Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 639/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., P., zastúpenej

advokátskou kanceláriou JUDr. R. K., advokát, s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti W., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. R. K., advokát, s. r. o., P., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva: „Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08. 03. 2001

(podaným pôvodným oprávneným – S., a. s...), sa oprávnený domáhal vymoženia

pohľadávky, judikovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19. 11. 1998...

zaplatenia sumy 21.230,- Sk/704,70 Eur spolu s príslušenstvom... Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 15. 12. 2010, postúpil oprávnený – Slovenská sporiteľňa, sťažovateľovi

– spoločnosti W., s. r. o... pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného

na Okresnom súde pod sp. značkou: (značka exekútora EX 38/01). Z

uvedeného dôvodu podal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, súdnemu exekútorovi JUDr.

L. S. dňa 02. 09. 2011 návrh na zmenu účastníka konania... ktorý bol súdnym exekútorom

následne doručený Okresnému súdu Bratislava III, a to dňa 08. 09. 2011. Nakoľko exekútor

a ani sťažovateľ neobdržali rozhodnutie Okresného súdu, ktorým by podanej žiadosti na

zmenu účastníka konania vyhovel, resp. neobdržali žiadne oznámenie o akomkoľvek

rozhodnutí týkajúcom sa podaného návrhu zo dňa 02. 09. 2011, zaslal sťažovateľ dňa 25.

05. 2012 Okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka

konania... Na túto však tiež do dňa podania tohto návrhu neobdržal žiadnu odpoveď...

Z uvedených dôvodov, podal sťažovateľ dňa 20. 12. 2012 na Okresný súd

Bratislava III – k rukám predsedu Okresného súdu... sťažnosť na prieťahy v konaní... Táto

sťažnosť predsedovi taktiež zostala bez adekvátnej, resp. akejkoľvek reakcie...

Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd, do dnešného dňa

nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 02. 09. 2011, čím sa sťažovateľ

dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými

prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor

nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného

veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...

Nakoľko prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: , zapríčinené

Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu

vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti

domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do rozhodnutia o návrhu

na zmenu účastníka konania nemôže exekútor považovať sťažovateľa za oprávneného

z exekúcie EX 38/01, uplatňuje si sťažovateľ aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur. V tejto sume sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku

zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu

v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany

v predmetnej veci.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo spoločnosti W., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj jej právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti W., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00

Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 331,12 € (2 úkony právnej pomoci

(prevzatie a prvá porada s klientom zo dňa 12. 07. 2013, písomné podanie – sťažnosť zo

dňa 15. 07. 2013): 2 x 130,16 € (základom pre výpočet je v zmysle z. č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 1/6 vymeriavacieho

základu), t. j. 260,32 €, 3 paušálne sumy náhrad: 2 x 7,81 €, t. j. 15,62 € a 20 % DPH:

55,18 €), v lehote pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo

dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania ku dňu podania

sťažnosti.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že súdny exekútor

JUDr. L. S. doručil 8. septembra 2011 okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania z

dôvodu postúpenia pohľadávky oprávneným S., a. s., na sťažovateľku. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 9. septembra 2013 zmenu oprávneného pripustil.

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), resp. ak „argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Po preskúmaní postupu okresného súdu v danej veci ústavný súd konštatuje, že

okresný súd pochybil, keď o návrhu súdneho exekútora JUDr. L. S. rozhodol až po dvoch

rokoch od doručenia návrhu. Nečinnosť okresného súdu v období od 8. septembra 2011 do

9. septembra 2013 možno hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry

ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (, , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a

aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva a iného práva nečinnosťou

okresného súdu v exekučnom konaní. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné

uviesť, že aj keď postup okresného súdu vo veci sťažovateľky bol poznačený nečinnosťou,

táto nečinnosť nemala žiadny vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky

v exekučnom konaní.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavný súd nepovažoval doterajší

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý by

signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013