Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 549/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva vlastniť majetok podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I a jeho rozsudkom z 18. septembra 2007 v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2013

doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) a jeho

rozsudkom z 18. septembra 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«V konaní vo veci vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti... bolo

vykonané dokazovanie, na základe ktorého súd určil výhradného vlastníka navrhovateľku -

mňa s povinnosťou uhradiť odporcovi J. O. (môjmu bratovi) ako primeranú náhradu 4,5

mil. Sk... Počas desaťročného konania bolo vykonané dokazovanie, ktorého výsledkom malo

byť určenie primeranej náhrady (ekvivalent v peňažnom vyjadrení) a súd poveril doc. Ing.

H., aby vypracoval znalecký posudok c. 121/2006. V znaleckom posudku znalec určil

všeobecnú cenu nehnuteľnosti vcelku sumou 5,6 mil. Sk - t. j. 2,8 mil. Sk za polovicu. Okrem

znaleckého posudku bolo súčasťou dokazovania primeranej náhrady sú vyjadrenie

viacerých spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s nehnuteľnosťami (realitných

spoločností) v celkom počte štyri, ktorých cenový prienik bol cca 5,5 mil. Sk... Vo výrokovej

časti rozsudku súd rozhodol, že sa stanem výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a

zaviazal ma uhradiť odporcovi sumu 4,5 mil. Sk do troch dni od právoplatnosti. V

odôvodnení na str. 2 predmetného rozsudku -336 súd uviedol, že som počas

celého konania bola ochotná a schopná uhradiť odporcovi sumu 2,8 mil. Sk v prípade, že sa

stanem výlučným vlastníkom.

Na základe toho, že uvedené rozhodnutie OS BA I. bolo nezákonné, rozhodla som sa

nepodať odvolanie ale počkať na právoplatnosť rozhodnutia a následne podať podnet na

mimoriadne dovolanie na Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra (opäť

nezákonne) sa odmietla pre zmeškaný termín vecou zaoberať. V súčasnosti sa vedie súdne

konanie proti GP SR na KS v Bratislave (č. konania na OS BA I. je )...

Okresný súd v rozhodnutí -336 nerešpektoval moje vlastnícke právo

nakladať s vlastníctvom (peniazmi), pretože ma zaviazal uhradiť odporcovi sumu o 1,7 mil.

Sk vyššiu ako bola moja vôľa a spôsobilosť. Ako odôvodnenie svojho konania súd

v predmetnom rozsudku uviedol, že si spravil vlastný prieskum na internete.

V zmysle ods. (1) ... má každý právo vlastniť a rovnaké právo

na ochranu vlastníctva. Okresný súd Bratislava 1. v rozsudku -336 porušil

moje základné právo vlastniť a nakladať s mojim vlastníctvom, pretože ma zaviazal uhradiť

primeranú náhradu o 60 % t. j o 1,7 mil. Sk vyššiu ako bola moja vôľa vlastníka finančných

zdrojov, ktoré som nadobudla v súlade so zákonmi - ako živnostník...

Už v roku 2009 som podala na Okresný súd Bratislava I. žalobu, v ktorej som sa

domáhala svojho práva na ochranu vlastníctva a ktorú súd zamietol rozhodnutím

-127...

Proti tomu som sa riadne odvolala, no s prihliadnutím na dôvody zamietnutia mojej

žaloby (zopakujem - len ústavný súd môže rozhodnúť o ústavných právach) som sa rozhodla

dňa 8. 9. 2013 odvolanie vziať späť. V tejto sťažnosti exaktne dokazujem, že boli porušené

moje ústavné práva v zmysle ods. (1) SR - vlastniť majetok a nakladať s ním.

V zmysle toho istého čl. mám právo na ochranu svojho vlastníctva, a preto

navrhujem Ústavnému súdu..., aby vydal rozhodnutie vo veci samej t. j. aby rozhodol, že

v rozsudku -336 vo veci vyporiadania spoluvlastníctva Okresný súd Bratislava

porušil moje právo vlastníka nakladať so svojim vlastníctvom tým, že ma zaviazal uhradiť

odporcovi primeranú náhradu o 1,7 mil. Sk vyššiu ako bola moja vôľa a ochota, ktorú súd

poznal a sám ju uviedol v predmetnom rozsudku. Vec je o to právne exaktnejšia, že Okresný

súd BA I... ma nežiadal o môj súhlas s výškou primeranej náhrady, ktorú ma zaviazal

v predmetnom rozsudku zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti.

Konanie súdu je hrubým zásahom do mojich ústavných práv na spravodlivé súdne

konanie, ale tiež neoprávneným nakladaním s mojim vlastníctvom a v zmysle mám

právo na jeho ochranu, a preto žiadam, aby Ústavný súd SR vyniesol rozhodnutie, že:

V zmysle sa domáham primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 56.666 € (1,7 mil. Sk) oprávnene, pretože to je rozdiel medzi vôľou

vlastníka získať polovičný podiel odporcu za sumu 2,8 mil. Sk a nie za sumu 4,5 mil. Sk tak,

ako stanovil súd bez vôle navrhovateľky a súhlasu v predmetnom rozsudku 8 C 377/1997-

336...»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a a nasledujúcich zákona

o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné

náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa právoplatným rozsudkom okresného súdu č. k.

-336 z 18. septembra 2007 v právnej veci „o zrušenie podielového

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie“.

Ústavný súd z prílohy k sťažnosti označenej ako dôkaz č. 1 zistil, že okresný súd

napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sťažovateľky a odporcu

k nehnuteľnosti a túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva sťažovateľky, ktorá

bola povinná zaplatiť odporcovi 4,5 mil. Sk.

Sťažovateľka považuje toto rozhodnutie za nezákonné a porušujúce jej základné

právo vlastniť majetok podľa a tiež právo na spravodlivé súdne konanie.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok

na prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v , t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. ).

Ústavný súd vo veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu č. k. -336

z 18. septembra 2007, ktorým malo byť porušené základné právo sťažovateľky, nadobudlo

právoplatnosť 27. novembra 2007, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom sťažovateľka

ani nespochybňuje.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia okresného súdu, ktorý sťažovateľka predložila ústavnému súdu (27. november

2007) a ktorým malo byť porušené jej základné právo podľa , a deň

doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 7. október 2013, možno konštatovať, že lehota

ustanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek

pochybností uplynula skôr, ako podala túto sťažnosť.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti po predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu sa zaoberať jej žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu, pretože o tom

v súčasnosti už nerozhoduje ústavný súd, ale svoju žiadosť musí sťažovateľka adresovať

príslušnému Centru právnej pomoci, ktoré môže rozhodnúť podľa

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších zmien

a doplnkov o tom, či po splnení všetkých zákonných podmienok by jej mohla byť právna

pomoc podľa tohto právneho predpisu poskytnutá aj v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013