Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f53/372359.5d35ec.pdf
PDF · 137.63 KB
No categories available
2Obo/165/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 165/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku
a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej, v právnej veci navrhovateľa: A.
s. r. o., A. Banská Štiavnica, zast. JUDr. D. K. advokátom, Advokátska kancelária, S. Ž. proti
odporcom: I. R. s. r. o., P. Trnava, zast. advokátkou JUDr. D. K. K. Tmava, II. B. spol.
s r. o., R. Bratislava, zastúpený JUDr. J. R. CSc, advokátom, Advokátska kancelária K.
Bratislava, III. M. s. r. o., S. Ivanka pri Dunaji, IV. A. s. r. o., T. zast. JUDr. L. J. advokátkou,
Advokátska kancelária, A. Košice, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, na odvolanie
odporcu v II. rade a navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca
2005 č. k. 20 Cbs 16/03-133, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca
2005 č. k. 20 Cbs 16/03 – 133 v napadnutej časti m e n í tak, že návrh z a m i e t a aj voči
odporcovi v II. rade.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov prvostupňového,
odvolacieho a dovolacieho konania v sume 546,71 EUR na účet jeho právnej zástupkyne do
troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd čiastočne vyhovel rozšírenému návrhu navrhovateľa doručenému súdu
21. 05. 2003, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovaným zdržať sa nekalosúťažného konania
predajom akumulátorových batérií so slovným označením H., ktoré nie sú výrobkami
navrhovateľa v lehote 15 dní a zaviazať odporcov k náhrade trov konania. Návrh navrhovateľa
proti odporcom I., III., a IV. rade zamietol. Uložil povinnosť odporcovi v II. rade zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 11 240,--Sk a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
odporcom v I. rade 9 632,--Sk a odporcovi v IV. rade 9 104,–Sk. Odporcovi v III. rade náhradu
trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal ochrany označenia
svojich výrobkov z dôvodu, že vyrába akumulátorové batérie od 20. 12. 1997 pod označením H.,
ktoré označenie bolo pre neho vytvorené na základe autorskej zmluvy. Pod týmto označením
jeho výrobky získali ocenenie Zlatá medaila Slovak Gold a v čase ich uvedenia na trh sa iné
výrobky pod týmto názvom na trhu nenachádzali. Žalovaní začali uvádzať na trh akumulátorové
batérie s rovnakým označením nižšej kvality, čím sa dopúšťali nekalosúťažného konania a to
klamlivého označovania tovaru a vyvolania nebezpečenstva zámeny, nakoľko uvádzajú
zákazníkov do omylu, že kupujú výrobky patriace do výrobného programu žalobcu.
Rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa odôvodnil tým, že odporcovia vzhľadom na
predmet podnikateľskej činnosti, v rámci ktorého umiestňujú na trhu výrobky rovnakého druhu
ako navrhovateľ, sú vo vzťahu k tomuto účastníkovi účastníkmi hospodárskej súťaže. V konaní
bolo preukázané, že navrhovateľ je výrobca a predajca akumulátorových batérii s označením H.
od roku 1997 a patrí mu z hľadiska použitia tohto označenia v hospodárskej súťaži právo
prednosti proti odporcom, ktorí takto označené výrobky mohli na trh umiestniť najskôr od roku
2002. Ďalej z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že všetci odporcovia umiestňovali na
slovenskom trhu batérie s označením H. pochádzajúce od výrobcu A. a.s., ktorý predaj takto
označených výrobkov ukončil v roku 2003. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia
v I., III., a IV. rade takto s nimi naďalej obchodujú, prípadne dôvodnosť jeho obavy, že by s nimi
obchodovali v budúcnosti, preto v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k týmto
odporcom nebol splnený predpoklad ďalšieho porušovania práva navrhovateľa, ktorý je súčasne
predpokladom uloženia povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania. Z tohto dôvodu návrh
proti odporcom v I., III., a IV. rade zamietol. Vo vzťahu k odporcovi v II. rade navrhovateľ
preukázal predaj akumulátorovej batérie dňa 02. 02. 2005, pričom odporca v II. rade
nepreukázal, že išlo o dopredaj výrobku a že v skladových zásobách s takýmto tovarom už
nedisponuje. Predaj výrobku s označením H. považoval súd prvého stupňa za nekalosúťažné
konanie v zmysle § 47 písm. b) Obchod. zák. ako vyvolanie nebezpečenstva zámeny použitím
osobitného označenia výrobku, v danom prípade úplného, ani čiastočne nezmeneného označenia
výrobku navrhovateľa. Zanedbateľné rozdiely v rozmeroch a farebnosť výrobku nie je možné
považovať za príznačné pre niektorého z výrobcov a tie sú pre priemerného zákazníka prvkami
s dostatočnou rozlišovacou schopnosťou. Funkčná a tvarová zhodnosť výrobku a použitie
označenia H. ako dominantného slovného prvku umiestneného na výrobku v sortimente odporcu
v II. rade je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s rovnako označenými výrobkami
navrhovateľa.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v II. rade, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nevzal do
úvahy nejestvovanie súťažného vzťahu s navrhovateľom a preto namietol nedostatok pasívnej
legitimácie. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa v zákazníckych kruhoch spája slovné spojenie H. s
výrobkom, ktoré dostalo ocenenie Zlatá medaila SLOVAK GOLD 2001, v roku 2001 bolo
udelené ocenenie navrhovateľovi za štartovaciu bezúdržbovú autobatériu H. a podľa stanov
nadácie získava každý certifikovaný výrobok právo po dobu 18 mesiacov používať značku
Slovak Gold, takéto ocenenie nezakladá oprávnenie navrhovateľa používať slovné spojenie H..
Zápis slovnej ochrannej známky H. do registra ochranných známok bol vykonaný 04. 03. 2005,
do tohto dátumu nepodliehala ochrane podľa zákona o ochranných známkach v prospech
navrhovateľa, až do júna 2003, ochranu používala spoločnosť A. a.s., Mladá Boleslav
a navrhovateľ nepreukázal, že by toto slovné označenie bolo v zákazníckych kruhoch pre
výrobky navrhovateľa príznačné. Naopak A. a. s., Mladá Boleslav mala od 23. 04. 2002
registrovanú medzinárodnú ochrannú známku H., ktorá bola v platnosti aj na území Slovenskej
republiky do júna 2003. Odporca v I. rade, ako distribútor výrobkov A. a. s., Mladá Boleslav
predložil odporcovi v II. rade certifikát z 28. 08. 2002 , ktorým bola preukázaná zhoda výrobkov
spoločnosti A. a. s., Mladá Boleslav s technickými požiadavkami s uvedením registrovaných
obchodných značiek, o. i. H.. Z uvedeného vyplýva, že ani v odborných kruhoch nebolo
označenie výrobkov navrhovateľa príznačné výlučne pre výrobky navrhovateľa. V konaní nebolo
predmetom dokazovania tvrdenie navrhovateľa, že výrobky A. a. s., Mladá Boleslav nedosahujú
kvalitu výrobkov navrhovateľa a navrhovateľ o tomto tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Súd
prvého stupňa taktiež nezobral do úvahy, že výrobca A. a. s., Mladá Boleslav ukončil výrobu
batérií 18. 12. 2003 a zhodné tvrdenia odporcov, že po tomto dátume žiadne výrobky od A. a. s.
nenakupovali. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu odvolania odvolací súd rozsudkom zo 17. mája
2006 č. k. 2 Obo 302/2005 – 166, rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak,
že návrh zamietol aj voči odporcovi v II. rade. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi v II.
rade náhradu trov konania vo výške 13 862,--Sk, v časti týkajúcej sa náhrady trov
prvostupňového konania rozsudok potvrdil a odporcom v I. a IV. rade nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.
V podstate ho odôvodnil tým, že poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.
Podľa ust. § 47 písm. a/ Obchod. zák. vyvolanie nebezpečenstva zámeny je použitie
obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ.
Všeobecné vymedzenie nekalej súťaže v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obchod. zák.
obsahuje naplnenie podmienky konania v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými
mravmi a spôsobilosť privodiť iným súťažiteľom ujmu alebo ju spôsobiť iným spotrebiteľom.
Navrhovateľ je právnická osoba zaoberajúca sa podnikateľskou činnosťou v predmete činnosti,
okrem inej výroba akumulátorových batérií, ktorú činnosť vykonáva za účelom dosahovania
zisku. Odporca v II. rade je právnická osoba s podnikateľskou činnosťou v oblasti predaja
spotrebných výrobkov, aj výrobkov, ktoré vyrába navrhovateľ, taktiež túto činnosť vykonáva za
účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú súťažiteľmi v zmysle ust. § 41 Obchod.
zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaži. Konanie odporcu v II. rade navrhovateľ
označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď používa osobitné označenie H. na
autobatériách, ktorých výrobcom nie je navrhovateľ a ktoré je zhodné s označením navrhovateľa,
čím sa dopúšťa klamlivého označenia tovaru a na trhu vyvoláva klamlivú predstavu, že výrobky
patria navrhovateľovi, čím vyvoláva nebezpečenstvo zámeny výrobkov. Na naplnenie obsahu
citovaného ust. § 44 ods. 1 Obchod. zák. musia byť zároveň splnené stanovené podmienky a to
konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobilosť
privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ako je uvedené vyššie, podmienka
hospodárskej súťaže účastníkov je v danom prípade splnená, keď obidvaja účastníci sú
súťažiteľmi v hospodárskej činnosti funkčne navzájom substituovateľnej. Navrhovateľ používa
označenie výrobkov – autobatérií H. od roku 1997, čo navrhovateľ dokladoval predložením
zmluvy o vytvorení diela zo dňa 20. 11. 1997 a zápisom o odovzdaní autorského diela –
slovného označenia H. pre autobatérie zo dňa 20. 12. 1997. Používaním svojho označenia
výrobkov ako prvý užívateľ na trhu v spojení s autobatériami, navrhovateľ získal právo prednosti
používať toto slovné označenie. Výrobky so zhodným slovným označením výrobkov autobatérií
ponúkal odporca v II. rade v sieti svojich predajní od roku 2001, ktoré výrobky pod týmto
zhodným označením 1 dovážal odporca v IV. rade a distribuoval odporca v I. rade. Od roku 2002
(20. 06. 2002) je majiteľom ochrannej známky H. A. a.s.. Mladá Boleslav, ktorá spoločnosť
predávala v tomto roku autobatérie H. prostredníctvom odporcu v IV. rade. V roku 2003 (18. 12.
2003) bol predaj autobatérií zastavený. Zápisom slovného spojenia ako ochrannej známky do
registra ochranných známok nič nemení na postavení navrhovateľa ako prvotného užívateľa
tohto slovného spojenia a právo navrhovateľa používať slovné spojenie H. sa však v konaní
nepreukázal žiadnym spôsobom tretiu podmienku vzniku nekalej súťaže a to spôsobilosť
privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Rozpor s dobrými mravmi súťaže
nemožno posudzovať z každého porušenia zásad čestného hospodárskeho styku ale len
v porušení takým konaním, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu, či už materiálnu alebo aj
nemateriálnu buď iným súťažiteľom alebo aj spotrebiteľom. Bežný spotrebiteľ sa pri takto
špecifickom výrobku akým je autobatéria riadi pri výbere cenou, výrobcom a prípadne
technickými parametrami, pokiaľ týmto je schopný porozumieť alebo ponechá výber na
špecializovaných automobilových servisoch, a to väčšina spotrebiteľov. Iný súťažitelia v oblasti
týkajúcej sa výroby, dovozu a predaja autobatérií poznajú tieto produkty a slovné alebo iné
kombinované označenia nie sú pre rozpoznanie výrobkov rozhodujúce. Vzhľadom na špecifické
možnosti použitia autobatérií sa tieto ani nemôžu líšiť vzhľadovo, rozmermi sú určené typom
motorového vozidla, farba a slovné označenie na obale je pre tento druh určené typom
motorového vozidla, farba a slovné označenie na obale je pre tento druh výrobku nepodstatnou
náležitosťou.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v zmysle
ust. § 220 OSP v napadnutej časti týkajúcej sa odporcu v II. rade zmenil a návrh v tejto
napadnutej časti zamietol.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ a vytýkal odvolaciemu súdu,
že k zmenenému právnemu názoru oproti záverom prvostupňového súdu nevykonal žiadne
dokazovanie, čo sa pri zmene rozsudku vyžadovalo. Dovolací súd svojím rozsudkom z
29. septembra 2008 č. k. 1 Obdo V 105/2006 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V intenciách zrušujúceho dovolacieho rozsudku (ktorým je odvolací súd
viazaný - § 243d ods. 1 OSP), doslovne uvádza: „Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tretiu podmienku
vzniku nekalej súťaže, a to spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Uviedol, že bežný spotrebiteľ a pri takto špecifickom výrobku, akým je autobatéria, riadi pri
výbere cenou, výrobcom i prípadne technickými parametrami, pokiaľ týmto je schopný
porozumieť, alebo ponechá výber na špecializovaných automobilových servisoch, a to väčšina
spotrebiteľov.
Uvedený názor odvolacieho súdu nemožno považovať za správny ani vo všeobecnej
rovine a nie je správny ani pokiaľ ide o konkrétny prípad. V tomto smere odvolací súd znenie ust.
§ 44 ods. 1 Obch. zák. vyložil nesprávne. Otázka možnosti privodenia ujmy iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom nie je založená na tom, ako sa správa väčšina spotrebiteľov. Každý produkt,
ktorý je predmetom trhovej ekonomiky, má svoje vlastné charakteristické vlastnosti, ktoré
ovplyvňujú dopyt, resp. ovplyvňujú jeho predajnosť. Z hľadiska úspešnosti jeho predaja nie vždy
je rozhodujúce, ako sa k tomuto produktu správa väčšina spotrebiteľov. Ak by aj skutočná
väčšina spotrebiteľov (t.j. viac ako 50%) o daný produkt nemala záujem. nemožno v žiadnom
prípade opomenúť minoritnú časť spotrebiteľov, tvoriacu menej ako 50%, pretože aj táto časť
spotrebiteľov predstavuje významnú kúpnu silu a môže zabezpečiť prosperitu daného produktu.
V danom prípade však odvolací súd nemal k dispozícii vlastné relevantné podklady na základe
ktorých by mohol vyhodnotiť, ako vo vzťahu k autobatérii H. spotrebitelia sa správajú. Predaj
tohto výrobku súd prvého stupňa považoval za nekalosúťažné konanie v zmysle ust. § 47 písm.
b/ Obch. zák., ako vyvolanie nebezpečenstva zámeny použitím osobitného označenia výrobku,
v danom prípade úplne, ani čiastočne nezmeneného označenia výrobku navrhovateľa. Teda súd
prvého stupňa na základe ním vykonaného dokazovania dospel na základe ním zisteného
skutkového stavu k právnemu záveru, že v danom prípade zo strany odporcu II. ide
o nekalosúťažné konanie. V zmysle ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.
Avšak odvolací súd dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa sám neopakoval (ods. 2 § 213
OSP), dokazovanie nedoplnil (ods. 3 § 213 OSP) a odvolací súd nekonštatoval potrebu doplnenia
dokazovania podľa ods. 4 § 213 OSP“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, OSP), na pojednávaní
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212
ods.1, § 214 ods. 1 OSP), v zrušujúcom rozsahu dovolacím súdom, súc viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 OSP) a dospel k skutkovému aj právnemu záveru, že
odvolanie odporcu II. je právne dôvodné.
Dovolací súd v rozsudku sa nedotkol ani vecných (hmotnoprávnych) dôvodov, pre ktoré
odvolací súd v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil. Odvolací súd nemá dôvod
k zmene pôvodného právneho názoru, pretože v tejto časti dovolací súd nijaký právny názor
nevyslovil. Preto iba podrobnejšie rozvedie dôvody pre odôvodnenie svojho právneho záveru.
Nevedno z čoho vychádzal dovolací súd, keď vytýkal odvolaciemu súdu ako vadu tú
skutočnosť, že právne posúdil vec odlišne ako prvostupňový súd napriek tomu, že nezopakoval
dokazovanie skutkového stavu ako ho zistil a konštatoval prvostupňový súd v napadnutom
rozsudku. Vo svojom prvšom (dovolacím senátom zrušenom) rozsudku zo 17. mája 2006 (č. k.
2 Obo 302/2005) odvolací súd vychádzal z toho, že proti zistenému skutkovému stavu nemá
námietky, preto dokazovanie nebolo treba opakovať ani doplňovať. Opakovať alebo doplňovať
dokazovanie skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom je potrebné len vtedy, ak
prvostupňový súd ho vykonal neúplne, nepresne, alebo o jeho správnosti odvolací súd pochybuje
(§ 213 ods. 3 – 5 OSP). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého
stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), ale nie je viazaný právnym posúdením zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd len z tohto dôvodu pôvodný napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil.
Nekalá súťaž - jej právne posúdenie je na strane 5 – 6 citovaného rozsudku a k tam
uvedenému rozboru odvolací súd ešte dodáva, že nekalá súťaž a nároky z toho pre poškodeného
plynúce úzko súvisia s právami vyplývajúcimi z ochranných známok.
Stav známkových práv možno odvodzovať len od práv pôvodného majiteľa známky a to
v rozsahu v akom na neho tieto práva prešli. Je nad rámec tohto konania rozoberať všetky
aspekty súvisiace s tým, že tu bol spoločný štát ČSFR do 31. 12. 1992. Bol tu spoločný zákon
o ochranných známkach (č. 174/1988 Zb.).
Citovaný zákon bol zrušený pre Českú republiku zákonom Parlamentu Českej republiky
č. 137/1995 Sb., o ochranných známkach, z 21. júna 1995 a pre Slovenskú republiku bol zrušený
zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, zo
06. februára 1997 s účinnosťou od 01. marca 1997 (§ 47). Ide už o zákony dvoch samostatných
republík, na ktorých sa vyžaduje, aby boli v súlade s „Parížskym dohovorom na ochranu
priemyselného vlastníctva“ z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo
Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 06. novembra 1925, v Londýne 02. júna 1934,
v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967.
K tomuto dohovoru pristúpila ČSFR a do nášho právneho poriadku bol zavedený
vyhláškou ministra zahraničných vecí z 13. januára 1975 a uverejnený v Zbierke zákonov pod
č. 64/1975 Zb. Ďalej tento dohovor ostal platný na území SR aj po osamostatnení s poukazom na
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o modifikácii sukcesie Slovenskej republiky do
mnohostranných medzinárodných zmlúv, publikované v Zbierke zákonov pod č. 53/1994 Z. z.
Na predmetnú vec sa teda vzťahuje zákon č. 55/1997 Z. z., ktorý rieši priamo, či
nepriamo aj stav a práva vyplývajúce zo spoločnej normy v spoločnom štáte.
Vychádzajúc z toho, čo je medzi účastníkmi nesporné a tým nie je potrebné to dokazovať
(§ 120 ods. 3 OSP), dokonca skutočnosti všeobecne známe (§ 121 OSP), odvolací súd poukazuje
na konkrétne ustanovenia zákona o ochranných známkach, ktorých výklad a rozbor je nad rámec
tohto konania. Možno len konštatovať, že z titulu práv ochrannej známky v tomto spore
navrhovateľovi nijaké práva neplynú, pretože mu nevznikla ani nijaká ujma. Zabrániť tomu, aby
výrobca autobatérii (A. a. s., Mladá Boleslav) distribuoval svoje výrobky rôznym predajcom
(okrem iných aj odporcovi v IV. rade) a títo výrobky predávali ďalším záujemcom (okrem iných
aj odporcom v II. a III. rade), navrhovateľ úspešne nijakou ochrannou známkou zabrániť
nemôže, pretože tu nejde o nekalú súťaž.
Zástupca navrhovateľa na odvolacom pojednávaní uviedol, že voči tej časti rozsudku,
v ktorej návrh bol voči odporcom v I., III. a IV. rade bol návrh zamietnutý sa neodvolal preto, že
v čase vynesenia rozsudku už títo odporcovia autobatérie nepredávali a keďže pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP), nebol dôvod na návrhu trvať. Ten
istý dôvod je aj pokiaľ ide o odporcu v II. rade, keď navrhovateľ sám prisvedčil, že odporca v II.
rade už tri roky uvedené autobatérie nepredáva, ale na návrhu aj odvolaní v čase rozhodovania
trval.
Úspešnému odporcovi v II. rade voči navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania (§ 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 a § 243d ods. 1 OSP) preto mu táto náhrada
bola priznaná. Výška trov tak ako bola vyčíslená v rozsudku zo 17. mája 2006 vo výške 13 862,--
Sk (460,13 EUR) je platná a mimo toho za ďalšie dva úkony právnej pomoci a to vyjadrenie
k dovolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní á 38,31 EUR a dvakrát režijný paušál á 4,98
EUR, spolu 546,71 EUR.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. februára 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. N.