Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 599/2013
PDF · 467.86 KB
No categories available
II. ÚS 599/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval 29 sťažností obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva a
práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s porušením ustanovenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie postupom a uzneseniami Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna
2012 (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 2 Er 95/2011 zo 4. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 11305/2013), sp. zn. 5 Er 2359/08 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn.
5 Er 155/2010 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna
2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11309/2013), sp. zn. 5 Er 598/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn.
5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 6 Er 116/2011 z 23. mája
2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 5 Er 2581/08 z 28. mája
2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 5 Er 2505/08 z 21. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11314/2013), sp. zn. 5 Er 2366/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn.
5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 1 Er 87/2011 z 22. júna
2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 5 Er 441/08 z 28. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013), sp. zn.
7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 5 Er 1658/07 z 25. júla 2012
(sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 3 Er 344/2010 z 15. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11323/2013),
sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn. 5 Er 2355/08 z 25.
mája 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn. 5 Er 2678/08 zo 4. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 11326/2013), sp. zn. 5 Er 1339/06 z 12. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn.
5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 2 Er 427/2010 zo 4. júna
2012 (sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 5 Er 405/06 zo 7. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 17027/2013), sp. zn. 6 Er 43/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn.
1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013), ako aj postupom a uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 406/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn.
Rvp 11304/2013), sp. zn. 14 CoE 333/2012 zo 7. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013),
sp. zn. 13 CoE 292/2012 z 26. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn.
15 CoE 223/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 1 CoE 406/2012
z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 14 CoE 323/2012 z 15. novembra 2012
(sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn. 16 CoE 247/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.
Rvp 11310/2013), sp. zn. 13 CoE 246/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013),
sp. zn. 1 CoE 409/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn.
Rvp 11321/2013), sp. zn. 13 CoE 250/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013),
sp. zn. 14 CoE 306/2012 z 12. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn.
16 CoE 250/2012 zo 14. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn.
13 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 16 CoE 293/2012
z 22. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 16 CoE 246/2012 z 25. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 13 CoE 230/2012 z 20. novembra 2011 [(zrejme chyba
v písaní, správne má byť „z 20. novembra 2012“, pozn.), sp. zn. Rvp 11319/2013], sp. zn.
17 CoE 254/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 14 CoE 332/2012
z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 16 CoE 296/2012 z 22. novembra
2012 (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 15 CoE 227/2012 zo 4. decembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11324/2013), sp. zn. 17 CoE 217/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013),
sp. zn. 13 CoE 302/2012 z 10. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn.
17 CoE 252/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 2 CoE 546/2012
z 31. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 13 CoE 256/2012 z 5. novembra 2012
(sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 2 CoE 464/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn.
Rvp 17027/2013), sp. zn. 17 CoE 238/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17028/2013)
a sp. zn. 17 CoE 239/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17029/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11304/2013 –
sp. zn. Rvp 11329/2013 a pod sp. zn. Rvp 17027/2013 – sp. zn. Rvp 17029/2013 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11304/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. marca 2013
doručených 26 sťažností a 4. júna 2013 ďalšie 3 sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,
B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva a práva
vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením ustanovenia čl. 12 ods. 2 ústavy,
práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 14
dohovoru a práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len
„charta“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 2 Er 95/2011 zo 4.
júna 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 5 Er 2359/08 z 25. júla 2012 (sp. zn.
Rvp 11306/2013), sp. zn. 5 Er 155/2010 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn.
8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája
2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn. 5 Er 598/08 z 25. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11310/2013), sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn.
6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn.
5 Er 2581/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 5 Er 2505/08 z 21. mája
2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn. 5 Er 2366/08 z 28. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn.
1 Er 87/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 5 Er 441/08 z 28. mája 2012
(sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013),
sp. zn. 7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 5 Er 1658/07 z 25.
júla 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 3 Er 344/2010 z 15. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 11323/2013), sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn.
5 Er 2355/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn. 5 Er 2678/08 zo 4. júna
2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 5 Er 1339/06 z 12. júla 2012 (sp. zn.
Rvp 11327/2013), sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn.
2 Er 427/2010 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 5 Er 405/06 zo 7. mája
2012 (sp. zn. Rvp 17027/2013), sp. zn. 6 Er 43/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013), ako aj
postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
1 CoE 406/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 14 CoE 333/2012
zo 7. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 13 CoE 292/2012 z 26. novembra
2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn. 15 CoE 223/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11307/2013), sp. zn. 1 CoE 406/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013),
sp. zn. 14 CoE 323/2012 z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn.
16 CoE 247/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 13 CoE 246/2012
z 5. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 1 CoE 409/2012 z 30. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 13 CoE 250/2012 z 5. novembra
2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 14 CoE 306/2012 z 12. novembra 2012
(sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn. 16 CoE 250/2012 zo 14. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11315/2013), sp. zn. 13 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013),
sp. zn. 16 CoE 293/2012 z 22. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn.
16 CoE 246/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 13 CoE 230/2012
z 20. novembra 2011 [(zrejme chyba v písaní, správne má byť „z 20. novembra 2012“,
pozn.), sp. zn. Rvp 11319/2013], sp. zn. Rvp 11319/2013, sp. zn. 17 CoE 254/2012
z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 14 CoE 332/2012 z 15. novembra
2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 16 CoE 296/2012 z 22. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11323/2013), sp. zn. 15 CoE 227/2012 zo 4. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013),
sp. zn. 17 CoE 217/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn.
13 CoE 302/2012 z 10. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 17 CoE 252/2012
z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 2 CoE 546/2012 z 31. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 13 CoE 256/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11329/2013), sp. zn. 2 CoE 464/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17027/2013),
sp. zn. 17 CoE 238/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17028/2013) a sp. zn.
17 CoE 239/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17029/2013).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka
poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť
podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola
priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade
sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „rozhodcovský súd“), alebo na
zabezpečenie úveru dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili tam sťažovateľkou
menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade, ak dlžník
svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka
notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.
Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových
zmlúv dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na
uvedené sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej
zápisnice, na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie
exekučných konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej
podklade začala rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským
súdom, ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade
ktorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.
Potom, čo v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkou
zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napádanými uzneseniami
sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 2 Er 95/2011
zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn. 5 Er 2359/08 z 25. júla 2012 (sp. zn.
Rvp 11306/2013), sp. zn. 5 Er 155/2010 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn.
8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája
2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn. 5 Er 598/08 z 25. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11310/2013), sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn.
6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013 a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn.
5 Er 2581/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013), sp. zn. 5 Er 2505/08 z 21. mája
2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn. 5 Er 2366/08 z 28. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn.
1 Er 87/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 5 Er 441/08 z 28. mája 2012
(sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11319/2013),
sp. zn. 7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 5 Er 1658/07
z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 3 Er 344/2010 z 15. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 11323/2013), sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11324/2013), sp. zn.
5 Er 2355/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn. 5 Er 2678/08 zo 4. júna
2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 5 Er 1339/06 z 12. júla 2012 (sp. zn.
Rvp 11327/2013), sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn.
2 Er 427/2010 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 5 Er 405/06 zo 7. mája
2012 (sp. zn. Rvp 17027/2013), sp. zn. 6 Er 43/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013) tieto
exekučné konania ex offo zastavil.
Krajský súd v dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti označeným rozhodnutiam
okresného súdu tieto svojimi uzneseniami sp. zn. 1 CoE 406/2012 z 30. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 11304/2013), sp. zn. 14 CoE 333/2012 zo 7. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11305/2013), sp. zn. 13 CoE 292/2012 z 26. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013),
sp. zn. 15 CoE 223/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn.
1 CoE 406/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11308/2013), sp. zn. 14 CoE 323/2012
z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn. 16 CoE 247/2012 z 25. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 13 CoE 246/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11311/2013), sp. zn. 1 CoE 409/2012 z 30. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013
a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 13 CoE 250/2012 z 5. novembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11313/2013), sp. zn. 14 CoE 306/2012 z 12. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013),
sp. zn. 16 CoE 250/2012 zo 14. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn.
13 CoE 233/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11316/2013), sp. zn. 16 CoE 293/2012
z 22. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn. 16 CoE 246/2012 z 25. októbra 2012
(sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 13 CoE 230/2012 z 20. novembra 2011 [(zrejme chyba
v písaní, správne má byť „z 20. novembra 2012“, pozn.), sp. zn. Rvp 11319/2013], sp. zn.
17 CoE 254/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013), sp. zn. 14 CoE 332/2012
z 15. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 16 CoE 296/2012 z 22. novembra
2012 (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 15 CoE 227/2012 zo 4. decembra 2012 (sp. zn.
Rvp 11324/2013), sp. zn. 17 CoE 217/2012 z 20. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013),
sp. zn. 13 CoE 302/2012 z 10. decembra 2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn.
17 CoE 252/2012 z 29. novembra 2012 (sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 2 CoE 546/2012
z 31. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013), sp. zn. 13 CoE 256/2012 z 5. novembra 2012
(sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 2 CoE 464/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn.
Rvp 17027/2013), sp. zn. 17 CoE 238/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17028/2013)
a sp. zn. 17 CoE 239/2012 z 30. januára 2013 (sp. zn. Rvp 17029/2013) ako vecne správne
potvrdil.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii
namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou
označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom protokole
a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne
začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresný súd už
raz udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu
ako súdu exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné
preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol nad rámec
svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke
odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek
tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne
postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii
exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je
nevykonateľný. Uvedené pochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani
krajský súd.
Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresný
súd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že
im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom
od 9. augusta 2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska
vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica Rady“), pretože sa podľa sťažovateľky žiadnym spôsobom
nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve,
alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie
notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere
podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely
predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.
V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai
a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo
nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto
konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená
podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje
vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej
podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu
kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne
procesnoprávne predpisy.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom
konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,
dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné
zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, pozn.) alebo po 600 € (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska
zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 11304/2013 – sp. zn. Rvp 11329/2013 a pod sp. zn. Rvp 17027/2013 – sp. zn.
Rvp 17029/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského súdu,
proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne
normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených
práv zaručených ústavou, dohovorom, dodatkovým protokolom a chartou postupom
a označenými uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom a označenými uzneseniami
krajského súdu.
1. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
okresného súdu
V súvislosti s napádanými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný súd
v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred
súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania
napádaných uznesení okresného súdu sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 11304/2013), sp. zn. 2 Er 95/2011 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11305/2013), sp. zn.
5 Er 2359/08 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11306/2013), sp. zn. 5 Er 155/2010 z 25. júla
2012 (sp. zn. Rvp 11307/2013), sp. zn. 8 Er 573/2010 z 1. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 11308/2013), sp. zn. 5 Er 3587/07 zo 16. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11309/2013), sp. zn.
5 Er 598/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11310/2013), sp. zn. 5 Er 2352/08 z 28. mája 2012
(sp. zn. Rvp 11311/2013), sp. zn. 6 Er 116/2011 z 23. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11312/2013
a sp. zn. Rvp 11321/2013), sp. zn. 5 Er 2581/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11313/2013),
sp. zn. 5 Er 2505/08 z 21. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11314/2013), sp. zn. 5 Er 2366/08
z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11315/2013), sp. zn. 5 Er 2579/08 z 21. mája 2012 (sp. zn.
Rvp 11316/2013), sp. zn. 1 Er 87/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11317/2013), sp. zn.
5 Er 441/08 z 28. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11318/2013), sp. zn. 5 Er 2503/08 z 21. mája 2012
(sp. zn. Rvp 11319/2013), sp. zn. 7 Er 1028/04 z 23. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11320/2013),
sp. zn. 5 Er 1658/07 z 25. júla 2012 (sp. zn. Rvp 11322/2013), sp. zn. 3 Er 344/2010
z 15. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11323/2013), sp. zn. 5 Er 1927/09 zo 6. júla 2012 (sp. zn.
Rvp 11324/2013), sp. zn. 5 Er 2355/08 z 25. mája 2012 (sp. zn. Rvp 11325/2013), sp. zn.
5 Er 2678/08 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11326/2013), sp. zn. 5 Er 1339/06 z 12. júla 2012
(sp. zn. Rvp 11327/2013), sp. zn. 5 Er 3677/07 z 22. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11328/2013),
sp. zn. 2 Er 427/2010 zo 4. júna 2012 (sp. zn. Rvp 11329/2013), sp. zn. 5 Er 405/06
zo 7. mája 2012 (sp. zn. Rvp 17027/2013), sp. zn. 6 Er 43/2011 z 22. júna 2012 (sp. zn.
Rvp 17028/2013) a sp. zn. 1 Er 311/2010 z 21. júna 2012 (sp. zn. Rvp 17029/2013), a to
podaním riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva
zo samotných sťažností, sťažovateľka aj účinne využila. Na základe sťažovateľkou
podaných odvolaní sa krajský súd ako súd odvolací v odvolacích konaniach musel
v podstate vysporiadať s identickými námietkami proti rozhodnutiam okresného súdu, aké
sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto
ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami
krajského súdu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti
s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch
základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že (2.1) krajský súd
nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako exekučný súd podľa sťažovateľky nad
rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly potom, čo už raz tieto
exekučné tituly preskúmal pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.
Okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.2) krajský súd nenapravil ani pochybenie
okresného súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky
a notárske zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom
práva, okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.3) krajský súd a tiež pred ním okresný súd
hoci mali, neprerušili exekučné konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady
a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú jej
ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov“ alebo otázku, prečo splnomocnenie udelené
v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu v notárskej
zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Napokon sťažovateľka tiež namieta (2.4), že tak krajský súd, ako ani pred ním okresný súd
nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5
Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá
argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,
ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom
období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne
neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie č. k.
II. ÚS 78/2013-16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, pozn.) alebo na svoje identické rozhodnutie č. k. II. ÚS 79/2013-13
zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie
záverov všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že
sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený
právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu
napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných
zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.
V súvislosti s doplňujúcou argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa porušenia práva
na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho
vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd pred
rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedal
účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka
odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.
C-472/11 z 21. februára 2013, ústavný súd pripomína toto:
Sťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného
konania a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov už z uznesení okresného súdu,
proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj
povinní z exekúcií, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie
spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa
(prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú, aby
bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou
uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal
a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola
zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní
na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť
uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti
konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného
preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol
v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom
práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím
k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.
V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento
medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ
by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických
prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu
má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia
so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre
sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.
V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj
takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu
vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich
vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového
a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,
dokonca i jeho zásah (napr. I. ÚS 3/2013).
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa
sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach a argumentoch
ústavný súd o nich rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na toto svoje v týchto
okolnostiach identické rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013