Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/165/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci navrhovateľa: A.

s. r. o., A. Banská Štiavnica, zast. JUDr. D. K. advokátom, Advokátska kancelária, S. Ž. proti

odporcom: I. R. s. r. o., P. Trnava, zast. advokátkou JUDr. D. K. K. Tmava, II. B. spol.

s r. o., R. Bratislava, zastúpený JUDr. J. R. CSc, advokátom, Advokátska kancelária K.

Bratislava, III. M. s. r. o., S. Ivanka pri Dunaji, IV. A. s. r. o., T. zast. JUDr. L. J. advokátkou,

Advokátska kancelária, A. Košice, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, na odvolanie

odporcu v II. rade a navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca

2005 č. k. -133, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca

2005 č. k. – 133 v napadnutej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a aj voči

odporcovi v II. rade.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov prvostupňového,

odvolacieho a dovolacieho konania v sume 546,71 EUR na účet jeho právnej zástupkyne do

troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd čiastočne vyhovel rozšírenému návrhu navrhovateľa doručenému súdu

21. 05. 2003, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovaným zdržať sa nekalosúťažného konania

predajom akumulátorových batérií so slovným označením H., ktoré nie sú výrobkami

navrhovateľa v lehote 15 dní a zaviazať odporcov k náhrade trov konania. Návrh navrhovateľa

proti odporcom I., III., a IV. rade zamietol. Uložil povinnosť odporcovi v II. rade zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania 11 240,--Sk a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť

odporcom v I. rade 9 a odporcovi v IV. rade 9 104,–Sk. Odporcovi v III. rade náhradu

trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal ochrany označenia

svojich výrobkov z dôvodu, že vyrába akumulátorové batérie od 20. 12. 1997 pod označením H.,

ktoré označenie bolo pre neho vytvorené na základe autorskej zmluvy. Pod týmto označením

jeho výrobky získali ocenenie Zlatá medaila Slovak Gold a v čase ich uvedenia na trh sa iné

výrobky pod týmto názvom na trhu nenachádzali. Žalovaní začali uvádzať na trh akumulátorové

batérie s rovnakým označením nižšej kvality, čím sa dopúšťali nekalosúťažného konania a to

klamlivého označovania tovaru a vyvolania nebezpečenstva zámeny, nakoľko uvádzajú

zákazníkov do omylu, že kupujú výrobky patriace do výrobného programu žalobcu.

Rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa odôvodnil tým, že odporcovia vzhľadom na

predmet podnikateľskej činnosti, v rámci ktorého umiestňujú na trhu výrobky rovnakého druhu

ako navrhovateľ, sú vo vzťahu k tomuto účastníkovi účastníkmi hospodárskej súťaže. V konaní

bolo preukázané, že navrhovateľ je výrobca a predajca akumulátorových batérii s označením H.

od roku 1997 a patrí mu z hľadiska použitia tohto označenia v hospodárskej súťaži právo

prednosti proti odporcom, ktorí takto označené výrobky mohli na trh umiestniť najskôr od roku

2002. Ďalej z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že všetci odporcovia umiestňovali na

slovenskom trhu batérie s označením H. pochádzajúce od výrobcu A. a.s., ktorý predaj takto

označených výrobkov ukončil v roku 2003. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia

v I., III., a IV. rade takto s nimi naďalej obchodujú, prípadne dôvodnosť jeho obavy, že by s nimi

obchodovali v budúcnosti, preto v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k týmto

odporcom nebol splnený predpoklad ďalšieho porušovania práva navrhovateľa, ktorý je súčasne

predpokladom uloženia povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania. Z tohto dôvodu návrh

proti odporcom v I., III., a IV. rade zamietol. Vo vzťahu k odporcovi v II. rade navrhovateľ

preukázal predaj akumulátorovej batérie dňa 02. 02. 2005, pričom odporca v II. rade

nepreukázal, že išlo o dopredaj výrobku a že v skladových zásobách s takýmto tovarom už

nedisponuje. Predaj výrobku s označením H. považoval súd prvého stupňa za nekalosúťažné

konanie v zmysle § 47 písm. b) Obchod. zák. ako vyvolanie nebezpečenstva zámeny použitím

osobitného označenia výrobku, v danom prípade úplného, ani čiastočne nezmeneného označenia

výrobku navrhovateľa. Zanedbateľné rozdiely v rozmeroch a farebnosť výrobku nie je možné

považovať za príznačné pre niektorého z výrobcov a tie sú pre priemerného zákazníka prvkami

s dostatočnou rozlišovacou schopnosťou. Funkčná a tvarová zhodnosť výrobku a použitie

označenia H. ako dominantného slovného prvku umiestneného na výrobku v sortimente odporcu

v II. rade je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s rovnako označenými výrobkami

navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v II. rade, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nevzal do

úvahy nejestvovanie súťažného vzťahu s navrhovateľom a preto namietol nedostatok pasívnej

legitimácie. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa v zákazníckych kruhoch spája slovné spojenie H. s

výrobkom, ktoré dostalo ocenenie Zlatá medaila SLOVAK GOLD 2001, v roku 2001 bolo

udelené ocenenie navrhovateľovi za štartovaciu bezúdržbovú autobatériu H. a podľa stanov

nadácie získava každý certifikovaný výrobok právo po dobu 18 mesiacov používať značku

Slovak Gold, takéto ocenenie nezakladá oprávnenie navrhovateľa používať slovné spojenie H..

Zápis slovnej ochrannej známky H. do registra ochranných známok bol vykonaný 04. 03. 2005,

do tohto dátumu nepodliehala ochrane podľa v prospech

navrhovateľa, až do júna 2003, ochranu používala spoločnosť A. a.s., Mladá Boleslav

a navrhovateľ nepreukázal, že by toto slovné označenie bolo v zákazníckych kruhoch pre

výrobky navrhovateľa príznačné. Naopak A. a. s., Mladá Boleslav mala od 23. 04. 2002

registrovanú medzinárodnú ochrannú známku H., ktorá bola v platnosti aj na území Slovenskej

republiky do júna 2003. Odporca v I. rade, ako distribútor výrobkov A. a. s., Mladá Boleslav

predložil odporcovi v II. rade certifikát z 28. 08. 2002 , ktorým bola preukázaná zhoda výrobkov

spoločnosti A. a. s., Mladá Boleslav s technickými požiadavkami s uvedením registrovaných

obchodných značiek, o. i. H.. Z uvedeného vyplýva, že ani v odborných kruhoch nebolo

označenie výrobkov navrhovateľa príznačné výlučne pre výrobky navrhovateľa. V konaní nebolo

predmetom dokazovania tvrdenie navrhovateľa, že výrobky A. a. s., Mladá Boleslav nedosahujú

kvalitu výrobkov navrhovateľa a navrhovateľ o tomto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Súd

prvého stupňa taktiež nezobral do úvahy, že výrobca A. a. s., Mladá Boleslav ukončil výrobu

batérií 18. 12. 2003 a zhodné tvrdenia odporcov, že po tomto dátume žiadne výrobky od A. a. s.

nenakupovali. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu odvolania odvolací súd rozsudkom zo 17. mája

2006 č. k. – 166, rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak,

že návrh zamietol aj voči odporcovi v II. rade. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi v II.

rade náhradu trov konania vo výške 13 862,--Sk, v časti týkajúcej sa náhrady trov

prvostupňového konania rozsudok potvrdil a odporcom v I. a IV. rade nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

V podstate ho odôvodnil tým, že poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa ust. § 47 písm. a/ Obchod. zák. vyvolanie nebezpečenstva zámeny je použitie

obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ.

Všeobecné vymedzenie nekalej súťaže v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obchod. zák.

obsahuje naplnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými

mravmi a spôsobilosť privodiť iným súťažiteľom ujmu alebo ju spôsobiť iným spotrebiteľom.

Navrhovateľ je právnická osoba zaoberajúca sa podnikateľskou činnosťou v predmete činnosti,

okrem inej výroba akumulátorových batérií, ktorú činnosť vykonáva za účelom dosahovania

zisku. Odporca v II. rade je právnická osoba s podnikateľskou činnosťou v oblasti predaja

spotrebných výrobkov, aj výrobkov, ktoré vyrába navrhovateľ, taktiež túto činnosť vykonáva za

účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú súťažiteľmi v zmysle ust. § 41 Obchod.

zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaži. Konanie odporcu v II. rade navrhovateľ

označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď používa osobitné označenie H. na

autobatériách, ktorých výrobcom nie je navrhovateľ a ktoré je zhodné s označením navrhovateľa,

čím sa dopúšťa klamlivého označenia tovaru a na trhu vyvoláva klamlivú predstavu, že výrobky

patria navrhovateľovi, čím vyvoláva nebezpečenstvo zámeny výrobkov. Na naplnenie obsahu

citovaného ust. § 44 ods. 1 Obchod. zák. musia byť zároveň splnené stanovené podmienky a to

konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobilosť

privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ako je uvedené vyššie, podmienka

hospodárskej súťaže účastníkov je v danom prípade splnená, keď obidvaja účastníci sú

súťažiteľmi v hospodárskej činnosti funkčne navzájom substituovateľnej. Navrhovateľ používa

označenie výrobkov – autobatérií H. od roku 1997, čo navrhovateľ dokladoval predložením

zmluvy o vytvorení diela zo dňa 20. 11. 1997 a zápisom o odovzdaní autorského diela –

slovného označenia H. pre autobatérie zo dňa 20. 12. 1997. Používaním svojho označenia

výrobkov ako prvý užívateľ na trhu v spojení s autobatériami, navrhovateľ získal právo prednosti

používať toto slovné označenie. Výrobky so zhodným slovným označením výrobkov autobatérií

ponúkal odporca v II. rade v sieti svojich predajní od roku 2001, ktoré výrobky pod týmto

zhodným označením 1 dovážal odporca v IV. rade a distribuoval odporca v I. rade. Od roku 2002

(20. 06. 2002) je majiteľom ochrannej známky H. A. a.s.. Mladá Boleslav, ktorá spoločnosť

predávala v tomto roku autobatérie H. prostredníctvom odporcu v IV. rade. V roku 2003 (18. 12.

2003) bol predaj autobatérií zastavený. Zápisom slovného spojenia ako ochrannej známky do

registra ochranných známok nič nemení na postavení navrhovateľa ako prvotného užívateľa

tohto slovného spojenia a právo navrhovateľa používať slovné spojenie H. sa však v konaní

nepreukázal žiadnym spôsobom tretiu podmienku vzniku nekalej súťaže a to spôsobilosť

privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Rozpor s dobrými mravmi súťaže

nemožno posudzovať z každého porušenia zásad čestného hospodárskeho styku ale len

v porušení takým konaním, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu, či už materiálnu alebo aj

nemateriálnu buď iným súťažiteľom alebo aj spotrebiteľom. Bežný spotrebiteľ sa pri takto

špecifickom výrobku akým je autobatéria riadi pri výbere cenou, výrobcom a prípadne

technickými parametrami, pokiaľ týmto je schopný porozumieť alebo ponechá výber na

špecializovaných automobilových servisoch, a to väčšina spotrebiteľov. Iný súťažitelia v oblasti

týkajúcej sa výroby, dovozu a predaja autobatérií poznajú tieto produkty a slovné alebo iné

kombinované označenia nie sú pre rozpoznanie výrobkov rozhodujúce. Vzhľadom na špecifické

možnosti použitia autobatérií sa tieto ani nemôžu líšiť vzhľadovo, rozmermi sú určené typom

motorového vozidla, farba a slovné označenie na obale je pre tento druh určené typom

motorového vozidla, farba a slovné označenie na obale je pre tento druh výrobku nepodstatnou

náležitosťou.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v zmysle

ust. v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu v II. rade zmenil a návrh v tejto

napadnutej časti zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ a vytýkal odvolaciemu súdu,

že k zmenenému právnemu názoru oproti záverom prvostupňového súdu nevykonal žiadne

dokazovanie, čo sa pri zmene rozsudku vyžadovalo. Dovolací súd svojím rozsudkom z

29. septembra 2008 č. k. V 105/2006 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V intenciách zrušujúceho dovolacieho rozsudku (ktorým je odvolací súd

viazaný - ), doslovne uvádza: „Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tretiu podmienku

vzniku nekalej súťaže, a to spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Uviedol, že bežný spotrebiteľ a pri takto špecifickom výrobku, akým je autobatéria, riadi pri

výbere cenou, výrobcom i prípadne technickými parametrami, pokiaľ týmto je schopný

porozumieť, alebo ponechá výber na špecializovaných automobilových servisoch, a to väčšina

spotrebiteľov.

Uvedený názor odvolacieho súdu nemožno považovať za správny ani vo všeobecnej

rovine a nie je správny ani pokiaľ ide o konkrétny prípad. V tomto smere odvolací súd znenie ust.

§ 44 ods. 1 Obch. zák. vyložil nesprávne. Otázka možnosti privodenia ujmy iným súťažiteľom

alebo spotrebiteľom nie je založená na tom, ako sa správa väčšina spotrebiteľov. Každý produkt,

ktorý je predmetom trhovej ekonomiky, má svoje vlastné charakteristické vlastnosti, ktoré

ovplyvňujú dopyt, resp. ovplyvňujú jeho predajnosť. Z hľadiska úspešnosti jeho predaja nie vždy

je rozhodujúce, ako sa k tomuto produktu správa väčšina spotrebiteľov. Ak by aj skutočná

väčšina spotrebiteľov (t.j. viac ako 50%) o daný produkt nemala záujem. nemožno v žiadnom

prípade opomenúť minoritnú časť spotrebiteľov, tvoriacu menej ako 50%, pretože aj táto časť

spotrebiteľov predstavuje významnú kúpnu silu a môže zabezpečiť prosperitu daného produktu.

V danom prípade však odvolací súd nemal k dispozícii vlastné relevantné podklady na základe

ktorých by mohol vyhodnotiť, ako vo vzťahu k autobatérii H. spotrebitelia sa správajú. Predaj

tohto výrobku súd prvého stupňa považoval za nekalosúťažné konanie v zmysle ust. § 47 písm.

b/ Obch. zák., ako vyvolanie nebezpečenstva zámeny použitím osobitného označenia výrobku,

v danom prípade úplne, ani čiastočne nezmeneného označenia výrobku navrhovateľa. Teda súd

prvého stupňa na základe ním vykonaného dokazovania dospel na základe ním zisteného

skutkového stavu k právnemu záveru, že v danom prípade zo strany odporcu II. ide

o nekalosúťažné konanie. V zmysle ust. odvolací súd je viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

Avšak odvolací súd dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa sám neopakoval (ods. 2 § 213

), dokazovanie nedoplnil (ods. 3 ) a odvolací súd nekonštatoval potrebu doplnenia

dokazovania podľa ods. 4 “.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, ), v zrušujúcom rozsahu dovolacím súdom, súc viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu ( ) a dospel k skutkovému aj právnemu záveru, že

odvolanie odporcu II. je právne dôvodné.

Dovolací súd v rozsudku sa nedotkol ani vecných (hmotnoprávnych) dôvodov, pre ktoré

odvolací súd v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil. Odvolací súd nemá dôvod

k zmene pôvodného právneho názoru, pretože v tejto časti dovolací súd nijaký právny názor

nevyslovil. Preto iba podrobnejšie rozvedie dôvody pre odôvodnenie svojho právneho záveru.

Nevedno z čoho vychádzal dovolací súd, keď vytýkal odvolaciemu súdu ako vadu tú

skutočnosť, že právne posúdil vec odlišne ako prvostupňový súd napriek tomu, že nezopakoval

dokazovanie skutkového stavu ako ho zistil a konštatoval prvostupňový súd v napadnutom

rozsudku. Vo svojom prvšom (dovolacím senátom zrušenom) rozsudku zo 17. mája 2006 (č. k.

) odvolací súd vychádzal z toho, že proti zistenému skutkovému stavu nemá

námietky, preto dokazovanie nebolo treba opakovať ani doplňovať. Opakovať alebo doplňovať

dokazovanie skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom je potrebné len vtedy, ak

prvostupňový súd ho vykonal neúplne, nepresne, alebo o jeho správnosti odvolací súd pochybuje

( – 5 ). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého

stupňa ( ), ale nie je viazaný právnym posúdením zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd len z tohto dôvodu pôvodný napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil.

Nekalá súťaž - jej právne posúdenie je na strane 5 – 6 citovaného rozsudku a k tam

uvedenému rozboru odvolací súd ešte dodáva, že nekalá súťaž a nároky z toho pre poškodeného

plynúce úzko súvisia s právami vyplývajúcimi z ochranných známok.

Stav známkových práv možno odvodzovať len od práv pôvodného majiteľa známky a to

v rozsahu v akom na neho tieto práva prešli. Je nad rámec tohto konania rozoberať všetky

aspekty súvisiace s tým, že tu bol spoločný štát ČSFR do 31. 12. 1992. Bol tu spoločný zákon

o ochranných známkach (č. ).

Citovaný zákon bol zrušený pre Českú republiku zákonom Parlamentu Českej republiky

č. 137/1995 Sb., o ochranných známkach, z 21. júna 1995 a pre Slovenskú republiku bol zrušený

o ochranných známkach, zo

06. februára 1997 s účinnosťou od 01. marca 1997 (§ 47). Ide už o zákony dvoch samostatných

republík, na ktorých sa vyžaduje, aby boli v súlade s „Parížskym dohovorom na ochranu

priemyselného vlastníctva“ z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo

Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 06. novembra 1925, v Londýne 02. júna 1934,

v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967.

K tomuto dohovoru pristúpila ČSFR a do nášho právneho poriadku bol zavedený

vyhláškou ministra zahraničných vecí z 13. januára 1975 a uverejnený v Zbierke zákonov pod

č. Ďalej tento dohovor ostal platný na území SR aj po osamostatnení s poukazom na

oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o modifikácii sukcesie Slovenskej republiky do

mnohostranných medzinárodných zmlúv, publikované v Zbierke

Na predmetnú vec sa teda vzťahuje , ktorý rieši priamo, či

nepriamo aj stav a práva vyplývajúce zo spoločnej normy v spoločnom štáte.

Vychádzajúc z toho, čo je medzi účastníkmi nesporné a tým nie je potrebné to dokazovať

( ), dokonca skutočnosti všeobecne známe ( ), odvolací súd poukazuje

na konkrétne ustanovenia , ktorých výklad a rozbor je nad rámec

tohto konania. Možno len konštatovať, že z titulu práv ochrannej známky v tomto spore

navrhovateľovi nijaké práva neplynú, pretože mu nevznikla ani nijaká ujma. Zabrániť tomu, aby

výrobca autobatérii (A. a. s., Mladá Boleslav) distribuoval svoje výrobky rôznym predajcom

(okrem iných aj odporcovi v IV. rade) a títo výrobky predávali ďalším záujemcom (okrem iných

aj odporcom v II. a III. rade), navrhovateľ úspešne nijakou ochrannou známkou zabrániť

nemôže, pretože tu nejde o nekalú súťaž.

Zástupca navrhovateľa na odvolacom pojednávaní uviedol, že voči tej časti rozsudku,

v ktorej návrh bol voči odporcom v I., III. a IV. rade bol návrh zamietnutý sa neodvolal preto, že

v čase vynesenia rozsudku už títo odporcovia autobatérie nepredávali a keďže pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), nebol dôvod na návrhu trvať. Ten

istý dôvod je aj pokiaľ ide o odporcu v II. rade, keď navrhovateľ sám prisvedčil, že odporca v II.

rade už tri roky uvedené autobatérie nepredáva, ale na návrhu aj odvolaní v čase rozhodovania

trval.

Úspešnému odporcovi v II. rade voči navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania (, v spojení s a ) preto mu táto náhrada

bola priznaná. Výška trov tak ako bola vyčíslená v rozsudku zo 17. mája 2006 vo výške 13 862,--

Sk (460,13 EUR) je platná a mimo toho za ďalšie dva úkony právnej pomoci a to vyjadrenie

k dovolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní á 38,31 EUR a dvakrát režijný paušál á 4,98

EUR, spolu 546,71 EUR.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.