Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 500/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti Ing. Ľ. O..., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava II, takto

rozhodol:

1 . Základné právo Ing. Ľ. O... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa Listiny základných práv

a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2 . Ing. Ľ. O... p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3 . Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. Ľ. O... trovy konania

v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na

účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 15. augusta 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Ľ. O... (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 10. októbra 2008 okresnému súdu

návrh na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti spolu s príslušenstvom.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom

konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 2057/13 z 22. mája 2013 (doručeným ústavnému súdu 3. júna 2013), v ktorom

sa okrem iného uvádza:

„S poukazom na uvedené skutočnosti, v predmetnej veci dĺžka konania je ovplyvnená

objektívnymi dôvodmi, akými bola nečakaná opakovaná práceneschopnosť zákonnej

sudkyne, mám za to, že v rámci týchto skutočností bolo konanie tunajšieho súdu plynulé,

navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na rýchlu súdnu ochranu

a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo, dĺžku konania ovplyvnila objektívna

nemožnosť zákonnej sudkyne konať vo veci, pričom aj vedenie súdu reagovalo na uvedenú

skutočnosť a veci prerozdelilo zastupujúcim sudcom na čas nevyhnutne potrebný do návratu

JUDr. D. z pracovnej neschopnosti. Vo veci v súčasnosti súd koná plynule, je predpoklad

rozhodnutia vo veci na najbližšom pojednávaní, čím by bol stav neistoty sťažovateľky

odstránený.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 22. mája 2013 bol aj tento opis priebehu

napadnutého konania:

„Návrh na začatie konania bol podaný na tunajší súd dňa 10. 10. 2008, vec bola

vedená pod spisovou značkou . Návrh na vydanie platobného rozkazu

nebol úplný, preto bola právna zástupkyňa sťažovateľky vyzvaná dňa 04. 012. 2008

na odstránenie jeho vád a následne dňa 03. 02. 2019 (správne má byť 2009, pozn.)

zaplatenie súdneho poplatku. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 07. 04. 2009 pod

spisovou značkou -65. Voči platobnému rozkazu bol podaný odporcom

odpor, v ktorom namietal správnosť znaleckého posudku č. 27/2008. Vec bola prevedená

do registra Cb, po reklamácii zákonného sudcu JUDr. P. Š. bola vec náhodným výberom

prevedená do registra C a je vedená pod spisovou značkou .

Dňa 19. 06. 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila súdu návrh na zmenu

petitu, ktorým upravila výšku žalovanej istiny. Dňa 04. 12. 2009 bol vo veci nariadený

termín pojednávania na deň 17. 02. 2010. Odporca podaním doručeným súdu dňa

12. 02. 2010 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie sporov (na OS

Bratislava I a OS Bratislava V). V čase od 24. 02. 2010 do 26. 03. 2010 bola zákonná

sudkyňa práceneschopná – hospitalizácia v nemocnici a liečenie s neurčitým výsledkom

doby liečenia, bolo kanceláriou súdu dňa 25. 03. 2010 účastníkom konania oznámené, že

pojednávanie stanovené na deň 30. 04. 2010 sa ruší z dôvodu tejto dlhodobej

práceneschopnosti sudkyne. Dňa 25. 03. 2010 doručila sťažovateľka súdu návrh na zmenu

petitu. Práceneschopnosť zákonnej sudkyne bola ukončená dňa 26. 03. 2010. Uznesením

zo dňa 20. 04. 2010 súd rozhodol o pripustení zmeny petitu. Sudkyňa bola opätovne

práceneschopná v období od 19. 07. 2010 do 23. 07. 2010 a od 18. 08. 2010 do

31. 08. 2010 – operácia v Českej republike. Úpravou zo dňa 27. 10. 2010 bol vo veci

nariadený termín pojednávania na deň 29. 11. 2010, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti odporcu – kolízia pojednávaní. Zákonná sudkyňa bola práceneschopná od

02. 11. 2010 do 23. 11. 2010, preto pojednávanie nariadené na deň 29. 11. 2010 bolo z

uvedeného dôvodu zrušené. Následne bola sudkyňa opätovne práceneschopná a to v období

od 16. 02. 2010 do 28. 02. 2011. Úpravou zo dňa 01. 04. 2011 bol nariadený vo veci termín

pojednávania na deň 28. 09. 2011, nakoľko termíny pojednávaní v mesiacoch máj až august

už boli obsadené nariadením pojednávaní v iných veciach tohto oddelenia. Na pojednávaní

28. 09. 2011 súd vec prejednal za účasti účastníkov, sťažovateľka na pojednávaní vzala

späť čiastočne istinu a navrhla stanoviť výšku všeobecnej hodnoty vozidla znaleckým

dokazovaním. Odporca naďalej rozporoval výšku škody. Pojednávanie bolo odročené

za účelom ustanovenia súdneho znalca, účastníci mali v lehote 15 dní doplniť svoje otázky

pre znalca. Zákonná sudkyňa bola v období od 12. 10. 2011 do 20. 11. 2011

práceneschopná a v období od 02. 01. 2012 do 25. 03. 2012 hospitalizovaná.

Dňa 22. 02. 2012 boli veci oddelenia 50 C z dôvodu práceneschopnosti sudkyne

presahujúcej 6 týždňov opatrením predsedníčky súdu Spr. 3124/2012 prikázané

zastupujúcim sudcom. Vo veci bol ustanovený znalec a spis bol doručený znalkyni.

S účinnosťou od 01. 04. 2012 boli veci oddelenia 50 C opätovne opatrením predsedníčky

súdu vrátené späť JUDr. I. D. Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 11. 04. 2012,

následne bolo vypracované uznesenie o priznaní znalečného a doručoval sa účastníkom

konania znalecký posudok na vyjadrenie. Úpravou zo dňa 15. 06. 2012 bolo vo veci

nariadené pojednávanie na deň 07. 11. 2012. Na pojednávaní súd pripustil zmenu petitu

a pojednávanie odročil na 06. 03. 2013, vo veci bolo potrebné ustanoviť znalca

na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Vo veci je nariadený termín

pojednávania na deň 12. 06. 2013.“

Z predloženého súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že ďalší priebeh

napadnutého konania bol takýto:

- 13. máj 2013 – ustanovený súdny znalec prevzal osobne súdny spis

na vypracovanie znaleckého posudku,

- 24. máj 2013 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok č. 13/2013,

- 12. jún 2013 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej,

- 18. jún 2013 – okresný súd uznesením priznal súdnemu znalcovi znalečné,

- 9. júl 2013 – rozsudok okresného súdu bol expedovaný účastníkom konania.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 17. septembra 2013), v ktorom okrem iného uviedla:

«Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd“) vo svojom vyjadrení k sťažnosti Ing. Ľ.

O., spr. 2057/13 zo dňa 22. 05. 2013, podrobne popísal úkony súdu v konaní, ako aj

obdobie práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Z uvedené popisu je zrejmé, že zákonná

sudkyňa bývala viackrát práceneschopná s dĺžkou od dvoch týždňov až do skoro 3 mesiacov

(posledná práceneschopnosť v roku 2012).

Aj napriek týmto objektívnym dôvodom - opakovanej práceneschopnosti zákonnej

sudkyne sme toho názoru, že na strane Okresného súdu Bratislava II došlo k prieťahom

v konaní na základe týchto skutočností.»

Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti poukázala na niektoré nedostatky, ktorých sa

podľa jej názoru dopustil okresný súd najmä v súvislosti s nariaďovaním termínov

pojednávaní, keď „neprihliadol na stav veci, na dĺžku trvania nie zložitého právneho sporu

a dosiaľ vykonané právne úkony súdu“.

Obsah vyžiadaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 22. mája 2013, ktoré považuje ústavný súd za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a podľa listiny, podľa ktorého

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

spory o splnenie povinnosti zaplatiť poistné plnenie tvoria bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo

zložité. Výklad a používanie právnej úpravy obsiahnutej predovšetkým v Občianskom

zákonníku sú stabilizované v pomerene rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je

upravená aj metodika ich postupu v týchto veciach. Obdobne ústavný súd hodnotí

aj sťažnosťou napadnuté konanie, konštatujúc, že jeho doterajší priebeh nemožno pripísať

na vrub zložitosti prerokúvanej veci. Napokon ústavný súd poukazuje na to, že ani okresný

súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neargumentoval tým, že by napadnuté konanie

vykazovalo znaky skutkovej alebo právnej zložitosti.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania v procesnom postavení navrhovateľky. Ústavný súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jej ťarchu v súvislosti s dĺžkou napadnutého

konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil jedno obdobie krátkodobej

nečinnosti, a to od 26. mája 2009 (výzva okresného súdu na úhradu súdneho poplatku)

do 4. decembra 2009 (okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. február 2010)

a jedno obdobie dlhodobej nečinnosti, a to od 20. apríla 2010 (okresný súd uznesením

pripustil zmenu žalobného návrhu) do 1. apríla 2011 (okresný súd po troch

neuskutočnených pojednávaniach nariadil nový termín na 28. september 2011).

Argumentáciu okresného súdu o „nečakanej opakovanej práceneschopnosti zákonnej

sudkyne“ ústavný súd nemohol v plnom rozsahu akceptovať, pričom pri celkovom

hodnotení priebehu napadnutého konania zobral do úvahy skutočnosť, že v období

práceneschopnosti zákonnej sudkyne presahujúcom 6 týždňov bola opatrením predsedníčky

okresného súdu vec prikázaná zastupujúcim sudcom.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd zastáva názor, že pri

sústredenejšom a efektívnejšom postupe okresného súdu bolo možné vo veci meritórne

rozhodnúť skôr, ako na ostatnom pojednávaní uskutočnenom 12. júna 2013, keď bol

vyhlásený rozsudok vo veci samej.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že okresný

súd rozsudkom z 12. júna 2013 rozhodol v merite veci a uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť 31. júla 2013.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na „dĺžku právnej

neistoty po podaní žaloby“, ako aj na „pocity márnosti a nespravodlivosti“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, ústavný súd považoval

priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátkou JUDr. J. H.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013