Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 573/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., zastúpenej advokátkou

JUDr. T. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva najmä, že

„Ústavný súd SR Nálezom č. -28 zo dňa 3. 7. 2012 rozhodol, že

základné právo sťažovateľa obchodnej spoločnosti B. s. r. o. podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

so základným právom podľa SR a právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-56 z 9. 3. 2012 porušené bolo.

Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského

súdu založené na úvahe, že nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia musí byť

vo výroku alebo odôvodnení rozhodnutia, ktorým je toto rozhodnutie zrušené, výslovne

konštatovaná, je takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, ktorý porušuje účel a význam, osobitne vo vzťahu k účelu

a významu základného práva podľa , ktorého realizáciu majú tieto

ustanovenia zabezpečiť. Z týchto dôvodov bol napadnutý rozsudok porušovateľa bol

v plnom rozsahu zrušený a vec bola vrátená porušovateľovi na ďalšie konanie. (...)

Porušovateľ, Krajský súd v Bratislave obdržal vec po jej zrušení Ústavným súdom SR

dňa 26. 7. 2012 a následne bola zapísaná do senátu 14Co.

Sťažovateľ adresoval porušovateľovi dňa 4. 2. 2013 žiadosť o informáciu o stave

konania, najmä kedy je plánovaný termín pojednávania alebo iného úkonu súdu.

Porušovateľ na túto žiadosť nereagoval.

Dňa 9. 4. 2013 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy aj z dôvodu charakteru nároku,

ktorým je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy podľa ,

ktorú mu spôsobili nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k. -88

z 28. 9. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.

z 17. 1. 2006. Nárok na odškodnenie žalobca uplatňuje proti Slovenskej republike súdnou

cestou od roku 2009, predtým podal dňa 14. 7. 2008 žiadosť o predbežné prerokovanie

nárok na náhradu škody podľa , doposiaľ bezvýsledne.

Porušovateľ na sťažnosť na prieťahy v konaní odpovedal písomne sťažovateľovi dňa

24. 4. 2013 s tým, že sťažnosť je dôvodná. Subjektívne príčiny neboli pri prešetrovaní

sťažnosti zistené, prieťahy v konaní nastali z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie na

súde. Do dňa podania ústavnej sťažnosti nebol sťažovateľ informovaný o úkonoch súdu

v tejto veci. (...)

Podanie sťažnosti na prieťahy podľa o súdoch

a zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za vyčerpanie účinného prostriedku

nápravy v zmysle len v tom prípade, ak sťažovateľ

poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou.

Od odpovede sťažovateľa z 24. 4. 2013 do dnešného dňa uplynula dostatočne dlhá

doba, aby v rámci tejto doby bolo vo veci, po upozornení na prieťahy v konaní, bolo

rozhodnuté porušovateľom ako súdom druhého stupňa.

Z opisu skutkového stavu vyplýva, že do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti konanie

o náhradu škody spôsobenej ne

nie je právoplatne ukončené. Je skutočne otázne, kedy môže sťažovateľ očakávať

právoplatné ukončenie sporu, keď ešte vôbec nebolo vykonané súdom dokazovanie na výšku

škody.

Sťažovateľ je právnická osoba, obchodná spoločnosť. Táto bola založená

zakladateľom, jediným spoločníkom, T. B. Od vypratania nebytových priestorov na základe

nezákonného rozsudku súdu, spoločník nenašiel vhodné priestory na podnikanie

a s podnikaním v oblasti maloobchodného predaja skončil. Ako uvádza v žalobe náprava

nezákonného rozsudku prišla v čase, kedy už podľa nájomnej zmluvy mu ukončil nájom,

takže uvedenie do predošlého stavu už nebolo možné. Doposiaľ to jediný spoločník,

zakladateľ a zároveň ako konateľ spoločnosti, pociťuje ako krivdu už dlhšiu dobu a ťažko sa

s tým pocitom krivdy vyrovnáva. Sťažovateľ uplatnil nielen majetkovú škodu ale i

nemajetkovú náhradu. Tento pocit krivdy z predchádzajúcich nezákonných rozhodnutí

súdov sa znásobuje neúmerne dlho trvajúcim očakávaním spravodlivého odškodnenia. (...)

Vzhľadom na konanie Krajského súdu v Bratislave, sťažovateľ namieta porušenie

jeho základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v SR, a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Namieta dĺžku konania týkajúcej sa odvolacieho konania proti

rozsudku súdu prvého stupňa po zrušení právoplatného rozsudku Ústavným súdom SR.

Je toho názoru, že v prípade, ako je konanie o náhradu škody spôsobené nezákonným

rozhodnutím súdu v dôsledku ktorého došlo ku škode na strane sťažovateľa a reparácia

následkov nezákonného rozhodnutia už nie je možná, mali vnútroštátne orgány venovať

osobitnú pozornosť potencionálnym dôsledkom, ktoré má neprimeraná dĺžka konania na

finančné i osobné pomery poškodeného, aj keď je právnickou osobou. (...)

Som toho názoru, že odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave je v rozpore

s účelom zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po

uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne nerozhodol a neodstránil právnu

neistotu. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Krajského

súdu v Bratislave v prejednávanej veci, najmä zbytočnými prieťahmi, malo za následok

neprimeranú dĺžku odvolacieho konania, bolo porušené základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle č.

a na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, žiada sťažovateľ Ústavný súd SR, aby mu bola priznané

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- €.

Návrh na rozhodnutie

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR

vydal tento nález:

1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 SR na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru

sťažovateľa: B. s. r. o.(...), v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

porušené bolo.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000,- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4./ Krajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľovi zaplatiť trovy právneho

zastúpenia za dva úkony právnej pomoci 2 x 130,16 € + 2 x 7,81 € rež. paušál, spolu

275,94 € na účet právnej zástupkyne JUDr. T. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podpredsedníčka krajského súdu v liste sp. zn. Spr. 2130/2013 z 24. apríla 2013,

ktorý bol doručený sťažovateľovi, uznala, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho podpredsedníčka krajského

súdu prijala aj konkrétne opatrenia na nápravu, keď uviedla, že vec bude „naďalej sledovať

z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého stupňa“ a vyzve

„konajúcu predsedníčku senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie

vzniknutých prieťahov“.

Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní z 9. apríla

2013 (na ktorú odpovedala podpredsedníčka krajského súdu listom z 24. apríla 2013)

do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (25. júla 2013) uplynul len krátky čas na zjednanie

nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch

zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by

inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka krajského súdu dostala primeranú

(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne

, , , ). Postup sťažovateľky

v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie

požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013