Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 539/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou W., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. A. W.,

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -92 z 5. novembra

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -92 z 5. novembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

podľa (ďalej aj „OSP“) o ochranu dobrej

povesti právnickej osoby doručenou okresnému súdu 22. decembra 2011 domáhala, aby sa

- A. (ďalej len „žalovaná“) zdržala akýchkoľvek vyjadrení, informácií a iných tvrdení

týkajúcich sa vylúčenia sťažovateľky z tejto organizácie,

- uverejnenia ospravedlnenia v denníku S. za to, že v jeho vydaní z 3. augusta 2011

žalovaná uviedla nepravdivú informáciu, že sťažovateľku vylúčila ako svojho člena,

- zaplatenia primeraného zadosťučinenia v sume 1 €.

Na pojednávaní konanom 7. júna 2012 právny zástupca sťažovateľky dodatočne

predložil predmetný novinový článok, pričom uviedol, že okresný súd by mal vec posúdiť

v kontexte celého článku. Na otázku sudcu, či je v súčasnosti sťažovateľka naďalej združená

v žalovanej, odpovedal, že nie je. Podľa jeho názoru bola sťažovateľka zo žalovanej

vylúčená neprávoplatne, avšak v tejto súvislosti z jej strany nebol podaný žiadny návrh.

Uvedené pojednávanie bolo odročené na 10. september 2012 pre účely oboznámenia sa

sudcu s novinovým článkom.

Podaním doručeným okresnému súdu 2. júla 2012 právny zástupca sťažovateľky

reagoval na priebeh vykonaného pojednávania, pričom navrhol zmeniť, resp. rozšíriť

pôvodný petit o:

- určenie, že sťažovateľka nebola vylúčená zo žalovanej,

- ďalšie ospravedlnenie sa žalovanej sťažovateľke za to, že v liste z 25. mája 2011

adresovanom Z. uviedla nepravdivú informáciu, že sťažovateľku vylúčila ako svojho člena.

V závere tohto podania sťažovateľka uviedla, že navrhovaný určovací petit nie je

petitom podľa , keďže sa dotýka právnej skutočnosti, ktorá nie je právom

ani právnym vzťahom, a teda nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem

na žiadanom určení.

Po zmene právneho zástupcu sťažovateľka vo vyjadrení z 31. októbra 2012

modifikovala svoj určovací nárok tak, aby okresný súd určil, „že žalobca je členom

žalovaného“, čo odôvodnila tým, že ide o žalobu podľa o určenie, že tu

je právny vzťah, pretože je nepochybné, že vzťah medzi právnickou osobou a jej členom je

vzťahom právnym. Existenciu naliehavého právneho vzťahu na tomto určení sťažovateľka

odôvodnila tým, že v danej veci jednak neprichádza do úvahy žaloba o plnenie a jednak

neexistuje (okrem domáhania sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby, čo je však iné

právo) iný spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi konania a opačný výklad by viedol

k odmietnutiu spravodlivosti a z hľadiska ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu

v zmysle a nasl. a a nasl. listiny k ústavne nekonformnému výkladu

práva. Určenie členstva žalobcu v žalovanom pritom nepochybne bude viesť

k definitívnemu odstráneniu stavu právnej neistoty spočívajúceho v tom, či žalobca je

členom žalovaného a či žalovaný je oprávnený verejne rozširovať vyjadrenia o vylúčení

žalobcu zo žalovaného.

Okresný súd uznesením č. k. -92 z 5. novembra 2012 návrh sťažovateľky

na zmenu návrhu nepripustil ( ) s odôvodnením, že výsledky doterajšieho

konania nemajú žiaden podklad pre konanie o zmenenom návrhu.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že napadnutým rozhodnutím okresného súdu

bola porušená zásada zákazu denegatio iustitiae, pretože okresný súd sa bezdôvodne

odmietol zaoberať požadovanou zmenou návrhu.

Z ustanovení vyplýva, že súd nepripustí zmenu návrhu, ak by

výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne

príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu

po právoplatnosti uznesenia.

Podľa názoru sťažovateľky „obe vyššie uvedené podmienky pripustenia zmeny

návrhu v tomto prípade splnené sú“, a preto považuje napadnuté rozhodnutie okresného

súdu za nezákonné. Právny záver uvedený v tomto rozhodnutí je v rozpore so skutkovým

stavom veci. Okresný súd nepostupoval v súlade s príslušnými stanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku a porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, keďže

nedodržal zákonom ustanovený procesný postup v súdnom konaní, čím došlo aj k odopretiu

spravodlivosti, keď sa v rozpore so zákonom odmietol rozšírením žaloby zaoberať.

Vydaním predmetného rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie podľa a listiny a práva podľa

dohovoru.

Sťažovateľka v petite žiadala, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé prejednanie jeho

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 05. 11. 2012, č. k. -92, porušené bolo;

2. Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 05. 11. 2012, č. k. -92 sa

zrušuje a vec sa Okresnému súdu Žilina vracia na ďalšie konanie;

3. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vrátane trov

právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka v petite nekonkretizovala svoje základné právo

uvedením príslušného odseku a listiny, ústavný súd podľa obsahu

sťažnosti ustálil, že predmetom sťažnosti je námietka porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

č. k. -92 z 5. novembra 2012, ktorým podľa nepripustil návrh

sťažovateľky na zmenu ňou podaného návrhu. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti

argumentovala v podstate tým, že v jej veci došlo k odopretiu spravodlivosti, keď sa

okresný súd v rozpore so zákonom odmietol rozšírením jej návrhu zaoberať.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol:

„Vzhľadom na dokazovanie, ktoré vyplynulo z prvého pojednávania, právny zástupca

navrhovateľa žiadal zmenu celého návrhu. Podľa názoru súdu nie je možné, aby na základe

vykonaného dokazovania z prvého pojednávania postupne účastníci konania menili svoje

návrhy, ktoré by svedčili v ich prospech. Návrh, ktorý je podávaný na súd, musí byť od

samého začiatku zrozumiteľný, musí obsahovať všetky ustanovenia a spĺňať všetky

náležitosti v zmysle a nasl. Pokým takýto návrh obsahuje všetky

náležitosti, súd o ňom koná a rozhoduje. Nie je však prípustné, aby v rámci konania

navrhovateľ, alebo ďalší účastník, vzhľadom na vykonané dokazovanie, pokým to nie je

opodstatnené, menil a žiadal o zmenu návrhu, ako to bolo v tomto prípade, keď dokonca

navrhovateľ sa úplne iným návrhom domáhal určenia, že je členom odporcu. Súd nepripustí

zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie

o zmenenom návrhu... Výsledky doterajšieho konania nemajú žiaden podklad pre konanie

o zmenenom návrhu... Súd takúto zmenu návrhu nemohol pripustiť a návrh na zmenu

nepripustil.“

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je meritórne ani konečné

rozhodnutie, dôsledkom ktorého by bolo právoplatné skončenie veci, prípadne zastavenie

súdneho konania.

Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť svoj návrh, nie je neobmedzená.

Zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom

(pôvodnom) konaní. Je na rozhodnutí súdu, či pripustí alebo nepripustí zmenu návrhu.

Pokiaľ by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom

návrhu, súd zmenu nepripustí a po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní

o pôvodnom návrhu. Posúdenie, aké sú výsledky doterajšieho konania a či tieto môžu alebo

nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu, patrí do výlučnej právomoci

všeobecného súdu. Súd pri svojej úvahe dbá najmä na hospodárnosť konania. Je to práve

všeobecný súd, ktorý by o prípadnom zmenenom návrhu konal a rozhodoval, a preto nie je

úlohou ústavného súdu hodnotiť, či doterajšie výsledky konania môžu alebo nemôžu byť

podkladom na konanie o zmenenom návrhu (m. m. ).

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by

všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo

právnickej osoby (), alebo ak by v prípade opravných konaní všeobecný súd

odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne

preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím, o čo však

v danej veci nejde.

Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľky spôsobom, s ktorým sťažovateľka síce

nesúhlasí, ale jeho rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, na základe vlastných

myšlienkových konštrukcií, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať.

Ústavný súd nezistil také účinky, ktoré by signalizovali príčinnú súvislosť napadnutého

rozhodnutia okresného súdu s namietaným porušením sťažovateľkou označených práv.

Vzhľadom na podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé

súdne konanie, a už citované dôvody podanej sťažnosti okresný súd nemohol tým, že využil

svoje oprávnenie dané mu pri rozhodovaní o nevyhovení pripustenia

zmeny návrhu, porušiť základné právo sťažovateľky podľa a

ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na základe uvedeného preto ústavný súd

sťažnosť sťažovateľky podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013