Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 515/2013
PDF · 162.41 KB
No categories available
III. ÚS 515/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. A., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. H.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva nebyť
odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 73/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2013 doručená sťažnosť Ing. I. A., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 73/2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Ing. J. A., A. (ďalej len „navrhovateľ“),
doručil 25. júla 2011 okresnému súdu proti sťažovateľke žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ a sťažovateľka boli
manželmi, pričom okresný súd ich manželstvo s právoplatnosťou k 14. aprílu 2011
rozviedol. Ešte predtým s právoplatnosťou k 19. septembru 2006 bolo Okresným súdom
Bratislava V zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
Vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 27. marca 2012 sťažovateľka
namietala miestnu príslušnosť okresného súdu na konanie sp. zn. 5 C 73/2011,
keďže nehnuteľnosti, spoluvlastníctvo ku ktorým má byť podľa návrhu navrhovateľa
zrušené a vyporiadané, nie sú situované v územnom obvode pôsobnosti okresného súdu
(jedna z predmetných nehnuteľných vecí je dokonca na území Š.). Sťažovateľka preto
okresnému súdu s poukazom na § 88 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) navrhla postup podľa § 105
ods. 2 OSP, resp. vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zahraničí navrhla zastavenie
konania pre nedostatok právomoci slovenských súdov.
Okresný súd napriek tomu nariadil a 4. októbra 2012 aj uskutočnil pojednávanie,
na ktorom sťažovateľka vzniesla námietku zaujatosti konajúceho sudcu.
Okresný súd predložil vec nariadenému Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), ktorý mu 28. decembra 2012 vrátil vec bez rozhodnutia o námietke
zaujatosti „ako nesprávne predloženú“. Krajský súd s poukazom na povinné zákonom
predpísané náležitosti námietky zaujatosti konštatoval, že sťažovateľka „v podaní síce
uviedla, proti komu námietka smeruje, absentuje však, kedy sa o dôvode vylúčenia...
dozvedela a napriek tomu, že... podrobne rozviedla dôvod, pre ktorý má byť zákonný sudca
vylúčený, takýto dôvod neobstojí, nakoľko priamo Občiansky súdny poriadok ustanovuje
v § 14 ods. 3 O. s. p. nemožnosť vylúčenia sudcu pre jeho postup v konaní o prejednávanej
veci“. Podľa krajského súdu tak okresný súd „na námietku nemal vôbec prihliadať,
a teda ani vec predkladať nadriadenému súdu“.
Okresný súd následne pokračoval v konaní a uznesením č. k. 5 C 73/2011-130
z 22. apríla 2013 nariadil znalecké dokazovanie na účel ocenenia sporných nehnuteľností
a ustanovil znalca.
Sťažovateľka následne 13. mája 2013 doručila okresnému súdu „Námietky...
proti postupu Okresného súdu... pri nariadení znaleckého dokazovania...“.
Po vypracovaní znaleckého posudku ustanoveným znalcom okresný súd nariadil
na 17. september 2013 pojednávanie.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že konanie o žalobe jej
bývalého manžela „neprebieha pred zákonným sudcom, pretože takýmto zákonným sudcom
nie je sudca tohto súdu JUDr. M. R. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k 2- izbovému bytu B. je vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd
Bratislava V... V prípade pozemku v obci N. zákonným sudcom je zase sudca určený
rozvrhom práce Okresného súdu Martin... Sudca Okresného súdu Malacky JUDr. M. R. nie
je zákonným sudcom ani pri prejednávaní žaloby týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v Š., pretože žiaden súd na Slovensku nemá
právomoc konať a rozhodnúť o tejto veci. Bráni mu v tom čl. 22 ods. 1 nariadenia Rady
Európskej únie č. 44/2001, ktoré má priame účinky.“.
Vzhľadom na citovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci
samej nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 73/2011 porušuje základné
právo sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Malacky je povinný sťažovateľke uhradiť trovy konania vo výške 331,13
eur do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu k rukám advokátky JUDr. M. H.,
advokátska kancelária H., B.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa jej obsahu dospel k záveru, že bola
vzhľadom na princíp subsidiarity podaná predčasne.
Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže
konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie
ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných
právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným
súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie
je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy,
ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony
na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v sťažovateľkou označenom konaní
dosiaľ meritórne nerozhodol. V konaní o žalobe navrhovateľa o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bude mať sťažovateľka aj po ukončení prvostupňovej fázy
prípadným meritórnym rozsudkom možnosť pred všeobecnými súdmi uplatniť svoje
procesné práva, ktoré sú spôsobilé účinne chrániť jej základné právo podľa čl. 48 ods. 1
ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. To platí tak pre odvolacie konanie
[§ 221 ods. 1 písm. a) a g) OSP], ako aj pre konanie o prípadnom dovolaní sťažovateľky
[§ 237 písm. a) a g) OSP].
V tomto štádiu konania preto nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie
všeobecných súdov a riešiť otázku, či v tejto veci rozhodoval zákonný sudca.
Podľa doterajšej judikatúry o práve na zákonného sudcu (napr. IV. ÚS 26/04,
IV. ÚS 161/08, II. ÚS 136/08, III. ÚS 605/2012) ak vo veci rozhodoval nezákonný sudca,
účastník sa môže za splnenia zákonných predpokladov brániť proti porušeniu tohto jeho
práva podaním odvolania, resp. dovolania. Z uvedeného dôvodu princíp subsidiarity bráni
ústavnému súdu preskúmať sťažovateľkou namietané porušenie základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu
na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013