Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 93/2013
PDF · 239.02 KB
No categories available
II. ÚS 93/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. R., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007
p o r u š i l základné právo P. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. P. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. P. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom
dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava II
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. P. R., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 93/2013-11 zo 7. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:
„(...) Sťažovateľ sa žalobou podanou dňa 16. novembra 2007 domáhal určenia práva
v pracovnoprávnej veci.
Uznesením č. k. 18C/298/2007-35 zo dňa 02. 09. 2008 súd odmietol návrh
sťažovateľa/žalobcu na konanie.
Sťažovateľ podal 25. septembra 2008 odvolanie proti odmietavému uzneseniu vo veci
návrhu na začatie konania.
Uznesením č. k. 3Co/282/08-40 zo dňa 28. novembra 2008 Krajský súd Bratislava
rozhodol o odvolaní sťažovateľa, tak, že napádané rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Dňa 02. februára 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu
krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Cdo 278/2009-69 zo dňa
08. septembra 2010 zrušil uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 3Co/282/08-40 zo dňa
28. 11. 2008 a Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/298/2007-35 zo dňa 02. 09. 2008
a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu
SR bolo Okresnému súdu Bratislava II doručené 07. októbra 2010.
Sťažovateľ podal 26. marca 2012 predsedovi Okresného súdu Bratislava II sťažnosť
na prieťahy v konaní sp. zn. 18C/298/2007.
Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľ neobdržal z okresného súdu
Bratislava II žiadnu odpoveď na sťažnosť. (...)
Kritériom ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sú podľa
ústavného súdu najmä zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Zo súdneho spisu
sp. zn. 18C/298/2007 vyplýva, že Okresný súd Bratislava II vo veci sťažovateľovho návrhu,
ktorým sa domáha určenia práva v pracovnoprávnej veci, od podania návrhu na konanie,
t. j. od 16. novembra 2007 nevytýčil termín ani na prvé pojednávanie.
Sťažovateľ sa domnieva, že ako účastník konania vyvinul dostatok úsilia, aby sa
domohol svojho základného práva a aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných
prieťahov nezávislým a nestranným súdom. Vzhľadom na uvedené, neochota zákonného
sudcu vytýčiť pojednávanie podľa sťažovateľa už vykazuje znaky odopretia spravodlivosti.
Zotrvávanie sťažovateľa v právnej neistote, závažným spôsobom zasahuje do
bežného života sťažovateľa, značne nepriaznivo vplýva na jeho sociálny status a jeho
psychické rozpoloženie. Sťažovateľ považuje za neprimeranú dĺžku doterajšieho konania vo
veci samej, ktorá bezmála dosahuje päť rokov, s poukázaním na doteraz neefektívnu činnosť
súdu. Sťažovateľ sa domnieva, že neefektívnou činnosťou súdu a jeho nečinnosťou vo veci
návrhu na konanie dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Takýmto postupom súd
porušuje základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti
bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné
právo sťažovateľa na spravodlivý proces v primeranej lehote garantované v čl. 6 ods. 1
Dohovoru.
Trvajúci stav právnej neistoty negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie
sťažovateľa, spôsobuje mu spoločenské a pracovné problémy, stratu viery v spravodlivosť,
nezávislosť a nestrannosť súdnictva, nižšiu životnú úroveň, ukracuje osoby odkázané
na vyživovanie sťažovateľom, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa
a neprimerane odďaľuje zákonné vyporiadanie pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa
so žalovaným vo veci. Z týchto dôvodov sťažovateľ žiada o vyplatenie primeranej
nemajetkovej ujmy.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, sťažovateľ týmto navrhuje,
aby(...) Ústavný súd Slovenskej republiky prijal tento nález
Základné právo sťažovateľa P. K.(...) na spravodlivé súdne konanie v primeranej
lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), práva na verejné prerokovanie jeho veci v jeho
prítomnosti bez zbytočných prieťahov a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
sp. zn. 18C/298/2007 bolo porušené.
Okresnému súdu Bratislava II sa nariaďuje vo veci sp. zn. 18C/298/2007 konať bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma v sume 4.000 euro(...), ktorú mu je
Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej
sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr 2034/2013
z 25. marca 2013 a sťažovateľ stanoviskom z 12. júna 2013 a z 5. augusta 2013.
2.1 Podpredsedníčka okresného súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti a súdneho spisu som zistila,
že v období od 26. októbra 2010, kedy bol spis v zmysle Rozvrhu práce na príslušný
kalendárny rok zapísaný elektronickou podateľňou ako nový návrh súd do 23. augusta
2012, kedy bol odporca vyzvaný na vyjadrenie k žalobnému návrhu nebol vykonaný žiaden
úkon.
V časti namietaných prieťahov považujem sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú.
K námietke sťažovateľa, že neobdržal žiadnu odpoveď na jeho sťažnosť, ktorú podal
predsedovi súdu dňa 26. 03. 2012 uvádzam nasledovné.
Sťažovateľ dňa 26. 03. 2012 doručil predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predmetná sťažnosť bola predsedom súdu prešetrená a vybavená dňa 30. 03. 2012 č. Spr.
2053/2012. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol adresu na doručovanie (V. 4, B.), avšak na tejto
adrese si zásielky súdu nepreberal a tieto sa vrátili súdu opakovane ako neprevzaté
adresátom v odbernej lehote.
Sťažovateľ elektronickým podaním zo dňa 12. 06. 2012 požiadal predsedu súdu
o informáciu o vybavení jeho sťažnosti zo dňa 21. 03. 2012. Žiadosť o informáciu bola
vybavená listom zo dňa 13. 06. 2012 č. 2053/2012, kedy si sťažovateľ zásielky opakovane
neprevzal.
Uvádzam, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
2.2 Sťažovateľ zaujal k veci toto stanovisko:
„Na požiadanie zastupujúceho advokáta prikladám svoje stanovisko k vyjadreniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 3. 2013 (Spr. 2034/2013) vo veci zbytočných
prieťahov konania sp. zn. 8C/200/2010, pôvodne vedeného pod sp. zn. 18C/298/2007 na
tomto súde.
Okresný súd Bratislava II vo vyjadrení uvádza, že som opakovane neprevzal
informáciu o vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú mi súd doručoval na adresu
V. 4, B. Z emailu, ktorého text nižšie uvádzam, odoslaného súdu 12. 6. 2012 je však zrejmé,
že som súd upovedomil o tej skutočnosti, že mi nie je možné doručovať písomnosti súdu na
doručovaciu adresu V. 4, B. Opakované doručovanie 13. 6. 2012 vybavenia mojej sťažnosti
na zbytočné prieťahy v konaní na adresu V. 4, B. nemá aj z uvedeného dôvodu
opodstatnenie. V čase opakovaného doručovania informácie o vybavení sťažnosti súd mal
vedomosť jednak z predmetného emailu, z emailu zo dňa 27. 4. 2012(...) a jednak
z písomného podania zo dňa 4. 5. 2012(...) o tom, že mojej osobe sa nedajú doručovať
písomnosti na poštovú doručovaciu adresu P. K., V. 4, B. I keď uvedené nemá zásadnejší
vplyv na dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, považujem za potrebné sa k tejto skutočnosti
vyjadriť.“
Sťažovateľ dodatočne ústavnému súdu oznámil:
„Vo veci mojej ústavnej sťažnosti zbytočných prieťahov v konaní, sp. zn.
8C/200/2010 (pôvodne 18C/298/2007) vedeného na Okresnom súde Bratislava II, dávam
súdu na vedomie, že v konaní o ústavnej sťažnosti netrvám na ústnom pojednávaní.
Zároveň žiadam súd, aby v prípade priznania mi nároku na náhradu trov právneho
zastúpenia, náhradu trov právneho zastúpenia prikázal na účet(...).“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 298/2007:
Dňa 16. novembra 2007 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobný návrh proti
S., a. s. (ďalej len „žalovaný“), o určenie, že „má právo na rovnakú základnú mzdu ako
p. D. Žalobca má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej
dvojice.“.
Dňa 4. februára 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-10 vyzval
sťažovateľa, aby „uviedol žalobný návrh (petit), aby bol dostatočne jasný, určitý
a vykonateľný“.
Dňa 25. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené „Doplnenie podania“
sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň podal „Návrh na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny
poplatok“.
Dňa 5. júna 2008 súd zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch“ a vyzval ho, aby toto tlačivo vyplnené vrátil.
V rovnaký deň na účely skúmania majetkových pomerov sa súd prípisom obrátil aj na
príslušný dopravný inšpektorát, správu katastra, úrad práce a Sociálnu poisťovňu.
Dňa 16. júna 2008 Sociálna poisťovňa reagovala na prípis súdu.
Dňa 17. júna 2008 správa katastra reagovala na prípis okresného súdu.
Dňa 19. júna 2008 sťažovateľ vrátil súdu vyplnené tlačivo s prílohami.
Dňa 23. júna 2008 dopravný inšpektorát reagoval na prípis súdu.
Dňa 2. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-32 priznal
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 30. júna 2008 úrad práce odpovedal na dopyt okresného súdu.
Dňa 2. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-35 odmietol
„podanie navrhovateľa zo dňa 16. 11. 2007“.
Dňa 25. septembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.
Dňa 11. novembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľa.
Dňa 28. novembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 282/08-40 napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil.
Dňa 10. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 2. januára 2009 uznesenie okresného súdu č. k. 18 C 298/2007-35 nadobudlo
právoplatnosť.
Dňa 2. februára 2009 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.
3 Co 282/08-40 dovolanie.
Dňa 9. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-46 vyzval
sťažovateľa na doplnenie svojho dovolania, najmä aby pripojil splnomocnenie udelené
advokátovi.
Dňa 17. februára 2009 okresný súd poučil sťažovateľa, za akých okolností môže byť
oslobodený od súdnych poplatkov z dovolania, zároveň mu doručil tlačivo „Potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“.
Dňa 10. marca 2009 sťažovateľ požiadal súd „o predĺženie lehoty na splnenie
povinností uloženej mi uznesením č. k. 18C/298/2007-46“.
Dňa 25. marca 2009 sťažovateľ doručil súdu vyplnené tlačivo „Potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ s prílohami.
Dňa 7. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 18 C 298/2007-58 ustanovil
sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v dovolacom konaní.
Dňa 17. júna 2009 ustanovený právny zástupca doručil súdu splnomocnenie
sťažovateľa.
Dňa 3. júla 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby spracoval
a zaslal kvalifikované dovolanie v danej veci.
Dňa 24. júla 2009 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu spresnené dovolanie
sťažovateľa.
Dňa 3. septembra 2009 bolo dovolanie sťažovateľa zaslané žalovanému na
vyjadrenie.
Dňa 7. októbra 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.
Dňa 8. septembra 2010 najvyšší súd uznesením č. k. 4 Cdo 278/2009-69 zrušil
dovolaním napadnuté a súvisiace uznesenia súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Dňa 7. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Vec bola 26. októbra 2010
zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 200/2010.
Dňa 23. augusta 2012 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.
Dňa 1. októbra 2012 sa žalovaný písomne vyjadril k žalobe.
Dňa 2. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. november 2012.
Dňa 26. novembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 14. január 2013, pretože
sťažovateľ „nemá doručenie termínu pojednávania vykázané“.
Dňa 14. januára 2013 bolo pojednávanie odročené na 25. marec 2013, pretože
sťažovateľ „nemá doručenie termínu pojednávania vykázané“.
Dňa 25. marca 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 298/2007 došlo k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo
právnu zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od
25. februára 2008 do 5. júna 2008 (tri mesiace) a od 7. októbra 2010 do 23. augusta 2012
(dvadsaťjeden mesiacov). Okresný súd teda počas dvoch rokov vo veci nevykonal absolútne
žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako
navrhovateľ v danej veci nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných
článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby
prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, pretože
„Trvajúci stav právnej neistoty negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa,
spôsobuje mu spoločenské a pracovné problémy, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť
a nestrannosť súdnictva, nižšiu životnú úroveň, ukracuje osoby odkázané na vyživovanie
sťažovateľom, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane
odďaľuje zákonné vyporiadanie pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa so žalovaným
vo veci.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
vzhľadom na povahu veci (pracovnoprávny spor) a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva účelne vykonané úkony právnej služby. Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí
odmena v sume dvakrát po 127,16 €, teda 254,32 €, a dvakrát režijný paušál v sume 7,63 €,
teda 15,26 €, preto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 269,58 € v zmysle § 1
ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2013