Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 564/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B.

F., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

zo 17. januára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 1. februára 2013, sp. zn.

z 1. februára 2013, sp. zn. z 1. februára 2013, sp. zn.

z 1. februára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

z 20. decembra 2012, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

zo 17. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 23. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 1. februára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013 a sp. zn.

z 23. januára 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami

až s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod

sp. zn. až sp. zn. , ktorými namietala porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

z 24. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 5 NcC

93/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn. 5 NcC

72/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 10 NcC

36/2012 zo 17. januára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC

29/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 7 NcC

22/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 1. februára 2013, sp. zn. 7 NcC

26/2013 z 1. februára 2013, sp. zn. z 1. februára 2013, sp. zn. 7 NcC

35/2013 z 1. februára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

29/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn. 7 NcC

36/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

20/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 7 NcC

30/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn. 10 NcC

36/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 10 NcC

30/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 10 NcC

22/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 8 NcC

32/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn. 9 NcC

70/2012 z 20. decembra 2012, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn. 10 NcC

37/2012 zo 17. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

149/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

23/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

24/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 7 NcC

28/2013 z 23. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC

26/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 8 NcC

36/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn. 8 NcC

33/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC

21/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

33/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 1. februára 2013, sp. zn. 6 NcC

35/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 24. januára 2013, sp. zn. 6 NcC

37/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013, sp. zn. 9 NcC

25/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. z 23. januára 2013 a sp. zn. 7 NcC

37/2013 z 23. januára 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

4. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) žaloby, ktorými sa domáhala svojich nárokov na náhradu

škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym

a zásadným zásahom do jej základných práv zo strany okresného súdu, najmä práva na

poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Popisom procesných úkonov vykonaných v konaniach vedených pred okresným

súdom, v ktorých tak na základe návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, ako aj

žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií došlo zo strany okresného súdu

k oneskorenému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a k oneskorenému udeleniu

poverení na vykonanie exekúcií, sťažovateľka poukázala na to, že práve nesprávny úradný

postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb

o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa zákona súdom príslušným

na prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.

6. Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie

sformulovala v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol

pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože

sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania

(námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

7. V rámci odôvodnenia svojich požiadaviek okrem iného poukázala na to, že „Ak

bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je

vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor“, a ďalej na to, že

„Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet esse iudex in propria

causa“, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania

o nestrannosti zákonného sudcu.

8. Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov

okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vecí, ktoré sú vedené na okresnom súde a sú

označené v úvode týchto sťažností.

9. Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky „nesprávne,

zakladajúce zásah do... základných práv, konkrétne:

- základného práva zaručeného ... t. j. práva na súdnu ochranu

a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva na prerokovanie

veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru..., t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom“.

10. Sťažovateľka poukazuje tiež na to, že objektívna skutočnosť spočívajúca v

tom, že jej žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov

okresného súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu,

ktorí majú medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva

dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na

dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.

11. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd

v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo

a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd v napadnutých

uzneseniach.

12. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší tieto

rozhodnutia krajského súdu a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne

o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

11. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

12. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

16. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na

súdnu ochranu podľa , práva podľa dohovoru a základného práva na

zákonného sudcu podľa napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými krajský súd nevylúčil sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania

vo veciach sťažovateľkou iniciovaných súdnych konaní. Krajský súd tak rozhodol napriek

tomu, že škoda, ktorú si sťažovateľka uplatnila v podaných žalobách, vznikla v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom toho istého okresného súdu.

21. Ústavný súd už vo veci sťažovateľky, napr. sp. zn. , uviedol, že

základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. l

je v garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu

z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ). Okolnosť, že

o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka

konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní vylúčený, je dôvodom na

uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa príslušných ustanovení

.

22. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade

sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť

nimi označených sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade

návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre

zaujatosť) a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých „všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje“ (), v dôsledku čoho do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže ústavný súd zasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup)

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov

spravodlivého procesu (), ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom)

postupe všeobecných súdov. Inými slovami, za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné

možnosti nápravy pomocou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nie je možné domáhať sa ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

23. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov

a judikatúry všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania ( a nasl. ), ako aj na podanie dovolania [ (pozri

napr. , )]. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej

námietky neprihliadal a napadnutými uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa

jej sťažnosti podané ústavnému súdu v tomto štádiu konania javia ako predčasne podané,

keďže v ďalšom konaní o merite veci pred okresným súdom môže sťažovateľka postupovať

už uvedeným spôsobom a domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti

rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho

súdu (m. m. , , , ,

).

24. V tomto prípade v predmetných konaniach teda existuje „iný súd“, a to krajský

súd, prípadne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré

sú povolané aj v ďalšom priebehu konania na poskytnutie ochrany základným právam

sťažovateľky.

Najvyšší súd napr. vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 21. augusta 1997

inter alia uviedol: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne

a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“

25. ani nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil

medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127

ods. 1 jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných

a účinných prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa a zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľkiných

námietok na nezákonného sudcu, ktoré smerovali voči napadnutým uzneseniam krajského

súdu.

26. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľky pri ich predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa v spojení s .

27. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady

procesnej hospodárnosti konania, sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude

podávať typovo zhodné sťažnosti ako v daných veciach, ústavný súd môže využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažností

neodôvodniť.

28. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013