Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 232/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť PharmDr. J. K., M., zastúpeného advokátkou JUDr. O. P., D.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo PharmDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. PharmDr. J. K. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť PharmDr. J. K. trovy konania

v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. O. P., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -15 z 18. apríla 2013 na ďalšie konanie sťažnosť PharmDr. J. K. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou

podanou 4. decembra 2008 na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

domáhal proti spoločnosti E., s. r. o., B. (ďalej aj „žalovaná“), zaplatenia náhrady mzdy

v sume 3 795,40 € z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okresný súd

6. októbra 2009 rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom č. k. -122 tak,

že žalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľovi 3 793,49 € brutto s príslušenstvom a trovy

konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala žalovaná odvolanie, ku ktorému

sa sťažovateľ vyjadril podaním zo 4. decembra 2009.

Sťažovateľ vo vzťahu k ďalšiemu priebehu konania vedeného na krajskom súde

v sťažnosti uviedol:

„Prvú urgenciu poslal sťažovateľ listom zo dňa 25. 3. 2010 k č. k. .

Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 29. 4. 2010 informoval sťažovateľa, že spis bol

postúpený na Okresný súd Bratislava II.

Keďže vo veci sa dlhodobo nič nedialo, sťažovateľ v septembri 2011 kontaktoval

informačnú kanceláriu Krajského súdu v Bratislave a zistil, že spis má pridelené nové číslo,

a to č. k. .

Preto listom zo dňa 16. 5. 2012 zaslal sťažovateľ urgenciu k č. k. .

Na tento list sťažovateľ písomnú odpoveď nedostal a tak v októbri 2012 opäť kontaktoval

informačnú kanceláriu Krajského súdu v Bratislave a zistil, že spis má zase nové číslo,

a to č. k. . Vec bola na Krajskom súde v Bratislave od začiatku roka 2010,

teda takmer tri roky a za tento čas súd nevytýčil ani jedno pojednávanie...

Pretože vo veci vedenej na Krajskom súde Bratislava pod č. k. ,

pod č. k. a v súčasnosti pod č. k. sa nekonalo, bolo právo

sťažovateľa na súdnu ochranu uvedené v v SR a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nečinnosťou Krajského súdu Bratislava porušené. V konaní nastali

prieťahy nečinnosťou súdu.

Vo veci podal sťažovateľ predsedovi Krajského súdu v Bratislave sťažnosť

na prieťahy v konaní listom zo dňa 12. 10. 2012.

Krajský súd v Bratislave v odpovedi zo dňa 9. 11. 2012 uviedol, že sťažnosť

je dôvodná.“

2.1 Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha ochrany svojich označených práv

a navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo PharmDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ust. SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. porušené.

Sťažovateľovi, PharmDr. J. K., sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

20.000.- €, ktoré je povinná vyplatiť SR – Krajský súd v Bratislave k rukám sťažovateľa.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 907,01 €...,

ktoré je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa č... vedený

v S. a. s.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Ľ. S., listom sp. zn. Spr. 3131/13

z 24. mája 2013, a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

krajského súdu z 3. júna 2013.

3.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedol:

«Prípisom zo dňa 21. 05. 2013 som požiadal JUDr. M. M., predsedu senátu

6 Co Krajského súdu v Bratislave o vyjadrenie k veci sp. zn. ; požadované

vyjadrenie menovaného predsedu senátu mi bolo doručené dňa 23. 05. 2013.

V tomto vyjadrení JUDr. M. M. uviedol, že ústavná sťažnosť sťažovateľa je datovaná

dňom 28. 01. 2013 a Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) bola

doručená dňa 13. 02. 2013. Pritom už dňa 04. 01. 2013 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa

doručené predvolanie na konanie, stanovené na termín 14. 01. 2013. Toto konanie bolo

odročené na termín 04. 02. 2013 (samotný sťažovateľ, ako aj jeho právna zástupkyňa, boli

na tomto konaní osobne prítomní). Súdne konanie bolo odročené na termín 18. 02. 2013

za účelom vyhlásenia rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ vypracoval ústavnú

sťažnosť v čase, keď tunajší, odvolací súd vo veci riadne konal a keď teda nebol dôvod

na podanie takejto sťažnosti.

Preto predseda senátu 6 Co zastáva názor, že sťažovateľovi nemohlo pri koncipovaní

a podaní ústavnej sťažností ísť o to, aby urýchlil konanie v predmetnej veci sp. zn.

.

Z tohto dôvodu sa JUDr. M. M. nemôže vyjadriť k sťažnosti sťažovateľa tvrdiac,

že nie je kompetentný zaujať stanovisko k otázke, či v tejto veci odvolací súd nekonal

bez prieťahov. Má za to, že posúdenie tejto otázky patrí výlučne ÚS SR.

S uvedeným vyjadrením predsedu senátu 6 Co sa v celom rozsahu stotožňujem.

Krajský súd v Bratislave... netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.»

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu krajského súdu uviedla:

„Listom Ústavného súdu SR zo dňa 27. 5. 2013 bolo sťažovateľovi doručené

vyjadrenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 24. 5. 2013, v ktorom sa Krajský súd vyjadril

len k aktuálnemu roku. Dôvodom pre podanie sťažnosti bola nečinnosť Krajského súdu

Bratislava v rokoch 2010, 2011 a 2012. Na tom, že v uvedených rokoch prieťahy na strane

Krajského súdu Bratislava boli nič nemení ani skutočnosť, že začiatkom tohto roku

sa vo veci začalo konať.

Sťažovateľ súhlasí s tým. aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania,

ak dospeje k záveru, že ústne pojednávanie neprispeje k ďalšiemu objasneniu veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu

na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ):

Dňa 19. februára 2010 bol spis predložený krajskému súdu ako odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o odvolaní spoločnosti E., s. r. o., proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 6. októbra 2009, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi

náhradu mzdy v sume 3 793,49 € brutto s príslušenstvom a trovy konania.

Dňa 30. marca 2010 krajský súd vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o odvolaní z dôvodu zrejmej nesprávnosti vo výroku rozsudku o trovách konania,

ktorú môže opraviť len okresný súd postupom podľa

(ďalej len „OSP“).

Dňa 31. marca 2010 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 8. júla 2010 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní bez vydania opravného uznesenia z dôvodu, že nie je rozpor vo výroku rozsudku

tak, ako bol vyhlásený a ako je uvedený v jeho písomnom vyhotovení.

Dňa 31. augusta 2010 krajský súd opäť vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o odvolaní z dôvodu neodstránenia zrejmej nesprávnosti vo výroku o trovách konania,

pričom poukázal na svoj prípis z 30. marca 2010.

Dňa 6. septembra 2010 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 10. novembra 2010 okresný súd vrátil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní bez opravného uznesenia, keďže podľa sudkyne konajúcej vo veci nejde o chybu

v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Spis bol zapísaný na krajskom súde

pod novou sp. zn. .

Dňa 4. januára 2011 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie do senátu

3 Co pod novou sp. zn. .

Dňa 29. marca 2011 krajský súd vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o odvolaní s výzvou na konanie v intenciách pokynov odvolacieho súdu z 30. marca 2010

a 31. augusta 2010.

Dňa 31. marca 2011 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 1. júla 2011 okresný súd vrátil spis krajskému súdu bez vydania opravného

uznesenia, keďže podľa sudkyne okresného súdu nejde o zrejmú nesprávnosť vo výroku

rozsudku o trovách konania, pričom odvolaciemu súdu nič nebráni, ak považuje výrok

za nesprávny, tento zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.

Dňa 16. augusta 2011 bol spis na základe námietky nesprávneho zápisu

veci do oddelenia 3 Co predložený na zápis do súdneho oddelenia 6 Co pod novou

sp. zn. .

Dňa 15. novembra 2012 krajský súd nariadil pojednávanie na 15. január 2013.

Dňa 28. decembra 2012 krajský súd odročil nariadené pojednávanie na 14. január

2013.

Dňa 14. januára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

pre neprítomnosť účastníkov na 4. február 2013. Právna zástupkyňa sťažovateľa

ospravedlnila svoju neúčasť nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

Dňa 4. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí právnych

zástupcov účastníkov odročené na 18. február 2013 pre účel vyhlásenia rozsudku.

Dňa 18. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odvolací súd

rozsudkom sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaná

je povinná zaplatiť sťažovateľovi 3 780,09 €, a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd

tiež zrušil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania a v tejto časti vrátil vec na ďalšie

konanie okresnému súdu.

Dňa 4. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa

prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej

ani skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je nárok na zaplatenie náhrady mzdy,

teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napokon

ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť veci. Doterajšia

dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť.

Krajský súd bol v namietanom konaní krátkodobo nečinný v období od 10. novembra

2010 do 29. marca 2011 (4 a pol mesiaca) a dlhodobo nečinný v období od 1. júla 2011

do 14. januára 2013 (18 mesiacov). Celkovo bol teda krajský súd v tejto veci nečinný viac

ako 22 mesiacov. Uvedená nečinnosť krajského súdu nie je ospravedlniteľná, pretože súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia

nečinnosti krajského súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Krajskému súdu možno vytknúť aj neefektívny postup spočívajúci v opakovaných

výzvach adresovaných okresnému súdu na opravu výroku prvostupňového rozsudku

o trovách konania podľa , v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu absentovalo

platobné miesto na poukázanie trov konania priznaných úspešnému žalobcovi. Okresný súd

sa nestotožil s názorom odvolacieho súdu s odôvodnením, že v tomto prípade nejde o chybu

v písaní alebo počítaní alebo o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá by sa mala riešiť postupom

podľa , ale o otázku iného právneho posúdenia veci. Odvolací súd aj napriek

stanovisku okresného súdu, ktorému nemožno uprieť racio, zotrval na svojom názore

a opakovane vyzýval okresný súd na vydanie opravného uznesenia namiesto toho, aby vec

meritórne posúdil a rozhodol o odvolaní. Dôsledkom uvedeného postupu bolo obdobie

16 mesiacov, počas ktorého sa spis striedavo nachádzal na krajskom súde a na okresnom

súde. Napokon krajský súd rozsudkom sp. zn. z 18. februára 2013 zrušil

výrok prvostupňového rozsudku o trovách konania z iných dôvodov, pričom o chýbajúcom

platobnom mieste nie je v odôvodnení odvolacieho rozsudku ani zmienka.

Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť krajského

súdu ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä

v dôsledku postupu súdu.

Obranu krajského súdu, podľa ktorého „sťažovateľ vypracoval ústavnú sťažnosť

v čase, keď tunajší, odvolací súd vo veci riadne konal a keď teda nebol dôvod na podanie

takejto sťažnosti. Preto... sťažovateľovi nemohlo pri koncipovaní a podaní ústavnej

sťažností ísť o to, aby urýchlil konanie v predmetnej veci...“, nemožno akceptovať. Ústavný

súd v tejto súvislosti pripomína svoju skôr citovanú judikatúru, podľa ktorej poskytuje

ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, ku ktorému dochádza

v okolnostiach predmetnej veci až právoplatným rozhodnutím súdu.

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie

spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 18. februára 2013 bola predmetná vec na krajskom súde

rozsudkom meritórne rozhodnutá a následne 4. marca 2013 bol spis vrátený okresnému

súdu, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3

písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu,

koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, avšak svoju

žiadosť v zmysle vôbec neodôvodnil.

Keďže sťažovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj návrh na priznanie

finančného zadosťučinenia, pričom vec bola krajským súdom meritórne rozhodnutá,

ústavný súd sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie nepriznal, čo vyplýva

z bodu 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátkou JUDr. O. P., ktoré si uplatnil v sume 907,01 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže

právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy

právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v súlade

s vyhláškou v celkovej sume 331,13 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013