Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 605/2012
PDF · 139.53 KB
No categories available
III. ÚS 605/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. K., V., zastúpenej advokátom JUDr. S. P.,
Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva nebyť
odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 245/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. S. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra
2012 doručená sťažnosť Ing. S. K., V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva nebyť odňatá zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) postupom Okresného súdu Nitra
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 245/2012.
Sťažovateľka predniesla v sťažnosti v chronologickom slede informatívny prehľad
priebehu konania, z ktorého vyplýva, že 9. marca 2009 podala „na OS Partizánske, ako súd,
ktorý sa stal miestne príslušným na konanie v nižšie uvedenej veci po zmene bydliska mal.
dieťaťa, návrh na začatie konania vo veci úpravy práv a povinností k mal. N. K. (dieťa
rodičov Ing. S. K. a JUDr. R. K.)“. V ďalšom priebehu konania o veci došlo k jej
viacnásobnému postupovaniu medzi Okresným súdom Partizánske a okresným súdom.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že „dňa 24.10.2012... obdržala predvolanie na pojednávanie
OS Nitra v predmetnej veci na deň 23.11.2012 o 9.00 hod. Z uvedeného predvolania
sťažovateľka zistila, že vec je na OS Nitra vedená v oddelení 13 P pod č. k. 13/P/245/2012
a vec prejednávajúcou sudkyňou je Mgr. M. S.
Vyššie uvedená skutočnosť – vedenie veci v oddelení 13 P nasvedčuje na okolnosť,
že po napadnutí predmetnej veci na OS Nitra bola v súlade s rozvrhom práce náhodným
výberom... pridelená sťažovateľka do oddelenia 13 P sudkyni Mgr. Z. B. Napriek tejto
skutočnosti je však vec prejednávajúcou sudkyňou Mgr. M. S., čo sťažovateľka považuje
za nezákonnosť a odňatie osoby sťažovateľky zákonnému sudcovi.“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a aby vo veci nálezom takto rozhodol:
„Základné právo Ing. S. K. podľa 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo
porušené odňatím veci vedenej na OS Nitra pod č. k. 13/P/245/2012 zákonnej sudkyni
Mgr. Z. B.
Ing. S. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia presne vyčísleného
v rozhodnutí Ústavného súdu na účet advokáta JUDr. S. P.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd posudzujúc sťažnosť podľa jej obsahu dospel k záveru, že bola
vzhľadom na princíp subsidiarity podaná predčasne.
Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže
konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie
ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných
právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným
súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie
je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony
na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v sťažovateľkou označenom konaní
dosiaľ meritórne nerozhodol. V konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na okresnom súde, má
sťažovateľka možnosť uplatniť svoje procesné práva vrátane námietky, že prerokovávaná
vec bola odňatá zákonnému sudcovi, čo predstavuje závažné procesné pochybenie.
Po skončení prvostupňovej fázy žalovaného konania sa sťažovateľka môže na podklade
prednesenej argumentácie domáhať ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1
ústavy v odvolacom konaní a prípadne aj v konaní dovolacom.
V tomto štádiu konania nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie všeobecných
súdov a riešiť otázku, či v tejto veci rozhodoval zákonný sudca, navyše ak sťažovateľka
neuviedla žiadne skutočnosti, či využila najprv námietku smerujúcu k nezákonnému
sudcovi na okresnom súde.
Podľa doterajšej judikatúry o práve na zákonného sudcu (napr. IV. ÚS 26/04,
IV. ÚS 161/08, II. ÚS 136/08) ak vo veci rozhodoval nezákonný sudca, účastník sa môže
za splnenia zákonných predpokladov brániť proti porušeniu tohto jeho práva podaním
odvolania, resp. dovolania. Z uvedeného dôvodu princíp subsidiarity bráni ústavnému súdu
preskúmať namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
ústavy. Preto bolo potrebné sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2012