Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 639/2013
PDF · 147.79 KB
No categories available
I. ÚS 639/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., P., zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. R. K., advokát, s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. R. K., advokát, s. r. o., P., konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01.
Zo sťažnosti vyplýva: „Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08. 03. 2001
(podaným pôvodným oprávneným – S., a. s...), sa oprávnený domáhal vymoženia
pohľadávky, judikovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. 11. 1998...
zaplatenia sumy 21.230,- Sk/704,70 Eur spolu s príslušenstvom... Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 15. 12. 2010, postúpil oprávnený – Slovenská sporiteľňa, sťažovateľovi
– spoločnosti W., s. r. o... pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného
na Okresnom súde pod sp. značkou: 39 Er 720/01 (značka exekútora EX 38/01). Z
uvedeného dôvodu podal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, súdnemu exekútorovi JUDr.
L. S. dňa 02. 09. 2011 návrh na zmenu účastníka konania... ktorý bol súdnym exekútorom
následne doručený Okresnému súdu Bratislava III, a to dňa 08. 09. 2011. Nakoľko exekútor
a ani sťažovateľ neobdržali rozhodnutie Okresného súdu, ktorým by podanej žiadosti na
zmenu účastníka konania vyhovel, resp. neobdržali žiadne oznámenie o akomkoľvek
rozhodnutí týkajúcom sa podaného návrhu zo dňa 02. 09. 2011, zaslal sťažovateľ dňa 25.
05. 2012 Okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka
konania... Na túto však tiež do dňa podania tohto návrhu neobdržal žiadnu odpoveď...
Z uvedených dôvodov, podal sťažovateľ dňa 20. 12. 2012 na Okresný súd
Bratislava III – k rukám predsedu Okresného súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní... Táto
sťažnosť predsedovi taktiež zostala bez adekvátnej, resp. akejkoľvek reakcie...
Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd, do dnešného dňa
nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 02. 09. 2011, čím sa sťažovateľ
dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými
prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor
nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného
veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...
Nakoľko prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: 39 Er 720/01, zapríčinené
Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu
vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti
domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do rozhodnutia o návrhu
na zmenu účastníka konania nemôže exekútor považovať sťažovateľa za oprávneného
z exekúcie EX 38/01, uplatňuje si sťažovateľ aj priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur. V tejto sume sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku
zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu
v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany
v predmetnej veci.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 porušil
základné právo spoločnosti W., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Spoločnosti W., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00
Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania
k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 331,12 € (2 úkony právnej pomoci
(prevzatie a prvá porada s klientom zo dňa 12. 07. 2013, písomné podanie – sťažnosť zo
dňa 15. 07. 2013): 2 x 130,16 € (základom pre výpočet je v zmysle z. č. 655/2004 Zb.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1/6 vymeriavacieho
základu), t. j. 260,32 €, 3 paušálne sumy náhrad: 2 x 7,81 €, t. j. 15,62 € a 20 % DPH:
55,18 €), v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01, ku ktorému malo
dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania ku dňu podania
sťažnosti.
Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 39 Er 720/01 zistil, že súdny exekútor
JUDr. L. S. doručil 8. septembra 2011 okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania z
dôvodu postúpenia pohľadávky oprávneným S., a. s., na sťažovateľku. Okresný súd
uznesením sp. zn. 39 Er 720/01 z 9. septembra 2013 zmenu oprávneného pripustil.
Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty
v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia
označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,
že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
Po preskúmaní postupu okresného súdu v danej veci ústavný súd konštatuje, že
okresný súd pochybil, keď o návrhu súdneho exekútora JUDr. L. S. rozhodol až po dvoch
rokoch od doručenia návrhu. Nečinnosť okresného súdu v období od 8. septembra 2011 do
9. septembra 2013 možno hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry
ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva a iného práva nečinnosťou
okresného súdu v exekučnom konaní. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné
uviesť, že aj keď postup okresného súdu vo veci sťažovateľky bol poznačený nečinnosťou,
táto nečinnosť nemala žiadny vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky
v exekučnom konaní.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavný súd nepovažoval doterajší
postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 720/01 za taký, ktorý by
signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie
ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými
v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. októbra 2013