Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 549/2013
PDF · 135.71 KB
No categories available
III. ÚS 549/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I a jeho rozsudkom z 18. septembra 2007 v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 377/97 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2013
doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) a jeho
rozsudkom z 18. septembra 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 377/97 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«V konaní 8 C 377/97 vo veci vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti... bolo
vykonané dokazovanie, na základe ktorého súd určil výhradného vlastníka navrhovateľku -
mňa s povinnosťou uhradiť odporcovi J. O. (môjmu bratovi) ako primeranú náhradu 4,5
mil. Sk... Počas desaťročného konania bolo vykonané dokazovanie, ktorého výsledkom malo
byť určenie primeranej náhrady (ekvivalent v peňažnom vyjadrení) a súd poveril doc. Ing.
H., aby vypracoval znalecký posudok c. 121/2006. V znaleckom posudku znalec určil
všeobecnú cenu nehnuteľnosti vcelku sumou 5,6 mil. Sk - t. j. 2,8 mil. Sk za polovicu. Okrem
znaleckého posudku bolo súčasťou dokazovania primeranej náhrady sú vyjadrenie
viacerých spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s nehnuteľnosťami (realitných
spoločností) v celkom počte štyri, ktorých cenový prienik bol cca 5,5 mil. Sk... Vo výrokovej
časti rozsudku súd rozhodol, že sa stanem výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a
zaviazal ma uhradiť odporcovi sumu 4,5 mil. Sk do troch dni od právoplatnosti. V
odôvodnení na str. 2 predmetného rozsudku 8 C 377/1997-336 súd uviedol, že som počas
celého konania bola ochotná a schopná uhradiť odporcovi sumu 2,8 mil. Sk v prípade, že sa
stanem výlučným vlastníkom.
Na základe toho, že uvedené rozhodnutie OS BA I. bolo nezákonné, rozhodla som sa
nepodať odvolanie ale počkať na právoplatnosť rozhodnutia a následne podať podnet na
mimoriadne dovolanie na Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra (opäť
nezákonne) sa odmietla pre zmeškaný termín vecou zaoberať. V súčasnosti sa vedie súdne
konanie proti GP SR na KS v Bratislave (č. konania na OS BA I. je 19C/1/2011)...
Okresný súd v rozhodnutí 8 C 377/1997-336 nerešpektoval moje vlastnícke právo
nakladať s vlastníctvom (peniazmi), pretože ma zaviazal uhradiť odporcovi sumu o 1,7 mil.
Sk vyššiu ako bola moja vôľa a spôsobilosť. Ako odôvodnenie svojho konania súd
v predmetnom rozsudku uviedol, že si spravil vlastný prieskum na internete.
V zmysle čl. 20 ods. (1) Ústavy... má každý právo vlastniť a rovnaké právo
na ochranu vlastníctva. Okresný súd Bratislava 1. v rozsudku 8 C 377/1997-336 porušil
moje základné právo vlastniť a nakladať s mojim vlastníctvom, pretože ma zaviazal uhradiť
primeranú náhradu o 60 % t. j o 1,7 mil. Sk vyššiu ako bola moja vôľa vlastníka finančných
zdrojov, ktoré som nadobudla v súlade so zákonmi - ako živnostník...
Už v roku 2009 som podala na Okresný súd Bratislava I. žalobu, v ktorej som sa
domáhala svojho práva na ochranu vlastníctva a ktorú súd zamietol rozhodnutím
19 C/228/2009-127...
Proti tomu som sa riadne odvolala, no s prihliadnutím na dôvody zamietnutia mojej
žaloby (zopakujem - len ústavný súd môže rozhodnúť o ústavných právach) som sa rozhodla
dňa 8. 9. 2013 odvolanie vziať späť. V tejto sťažnosti exaktne dokazujem, že boli porušené
moje ústavné práva v zmysle čl. 20 ods. (1) Ústavy SR - vlastniť majetok a nakladať s ním.
V zmysle toho istého čl. ústavy mám právo na ochranu svojho vlastníctva, a preto
navrhujem Ústavnému súdu..., aby vydal rozhodnutie vo veci samej t. j. aby rozhodol, že
v rozsudku 8 C 377/1997-336 vo veci vyporiadania spoluvlastníctva Okresný súd Bratislava
porušil moje právo vlastníka nakladať so svojim vlastníctvom tým, že ma zaviazal uhradiť
odporcovi primeranú náhradu o 1,7 mil. Sk vyššiu ako bola moja vôľa a ochota, ktorú súd
poznal a sám ju uviedol v predmetnom rozsudku. Vec je o to právne exaktnejšia, že Okresný
súd BA I... ma nežiadal o môj súhlas s výškou primeranej náhrady, ktorú ma zaviazal
v predmetnom rozsudku zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti.
Konanie súdu je hrubým zásahom do mojich ústavných práv na spravodlivé súdne
konanie, ale tiež neoprávneným nakladaním s mojim vlastníctvom a v zmysle ústavy mám
právo na jeho ochranu, a preto žiadam, aby Ústavný súd SR vyniesol rozhodnutie, že:
V zmysle § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa domáham primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 56.666 € (1,7 mil. Sk) oprávnene, pretože to je rozdiel medzi vôľou
vlastníka získať polovičný podiel odporcu za sumu 2,8 mil. Sk a nie za sumu 4,5 mil. Sk tak,
ako stanovil súd bez vôle navrhovateľky a súhlasu v predmetnom rozsudku 8 C 377/1997-
336...»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona
o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné
náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy právoplatným rozsudkom okresného súdu č. k.
8 C 377/97-336 z 18. septembra 2007 v právnej veci „o zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie“.
Ústavný súd z prílohy k sťažnosti označenej ako dôkaz č. 1 zistil, že okresný súd
napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sťažovateľky a odporcu
k nehnuteľnosti a túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva sťažovateľky, ktorá
bola povinná zaplatiť odporcovi 4,5 mil. Sk.
Sťažovateľka považuje toto rozhodnutie za nezákonné a porušujúce jej základné
právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a tiež právo na spravodlivé súdne konanie.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok
na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť
(napr. IV. ÚS 14/03).
Ústavný súd vo veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu č. k. 8 C/377/4997-336
z 18. septembra 2007, ktorým malo byť porušené základné právo sťažovateľky, nadobudlo
právoplatnosť 27. novembra 2007, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom sťažovateľka
ani nespochybňuje.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia okresného súdu, ktorý sťažovateľka predložila ústavnému súdu (27. november
2007) a ktorým malo byť porušené jej základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, a deň
doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 7. október 2013, možno konštatovať, že lehota
ustanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek
pochybností uplynula skôr, ako podala túto sťažnosť.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po predbežnom prerokovaní
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu sa zaoberať jej žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu, pretože o tom
v súčasnosti už nerozhoduje ústavný súd, ale svoju žiadosť musí sťažovateľka adresovať
príslušnému Centru právnej pomoci, ktoré môže rozhodnúť podľa zákona č. 327/2005 Z. z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších zmien
a doplnkov o tom, či po splnení všetkých zákonných podmienok by jej mohla byť právna
pomoc podľa tohto právneho predpisu poskytnutá aj v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013