Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cbi-5-2017.pdf
PDF · 124.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: P.G.A. spol. s r.o., so sídlom Alstrova 6477/202, 831 06 Bratislava, IČO: 35 867 493, právne zast.: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: AT PRIMA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 21, 851 04 Bratislava, IČO: 47 400 854, v konaní o určenie pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobu doručenú súdu dňa 13.04.2017 podal proti správcovi úpadcu v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.04.2017 bol žalobcovi doručený oznam o neuznaní pohľadávky proti podstate a jej časti. Správca úpadcu neuznal žalobcovi pohľadávku vo výške 1.200 eur s odôvodnením, že žalobca nedoložil notárske zápisnice. Žalobca doložil do konania notárske zápisnice N2242/2016, N2277/2016, N2299/2016 a N2308/2016, ktoré súvisia s uplatnenou pohľadávkou a ktorá vznikla z dôvodu, že úpadca neodovzdal nebytový priestor na Kopčianskej ul. Bratislava - Petržalka a spoločnosti P.G.A. spol. s r.o. ako novému vlastníkovi týchto priestorov vznikla škoda, keďže si na vlastné náklady bol nútený vypratať svoje priestory, ktoré boli zapratané majetkom úpadcu. Z tohto dôvodu žiadal o uznanie pohľadávky vo výške 1.200 eur. Správca neuznal pohľadávku vo výške 4.800,12 eur s DPH z dôvodu, že žalobca uskladňoval majetok tretej osoby v priestoroch žalobcu. Žalobca nedobrovoľne uskladňoval majetok úpadcu, ktorý si ho neprevzal a žalobcovi vznikla škoda vo výške 4.180,12 eur s DPH za to, že nemohol svoje priestory využiť na podnikateľské účely, keďže boli priestory zapratané majetkom úpadcu. Vzhľadom na uvedené, nesúhlasil s neuznaním uplatnenej pohľadávky žalobcu proti podstate, a preto podal žalobu voči správcovi a žiadal o prehodnotenie prihlášky a o uznanie pohľadávky proti podstate v celom znení čo do dôvodu a výšky.
2. Súd uznesením zo dňa 22.01.2018 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby spočívajúcej jednak v označení žalovaného a jednak v odstránení neurčitého žalobného návrhu. V nadväznosti na predmetnú výzvu, žalobca doplnil žalobu dňa 08.03.2018, pričom označil za žalovaného správcu úpadcu (nesprávne označený správca úpadcu I.K.S konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., namiesto v danom čase ustanoveného správcu úpadcu JUDr. Ján Polomský), ktorý zastupuje úpadcu. Zároveň žalobca špecifikoval petit žaloby tak, že sa domáha určenia pohľadávky vo výške 1.200 eur, čo sú náklady na vypratanie nehnuteľnosti a určenia pohľadávky vo výške 4.180,12 eur s DPH, keďže žalobcovi nebolo umožnené užívať priestory na podnikateľskú činnosť, pretože priestory boli zapratané majetkom úpadcu.
3. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.10.2020 tak, že žaloba obsahuje neodstrániteľné procesné nedostatky, keďže z označenia strán je nepochybné, že žalovaným je úpadca, ktorý nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že pôvodný správca je tam označený ako zástupca, pretože postavenie správcu ako „zástupcu“ úpadcu nevyplýva zo žiadneho predpisu. Osoba správcu je odlišná od osoby úpadcu. Predchádzajúci správca úpadcu v Ozname o neuznaní uplatnenej pohľadávky proti podstate a/alebo jej časti zo dňa 21.03.2017 poučil žalobcu v zmysle § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o lehote na podanie žaloby, o príslušnom súde na podanie žaloby, ako aj následkoch nepodania žaloby o určenie pohľadávky. Oznam bol žalobcovi doručený dňa 28.03.2017, čo uvádza žalobca v úvode žaloby (chyba je iba v mesiaci). Posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie žaloby o určenie pravosti pohľadávky bol 12.04.2017. Žaloba o uznanie pohľadávky je síce datovaná 12.04.2017 avšak z podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že žaloba bola doručená na súd až dňa 13.04.2017, čo vyplýva aj z úvodu odôvodnenia uznesenia zo dňa 15.07.2020. Právnym následkom oneskorene podanej žaloby je skutočnosť, že na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Lehota ustanovená v § 87 ods. 8 zákona č.7/2005 Z. z. je lehotou hmotnoprávnou, a to s poukazom na ustanovenie § 203a ods. 3 zákona č.7/2005 Z. z., v rámci ktorej musí byť žaloba v zákonom určenej lehote podaná na súde. Žaloba, ktorá nie je podaná v stanovenej lehote alebo nie je podaná proti všetkým, ktorí pohľadávku veriteľa popreli, musí súd zamietnuť. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako podanú oneskorene zamietol, nakoľko na popretú časť pohľadávky sa ex lege neprihliada, čím zároveň odpadá predmet sporu. V OV č. 116/2018 zo dňa 18.06.2018 bolo zverejnené Oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate a zámere zostaviť rozvrh z výťažku z oddelenej podstaty. Správca týmto oznámil, že zoznam pohľadávok proti oddelenej podstate, ktoré sa majú uspokojiť bol zostavený a poučil každého, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate o práve do 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznamu nahliadnuť do zoznamu pohľadávok proti podstate a namietať u správcu poradie pohľadávky proti podstate. V zákonnej 30 dňovej lehote od zverejnenia uvedeného oznamu v OV, žalobca u správcu nepodal žiadne dôvodné námietky. Správca sa o skutočnosti, že je vedené súdne konanie o „žalobe o uznanie pohľadávky“ dozvedel z doručenej žaloby Okresným súdom Bratislava I dňa 05.12.2019 (avšak v konaní na OS BA I so sp. zn. 28 Cbi 10/2018) a o predmetnom súdnom spore vedenom pod sp. zn. 8 Cbi 5/2017 na OS BA I sa dozvedel dňa 12.10.2020, kedy mu bola doručená žaloba. Všetky námietky uvedené v žalobe mali byť zo strany žalobcu podaná u správcu na predpísanom tlačive. Oneskorené podanie námietky a teda aj nepodanie námietky vôbec má za následok, že na námietky (dôvody žaloby) sa neprihliada. Následkom toho je nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žaloba je označená ako žaloba o uznanie pohľadávky, petit žaloby znie na prehodnotenie prihlášky žalobcu a o uznanie pohľadávky proti podstate v celom znení čo do dôvodu a výšky. Žalovaný má za to, že takto formulovaný petit je nevykonateľný, nakoľko § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. predpokladá podanie žaloby o určenie pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky. Ak sa mal žalovaný v úmysle domáhať určenia pohľadávky, mal tak urobiť podaním žaloby o určenie popretej pohľadávky a domáhať sa určenia, nie uznania pohľadávky a to v zákonnej 15 dňovej lehote. K pohľadávke vo výške 1.200 eur žalovaný uviedol, že táto vyplýva z faktúry č. 46/2017 vystavenej Ondrejom Ďuriačom, notárom, a predmetom fakturácie sú celkovo 4 faktúry: N 2242/2016, N 2277/2016, N 2299/2016 a N 2308/2016, v celkovej výške 1.200 Eur s DPH., ktorým osvedčil priebeh vypratania nehnuteľností. Samotný spôsob zabezpečenia vypratania nehnuteľnosti bol vykonaný contra legem. Hoci sa žalobca príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nie je oprávnený vykonať svojpomocné vypratanie vecí pôvodného vlastníka, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti. Svojpomocné vypratanie nehnuteľnosti nie je v súlade so zákonom a nesie so sebou riziko vyvodenia občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti voči osobe, ktorá svojpomocne vykonala vypratanie nehnuteľnosti, a to i napriek tomu, že sa stala jej vlastníkom. Prostriedkom ochrany nového vlastníka voči osobe, ktorá bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, podaná na príslušnom súde. Výsledkom súdneho konania o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, za predpokladu, že počas konania predchádzajúci vlastník dobrovoľne nezabezpečí vypratanie nehnuteľnosti, je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na podklade ktorého sa môže nový vlastník iniciovaním exekučného konania domáhať vypratania nehnuteľnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené pohľadávku uplatnenú titulom spísania notárskych zápisníc, ktoré osvedčovali priebeh vypratania nehnuteľnosti, nie je možné uznať, pretože táto vznikla vykonaním úkonov, ktorým platné právo ochranu nepriznáva. Autoritatívne zabezpečiť splnenie nejakej povinnosti, ak ju povinná osoba dobrovoľne odmieta splniť, môže iba štát. V konkrétnom prípade štát zveruje výkon rozhodnutia vo veci vypratania nehnuteľnosti do rúk súdneho exekútora. Notárske zápisnice síce osvedčujú priebeh udalosti, avšak uvedené neznamená, že vypratanie nehnuteľností bolo vykonané postupom, ktorý zákon predpokladá a dá sa povedať, pripúšťa ako výlučný prostriedok ochrany práva. Z uvedených dôvodov nemožno uznať právny dôvod a ani výšku pohľadávky. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX v k. ú. H. prešlo na žalobcu dňa 09.11.2016. Týmto momentom prestal byť úpadca vlastníkom nehnuteľnosti, preto je otázne, či vôbec možno náklady na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá už v čase, keď tieto vznikli, nebola vo vlastníctve úpadcu, považovať za náklad, ktorý súvisí s majetkom podliehajúcim konkurzu. Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Náklad na vypratanie nehnuteľnosti, obzvlášť spôsobom, ktorý nie je v súlade s právom, nemožno považovať za náklad, ktorý súvisí so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Nehnuteľnosť úpadcu po prechode vlastníckeho práva na tretiu osobu už konkurzu nepodliehala. Žalobca nepreukázal vecný (konkurzná podstata) a ani časový súvis (vznik po vyhlásení konkurzu) predmetnej pohľadávky pre jej postavenie pohľadávky proti podstate. Z čísla notárskych zápisníc vyplýva rok ich vyhotovenia 2016, čo vyvracia ich vznik po vyhlásení konkurzu v roku 2017 a tak postavenie pohľadávky proti podstate. Čas vyhotovenia faktúry za notárske zápisnice a čas jej úhrady je pre takéto posúdenie irelevantný a skôr sa môže jednať iba o (účelový) spôsob prezentovania vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu. Notár bol podľa účtovných predpisov povinný vystaviť daňový doklad najneskôr do 15 dní od dodania služby. Pri dodaní služby v roku 2016 nebolo možné vystaviť daňový doklad až vo februári 2017, v čase vyhláseného konkurzu. Logickým následkom postupu žalobcu pri vyprataní cotra legem je aj skutočnosť, že úpadca nie je žiadnou zmluvnou stranou v postavení objednávateľa „služieb vypratania“ ani „objednávateľa notárskych úkonov“. Ide o výlučné výdavky žalobcu. Na daný skutkový stav môžeme aplikovať starú rímsku zásadu práva ex iniuria ius non oritur (z nepráva nemôže vzniknúť právo), v dôsledku ktorej žalobcovi z dôvodu nezákonného postupu pri nakladaní s konkurznou podstatou, nemôže vzniknú právo na náhradu nákladov s tým spojených. K pohľadávke vo výške 4.180,12 eur, ktorá mala vzniknúť z titulu uskladnenia majetku úpadcu v priestoroch žalobcu, žalovaný upozornil, že neuznal pohľadávku žalobcu iba v časti sumy 2.415,09 eur, a preto žaloba je vo zvyšnej časti nedôvodná. Dôvodom neuznania časti pohľadávky vo výške 2.415,09 eur bola skutočnosť, že išlo o pohľadávku, ktorá súvisela s uskladňovaním majetku úpadcu v čase pred vyhlásením konkurzu, t. j. pred 10.01.2017, kedy bol konkurz na majetok úpadcu právoplatne vyhlásený, teda pohľadávka nemala časový súvis s konkurzom. Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal pre uplatnenie časti uplatnenej pohľadávky vo výške 2.415,09 eur využiť iný spôsob jej prihlásenia, nakoľko pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu nemajú status pohľadávok proti podstate a uplatňujú sa prihláškou na predpísanom tlačive u správcu zákonom ustanoveným spôsobom, pre ktorý platí iný režim prihlasovania ako pri pohľadávkach proti podstate. Žalovaný ďalej namietal litispedenciu, keďže na tunajšom súde prebieha konanie sp. zn. 28 Cbi 10/2018 s totožnými stranami a s tým istým nárokom uplatňovanom na rovnakom skutkovom základe ako v predmetnom konaní. Žaloba je datovaná 12.04.2017, pričom z podacej pečiatky OS BA I vyplýva, že žaloba bola na súd doručená dňa 08.03.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto žalovaný navrhol, aby konajúci súd zamietol predmetnú žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Z doplneného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 25.11.2021 vyplýva, že žalobca ani podaním označeným ako Doplnenie žaloby neodstránil vady žaloby, ktoré sú aj tak neodstrániteľné. Navyše opakovane uvádza nesprávneho správcu a jeho funkciu ako „zástupcu“. Správca označený žalobcom v čase podania žaloby (2018) už nebol správcom (od 2017) a tak žaloba bola podaná proti neexistujúcemu subjektu s následkom zamietnutia.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.07.2022 navrhol zmenu žaloby s tým, že sa domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 K 55/2016 vo výške 1.200 eur vyplývajúca z faktúry č. 46/2017 a pohľadávka vo výške 2.898,11 eur s DPH vyplývajúcu z faktúry č. 1700222 sú oprávnené a zistené a sú pohľadávkami proti podstate. Zároveň sa žalobca domáhal určenia, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 06.03.2018 navrhoval zmeniť petit žaloby, okrem iného navrhol aj zmenu žalovaného. Žalobca navrhol zmeniť žalovaného tak, ako to vyžadujú právne predpisy, teda označil za žalovaného správcu úpadcu. Tu si dovolí žalobca uviesť, že ak počas konkurzného konania dôjde k zmene osoby správcu, súd koná s touto osobou bez toho, aby vykonal na tento účel procesné úkony. Pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní má správca úpadcu a z tohto pohľadu je právne irelevantné, kto je tou osobou. K námietke žalovaného týkajúceho sa zmeškania lehoty na podanie žaloby, žalobca uviedol, že žalovaný opomenul, že v ozname o neuznaní uplatnenej pohľadávky proti podstate zo dňa 21.03.2017, žalobcu dostatočne nepoučil a to z dôvodu absencie uvedenia ustanovenia § 203 ods. 3 ZoKR. V tomto prípade, ak sa jednalo o hmotnoprávnu lehotu, správca úpadcu si nesplnil svoju povinnosť s dostatočným poučením veriteľa, a to tým, že v Ozname správca úpadcu nepoučil o dodržaní hmotnoprávnej lehoty, tým, že žaloba o určení pohľadávok čo do právneho dôvodu alebo výšky pohľadávok musí byť doručená v posledný deň na predmetnom súde, respektíve v Ozname absentuje poučenie s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 ZoKR. Z tohto dôvodu žalobca v celom rozsahu nesúhlasí s námietkou zmeškania lehoty z dôvodu nedostatočného poučenia v Ozname o neuznaní pohľadávky proti podstate. Žalovaný namietal, že žalobca v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznamu v OV č. 116/2018 mal namietať u správcu poradie pohľadávky proti podstate, čo však neurobil. V tom čase však už bola podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 Cbi 5/2017. Žalobca podával žalobu na Okresnom súde Bratislava I v zmysle poučenia uvedeného v Ozname zo dňa 21.03.2017, kde bolo uvedené, že žaloba sa podáva a smeruje voči správcovi v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na Okresnom súde Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava, k sp. zn. 8 K 55/2016. Podanie žaloby možno preto považovať za podanie námietok, a teda nie je možné, aby bola žaloba zmietnutá z dôvodu nepodania námietok. Nesprávne označenie žalobného návrhu, teda ako žalovaný uvádza vo vyjadrení petitu, nemožno brať ako vady žaloby, pretože súd má vychádzať z obsahu žaloby a nie zo žalobného návrhu. Žalobca sa následne vyjadril aj k namietanej pohľadávke vo výške 1.200 eur tak, že o vykonaní súpisu hnuteľného majetku úpadcu notárom žalobca písomne informoval Okresnú prokuratúru Bratislava V písomným oznámením zo dňa 20.12.2016. Predchádzajúci správca úpadcu si hnuteľné veci, ktoré boli vypratané prevzal dňa 01.03.2017, o čom svedčí aj preberací protokol. Žalovaný uvádza vo vyjadrení, že žalobca nijakým spôsobom nevyzval úpadcu na odovzdanie vecí, avšak tu je potrebné uviesť, že úpadca bol vyzvaný na odovzdanie nehnuteľnosti po vykonaní dražby zo strany dražobnej spoločnosti novému vlastníkovi a bol poučený o tom, že zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby. Úpadca nekomunikoval a na odovzdanie sa v stanovenom termíne nedostavil, a preto o uvedenom vyprataní informoval žalobca Okresnú prokuratúru Bratislava V. K pohľadávke vo výške 4.180,12 eur uviedol, že je pravdou, že z Oznamu správcu úpadcu zo dňa 21.03.2017 vyplýva, že neuznaná pohľadávka žalobcu je vo výške 2.415,09 eur bez DPH a to za obdobie uskladnenia majetku tretej osoby v priestoroch žalobcu od 09.11.2016 do 09.01.2017. V tejto časti preto žalobca žiada o určenie, že suma vo výške 2.898,11 eur s DPH je pohľadávkou proti podstate, aj keď časť pohľadávky vznikla ešte pred začatím konkurzného konania, ale týka sa toho istého nároku.
6. Súd uznesením zo dňa 26.07.2022, č.k. 8 Cbi 5/2017-145 pripustil navrhovanú zmenu petitu. Predmetné uznesenie bolo doručením stranám konania právoplatným. Súd v tejto súvislosti uviedol, že v časti pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1700222 žalobca vo svojej podstate vzal žalobu v časti späť, napriek označeniu zmeny žaloby, a to v sume 1.282,01 eur s DPH (rozdiel medzi pôvodne uplatňovaných petitom druhej časti pohľadávky v sume 4.180,12 eur s DPH a zmenou pripusteného petitu v sume 2.898,11 eur s DPH). Predmetná suma vo výške 2.898,11 eur s DPH predstavuje neuznanú sumu pohľadávky z faktúry č. 1700222 v sume 2.415,09 eur bez DPH,; keďže zvyšnú časť danej pohľadávky správca úpadcu uznal (v sume 1.282,01 eur s DPH), z DPDPH)Dz čoho je evidentné, že nebol dôvod na podanie žaloby v danej časti. Súd (vyšší súdny úradník) však pripustil zmenu celého petitu, a to aj v danej časti (v sume 1.282,01 eur), a preto už nebolo nutné rozhodovať v konečnom rozhodnutí vo veci samej o čiastočnom späťvzatí žaloby.
7. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 06.09.2022, pričom stranám oznámil, čo je sporné, nesporné, ktoré dôkazy vykoná a vec predbežne právne posúdil. Zároveň na predmetnom pojednávaní súd zamietol návrh na pripojenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cbi 10/2018. V odôvodnení súd uviedol, že spisový materiál vo veci sp. zn. 28 Cbi 10/2018 bol k predmetnej veci pripojený, pričom súd zistil, že žaloba v spore sp. zn. 8 Cbi 5/2017 sa zhoduje so žalobou v spore 28 Cbi 10/2018, čo do predmetu konania, ako aj totožnosti strán konania. V obidvoch sporoch ako žalobca vystupuje spoločnosť P.G.A. spol. s r. o. a ako žalovaný je označený žalovaný. Žalobca v obidvoch žalobách vychádza z rovnakých skutkových tvrdení a žiada súd, aby rozhodol rovnakým žalobným návrhom. Žaloba vo veci sp. zn. 28 Cbi 10/2018 bola podaná dňa 08.03.2018 s v spore sp. zn. 8 Cbi 5/2017 bola podaná dňa 13.04.2017. Keďže žaloba bola v predmetnej veci podaná skôr ako v konaní sp. zn. 28 Cbi 10/2018, súd posúdil, že námietka litispedencie nie je dôvodná, a preto nie je potrebné pripojiť daný spis. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu žalobcu na pripojenie spisu, a to predloženiu listinných dôkazov, súd uvádza, že s ohľadom na predbežný právny názor a posudzovanie prekluzívnej lehoty na podanie predmetnej žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR, nie je pripojenie tohto spisu hospodárnym.
Okrem toho, súd upozorňuje aj na dostatočný časový priestor, ktorý žalobca mal na predloženie všetkých listinných dôkazov, ktoré ako strana sporu sp. zn. 28 Cb 10/2018 mal k dispozícii.
8. Z Oznamu o neuznaní uplatnenej pohľadávky proti podstate a/alebo jej časti zo dňa 21.03.2017 vyplýva, že správca pohľadávky žalobcu neuznal čo do právneho dôvodu a výšky 1.200 eur s DPH, nakoľko k podaniu neboli doložené žiadne doklady preukazujúce skutočnú existenciu uplatňovanej pohľadávky proti podstate. Z podania veriteľa nie je zrejmé, v akej súvislosti a z akého dôvodu boli notárske zápisnice vyhotovené. Správcovi neboli notárske zápisnice doložené, veriteľom uplatnená pohľadávka proti podstate nie je preskúmateľná. Z podania nie je zrejmé či vyhotovenie vyššie označených notárskych zápisníc skutočne súviselo s majetkom podliehajúcim konkurzu. Z faktúry nie je jasné, za akým účelom boli notárske zápisnice vyhotovené, čoho sa týkali, v akom období boli vyhotovené a či aj skutočne k ich vyhotoveniu došlo. Správca neuznal pohľadávku v celkovej výške 4.180,12 eur s DPH, keďže konkurz na majetok úpadcu bol právoplatne vyhlásený dňa 10.01.2017. žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností 09.11.2016. Na základe faktúry č. FA1700222 zo dňa 21.02.2017, ktorá sa stala splatnou dňa 07.03.2017 ste si však vyúčtovali skladné jednorazovo v celkovej sume 4.180,12 eur s DPH, a to napriek skutočnosti, že skladné za mesiace 11/2016, 12/2016 a časť skladného pripadajúce do 09.01.2017 (vrátane) nie je možné posúdiť ako pohľadávku proti podstate. Jedná sa o pohľadávku, ktorá súvisí s uskladňovaním majetku úpadcu v čase pred vyhlásením konkurzu. Z vyššie uvedeného dôvodu správca z uplatnenej pohľadávky proti podstate na základe faktúry č. FA1700222 neuznal celkovú výšku 2.415,09 eur bez DPH. Na základe uvedeného žalovaný poučil žalobcu podľa § 87 ods. 7 a 8 ZoKR a vyzval veriteľa, aby najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. V opačnom prípade na uplatnené pohľadávky proti podstate v rozsahu ich neuznania správcom sa nebude prihliadať. Žaloba sa podáva a smeruje voči správcovi v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na Okresnom súde Bratislava I k sp. zn. 8 K 55/2016.
9. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako aj ústnymi a písomnými prejavmi strán, ako napr. s výpisom z obchodného registra úpadcu, s notárskou zápisnicou N 2242/2016, NZ 6590/2017, NCRIs 6805/2017, s notárskou zápisnicou N 2277/2016, NZ 6593/2017, NCRIs 6810/2017, s notárskou zápisnicou N 2299/2016, NZ 6598/2017, NCRIs 6815/2017, s notárskou zápisnicou N 2308/2016, NZ 6599/2017, NCRIs 6820/2017, s výpisom OV č.116/2018, s prihláškou zo dňa 16.03.2017, s oznámením o vykonaní súpisu notárom zo dňa 20.12.2016 na OP BA V, s faktúrou č. 46/2017 a č. 1700222, s Oznamom zo dňa 21.03.2017, s oznámením o vykonaní súpisu notárom zo dňa 20.12.2016, so zápisnicou o odovzdaní hnuteľných vecí zo dňa 01.03.2017, s výzvou na odovzdanie nehnuteľností zo dňa 14.11.2016 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
10. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.01.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: AT PRIMA, s.r.o., so sídlom: Panónska cesta 21, 851 04 Bratislava, IČO: 47 400 854 a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený: I.K.S. konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., správca, so sídlom: Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, zn. správcu: S1818. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 5/2017 dňa 09.01.2017.
11. Dňa 17.03.2017 si žalobca prihlásil v rámci konkurzného konania podanie zo dňa 16.03.2017 s názvom „Prihláška proti podstate“, na základe ktorého si do konkurzu uplatnili nasledovné pohľadávky, a to pohľadávka v celkovej výške 1.200 eur, ktorá mala byť uhradená na základe faktúry č. 46/2017 vystavenej dna 21.02.2017 JUDr. Ondrejom Duriacom, notárom, Notársky úrad Bratislava, so sídlom Rajská 3, 811 08 Bratislava, SR a splatnej dňa 07.03.2017. Faktúra mala byť vystavená za spísanie notárskych zápisníc: N 2242/2016 N 2277/ 2016 N 2299/2016 N 2308/2016. Žalobca si uplatnil aj pohľadávku proti podstate z titulu náhrady škody vo výške 4.180,12 eur s DPH za to, že nemohol svoje priestory využiť na podnikateľské účely, keďže boli priestory zapratané majetkom úpadcu.
12. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
15. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
16. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
18. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
19. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
20. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 28.02.2017 (ďalej ako „ZoKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
21. Podľa § 199 odsek 9 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
22. Podľa § 87 ods. 8 ZoKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
23. Podľa § 203a ods. 3 ZoKR lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
24. Podľa § 96 ods. 3 ZoKR veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.
25. Podľa § 96 ods. 4 ZoKR námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.
26. Predmetom tohto konania bolo určiť právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate, a to pohľadávky z titulu náhrady nákladov vyplývajúcich z faktúry č. 46/2017 vystavenej dna 21.02.2017 JUDr. Ondrejom Duriacom, notárom, splatnej dňa 07.03.2017. Faktúra mala byť vystavená z titulu nákladov za spísanie notárskych zápisníc: N 2242/2016 N 2277/ 2016 N 2299/2016 N 2308/2016 pri vypratávaní nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo nadobudol žalobca. Žalobca si uplatnil aj pohľadávku proti podstate z titulu skladného (náhrady nákladov) vo výške 2.898,11 eur s DPH (po zmene žaloby) v dôsledku toho, že žalobca nemohol nehnuteľnosť, v ktorej boli priestory zapratané majetkom úpadcu v období od 09.11.2016 do 28.02.2017, využiť na podnikateľské účely.
27. Nesporným je, že konkurz bol vyhlásený v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 K 55/2016 na majetok úpadcu, rozhodnutím právoplatným dňa 10.01.2017. S ohľadom na predmetnú skutočnosť posudzoval súd sporovú vec podľa účinného a rozhodného znenia ZoKR v čase vyhlásenia konkurzu. Sporným nebolo, že správca úpadcu Oznamom o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate oznámil žalobcovi, že neuznáva právny dôvod a pohľadávku žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 46/2017 čo do výšky 1.200 eur a pohľadávku vyplývajúcej z faktúry č. 1700222 čo do výšky 2.898,11 eur s DPH. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.03.2017 (č.l. 106). V tomto smere je nesporná druhá pohľadávka žalobcu vyplývajúca z faktúry č. 1700222 ako pohľadávka proti podstate v časti sumy 1.282,01 eur s DPH, z titulu za uskladnené veci v priestoroch žalobcu od 10.01.2017 do 28.02.2017, uznaná správcom (následne aj žaloba v danej časti uznesením pripustená zmena petitu). Sporným nebolo ani to, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec: BA-m.č. PETRŽALKA, k.ú Petržalka na LV č. 3570 (bližšie definované v Ozname o neuznaní uplatnenej pohľadávky) v dôsledku udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe od 09.11.2016.
28. Spornou bola v konaní námietka litispedencie, námietka pasívnej vecnej legitimácie, nesprávne označenie správcu, nesplnenie lehoty na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR, porušenie § 96 ods. 3, ods. 4 nepodaním námietok. Žalovaný ďalej namietal nevykonateľný petit, ako aj skutočnosť, že vypratanie nehnuteľnosti bolo contra legem. Vo vzťahu k pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 46/2017 žalovaný namietal, že nejde o náklad, ktorý súvisí so správou a speňažovaním majetku podliehajúcemu konkurzu, keď žalobca nepreukázal vecný ani časový súvis s konkurzom. Vo vzťahu k časti pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 1700222, ktorú správca neuznal, namietal správca časový súvis s pohľadávkou pred vyhlásením konkurzu dňa 10.01.2017.
29. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou litispedencie, a preto si v predmetnom konaní pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28 Cbi 10/2018, pričom následne zistil, že žaloba v spore sp. zn. 8 Cbi 5/2017 sa zhoduje so žalobou v spore sp. zn. 28 Cbi 10/2018 čo do predmetu konania, ako aj totožnosti strán konania. Žaloba v spore sp. zn. 28 Cbi 10/2018 bola podaná dňa 08.03.2018, zatiaľ čo žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 13.04.2017. V zmysle § 159 CSP je zrejmé, že nie je dôvodné zastavenie toho konania, ktoré začalo skôr, čo bolo konanie v spore sp. zn. 8 Cbi 5/2017.
30. V prvom rade súd skúmal námietku týkajúca sa zmeškania lehoty na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR. V tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade pohľadávok proti podstate, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Predmetný Oznam o neuznaní uplatnených pohľadávok proti podstate zo dňa 21.03.2017 bol žalobcovi doručený dňa 28.03.2017 (č.l. 106), pričom žaloba bola doručená dňa 13.04.2017, teda jeden deň po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie takejto žaloby. Súd zdôrazňuje, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorá spôsobuje zánik práva žalobcu na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. Preklúziu je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti. Právo na určenie pohľadávky proti podstate, čo do dôvodu a výšky, musí byť uplatnené zákonom stanoveným spôsobom a v zákonných lehotách. Žalobca sa v tomto smere bránil tým, že správca ho v predmetnom Ozname neupovedomil dostatočne o následkoch nepodania tejto žaloby, a to s ohľadom na § 203a ods. 3 ZoKR (plynutie lehôt). Súd v tomto smere uvádza, že po preskúmaní predmetného Oznamu, je treba konštatovať, že žalobca bol poučený v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR aj o následkoch nesplnenia takto podanej žaloby, pričom správca úpadcu nie je povinný poučovať o tom, že v prípade 15-dňovej lehoty ide o lehotu hmotnoprávnu, na ktorú sa aplikuje § 203a ods. 3 ZoKR. Takéto poučenie by bolo nad rámec povinností, ktoré správcovi ukladá samotný § 87 ods. 8 ZoKR, a preto nemá za následok posudzovanie danej lehoty súdom iný ako zákonný ráme vymedzený preklúziou práva žalobcu. Súd na záver okrem toho pripomína, že žalobca zmenil petit žaloby dňa 18.07.2022, čo znamená, že zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom konaní (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 539/2013), čo znamená, že po pripustení zmeny petitu sa súd musí tiež vysporiadať s otázkou včasnosti uplatnenia zmeneného nároku v prekluzívnej lehote (bližšie pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 CoKR 89/2017, sp. zn. 1 CoKR 32/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 CoKR 31/2017). S ohľadom na podanie žaloby už dňa 13.04.2017 oneskorene, je však možné konštatovať, že sa súd otázkou včasnosti podanej zmeny žaloby už nezaoberal a žalobu zamietol z dôvodu oneskorene podanej už samotnej žaloby dňa 13.04.2017.
31. Rovnako tak súd k ďalším námietkam strán konania uvádza, že tieto by boli vzhľadom na vyššie uvedené v danom konaní už bez významu a ich posudzovanie by malo len akademický charakter, a preto sa nimi súd nezaoberal (absencia pasívnej legitimácie, uplynutie lehoty na podanie námietky a nedôvodnosti samotných pohľadávok).
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a contrario tak, že aj keď nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý bol v danom konaní v plnom rozsahu úspešný, nakoľko ale žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).