Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 605/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. K., V., zastúpenej advokátom JUDr. S. P.,

Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva nebyť

odňatá zákonnému sudcovi zaručeného postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2012 doručená sťažnosť Ing. S. K., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka predniesla v sťažnosti v chronologickom slede informatívny prehľad

priebehu konania, z ktorého vyplýva, že 9. marca 2009 podala „na OS Partizánske, ako súd,

ktorý sa stal miestne príslušným na konanie v nižšie uvedenej veci po zmene bydliska mal.

dieťaťa, návrh na začatie konania vo veci úpravy práv a povinností k mal. N. K. (dieťa

rodičov Ing. S. K. a JUDr. R. K.)“. V ďalšom priebehu konania o veci došlo k jej

viacnásobnému postupovaniu medzi Okresným súdom Partizánske a okresným súdom.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „dňa 24.10.2012... obdržala predvolanie na pojednávanie

OS Nitra v predmetnej veci na deň 23.11.2012 o 9.00 hod. Z uvedeného predvolania

sťažovateľka zistila, že vec je na OS Nitra vedená v oddelení 13 P pod č. k.

a vec prejednávajúcou sudkyňou je Mgr. M. S.

Vyššie uvedená skutočnosť – vedenie veci v oddelení 13 P nasvedčuje na okolnosť,

že po napadnutí predmetnej veci na OS Nitra bola v súlade s rozvrhom práce náhodným

výberom... pridelená sťažovateľka do oddelenia 13 P sudkyni Mgr. Z. B. Napriek tejto

skutočnosti je však vec prejednávajúcou sudkyňou Mgr. M. S., čo sťažovateľka považuje

za nezákonnosť a odňatie osoby sťažovateľky zákonnému sudcovi.“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a aby vo veci nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ing. S. K. podľa 48 ods. 1 bolo

porušené odňatím veci vedenej na OS Nitra pod č. k. zákonnej sudkyni

Mgr. Z. B.

Ing. S. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia presne vyčísleného

v rozhodnutí Ústavného súdu na účet advokáta JUDr. S. P.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa jej obsahu dospel k záveru, že bola

vzhľadom na princíp subsidiarity podaná predčasne.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v sťažovateľkou označenom konaní

dosiaľ meritórne nerozhodol. V konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na okresnom súde, má

sťažovateľka možnosť uplatniť svoje procesné práva vrátane námietky, že prerokovávaná

vec bola odňatá zákonnému sudcovi, čo predstavuje závažné procesné pochybenie.

Po skončení prvostupňovej fázy žalovaného konania sa sťažovateľka môže na podklade

prednesenej argumentácie domáhať ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1

v odvolacom konaní a prípadne aj v konaní dovolacom.

V tomto štádiu konania nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie všeobecných

súdov a riešiť otázku, či v tejto veci rozhodoval zákonný sudca, navyše ak sťažovateľka

neuviedla žiadne skutočnosti, či využila najprv námietku smerujúcu k nezákonnému

sudcovi na okresnom súde.

Podľa doterajšej judikatúry o práve na zákonného sudcu (napr. ,

, ) ak vo veci rozhodoval nezákonný sudca, účastník sa môže

za splnenia zákonných predpokladov brániť proti porušeniu tohto jeho práva podaním

odvolania, resp. dovolania. Z uvedeného dôvodu princíp subsidiarity bráni ústavnému súdu

preskúmať namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

. Preto bolo potrebné sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012