Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 515/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. A., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. H.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva nebyť

odňatá zákonnému sudcovi zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2013 doručená sťažnosť Ing. I. A., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Ing. J. A., A. (ďalej len „navrhovateľ“),

doručil 25. júla 2011 okresnému súdu proti sťažovateľke žalobu o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ a sťažovateľka boli

manželmi, pričom okresný súd ich manželstvo s právoplatnosťou k 14. aprílu 2011

rozviedol. Ešte predtým s právoplatnosťou k 19. septembru 2006 bolo Okresným súdom

Bratislava V zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

Vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 27. marca 2012 sťažovateľka

namietala miestnu príslušnosť okresného súdu na konanie sp. zn. ,

keďže nehnuteľnosti, spoluvlastníctvo ku ktorým má byť podľa návrhu navrhovateľa

zrušené a vyporiadané, nie sú situované v územnom obvode pôsobnosti okresného súdu

(jedna z predmetných nehnuteľných vecí je dokonca na území Š.). Sťažovateľka preto

okresnému súdu s poukazom na Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) navrhla postup podľa § 105

ods. 2 , resp. vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zahraničí navrhla zastavenie

konania pre nedostatok právomoci slovenských súdov.

Okresný súd napriek tomu nariadil a 4. októbra 2012 aj uskutočnil pojednávanie,

na ktorom sťažovateľka vzniesla námietku zaujatosti konajúceho sudcu.

Okresný súd predložil vec nariadenému Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), ktorý mu 28. decembra 2012 vrátil vec bez rozhodnutia o námietke

zaujatosti „ako nesprávne predloženú“. Krajský súd s poukazom na povinné zákonom

predpísané náležitosti námietky zaujatosti konštatoval, že sťažovateľka „v podaní síce

uviedla, proti komu námietka smeruje, absentuje však, kedy sa o dôvode vylúčenia...

dozvedela a napriek tomu, že... podrobne rozviedla dôvod, pre ktorý má byť zákonný sudca

vylúčený, takýto dôvod neobstojí, nakoľko priamo ustanovuje

v nemožnosť vylúčenia sudcu pre jeho postup v konaní o prejednávanej

veci“. Podľa krajského súdu tak okresný súd „na námietku nemal vôbec prihliadať,

a teda ani vec predkladať nadriadenému súdu“.

Okresný súd následne pokračoval v konaní a uznesením č. k. -130

z 22. apríla 2013 nariadil znalecké dokazovanie na účel ocenenia sporných nehnuteľností

a ustanovil znalca.

Sťažovateľka následne 13. mája 2013 doručila okresnému súdu „Námietky...

proti postupu Okresného súdu... pri nariadení znaleckého dokazovania...“.

Po vypracovaní znaleckého posudku ustanoveným znalcom okresný súd nariadil

na 17. september 2013 pojednávanie.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že konanie o žalobe jej

bývalého manžela „neprebieha pred zákonným sudcom, pretože takýmto zákonným sudcom

nie je sudca tohto súdu JUDr. M. R. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k 2- izbovému bytu B. je vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd

Bratislava V... V prípade pozemku v obci N. zákonným sudcom je zase sudca určený

rozvrhom práce Okresného súdu Martin... Sudca Okresného súdu Malacky JUDr. M. R. nie

je zákonným sudcom ani pri prejednávaní žaloby týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v Š., pretože žiaden súd na Slovensku nemá

právomoc konať a rozhodnúť o tejto veci. Bráni mu v tom čl. 22 ods. 1 nariadenia Rady

Európskej únie č. 44/2001, ktoré má priame účinky.“.

Vzhľadom na citovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci

samej nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. porušuje základné

právo sťažovateľky na zákonného sudcu podľa ,

ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Malacky je povinný sťažovateľke uhradiť trovy konania vo výške 331,13

eur do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu k rukám advokátky JUDr. M. H.,

advokátska kancelária H., B.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa jej obsahu dospel k záveru, že bola

vzhľadom na princíp subsidiarity podaná predčasne.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy,

ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v sťažovateľkou označenom konaní

dosiaľ meritórne nerozhodol. V konaní o žalobe navrhovateľa o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva bude mať sťažovateľka aj po ukončení prvostupňovej fázy

prípadným meritórnym rozsudkom možnosť pred všeobecnými súdmi uplatniť svoje

procesné práva, ktoré sú spôsobilé účinne chrániť jej základné právo podľa čl. 48 ods. 1

, ako aj jej právo podľa dohovoru. To platí tak pre odvolacie konanie

[ a ], ako aj pre konanie o prípadnom dovolaní sťažovateľky

[ a ].

V tomto štádiu konania preto nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie

všeobecných súdov a riešiť otázku, či v tejto veci rozhodoval zákonný sudca.

Podľa doterajšej judikatúry o práve na zákonného sudcu (napr. ,

, , ) ak vo veci rozhodoval nezákonný sudca,

účastník sa môže za splnenia zákonných predpokladov brániť proti porušeniu tohto jeho

práva podaním odvolania, resp. dovolania. Z uvedeného dôvodu princíp subsidiarity bráni

ústavnému súdu preskúmať sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu. Preto bolo potrebné sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013