Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 573/2013
PDF · 172.55 KB
No categories available
II. ÚS 573/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., zastúpenej advokátkou
JUDr. T. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 Co 355/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 355/2012.
Z obsahu sťažnosti vyplýva najmä, že
„Ústavný súd SR Nálezom č. IV. ÚS 159/2012-28 zo dňa 3. 7. 2012 rozhodol, že
základné právo sťažovateľa obchodnej spoločnosti B. s. r. o. podľa čl. 46 ods. 1 v spojení
so základným právom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
15Co 422/2010-56 z 9. 3. 2012 porušené bolo.
Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského
súdu založené na úvahe, že nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia musí byť
vo výroku alebo odôvodnení rozhodnutia, ktorým je toto rozhodnutie zrušené, výslovne
konštatovaná, je takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, ktorý porušuje účel a význam, osobitne vo vzťahu k účelu
a významu základného práva podľa čl. 46 ods.3 ústavy, ktorého realizáciu majú tieto
ustanovenia zabezpečiť. Z týchto dôvodov bol napadnutý rozsudok porušovateľa bol
v plnom rozsahu zrušený a vec bola vrátená porušovateľovi na ďalšie konanie. (...)
Porušovateľ, Krajský súd v Bratislave obdržal vec po jej zrušení Ústavným súdom SR
dňa 26. 7. 2012 a následne bola zapísaná do senátu 14Co.
Sťažovateľ adresoval porušovateľovi dňa 4. 2. 2013 žiadosť o informáciu o stave
konania, najmä kedy je plánovaný termín pojednávania alebo iného úkonu súdu.
Porušovateľ na túto žiadosť nereagoval.
Dňa 9. 4. 2013 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 355/2012. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy aj z dôvodu charakteru nároku,
ktorým je náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
ktorú mu spôsobili nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Košice I č. k. 15C/721/02-88
z 28. 9. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Co/368/2004
z 17. 1. 2006. Nárok na odškodnenie žalobca uplatňuje proti Slovenskej republike súdnou
cestou od roku 2009, predtým podal dňa 14. 7. 2008 žiadosť o predbežné prerokovanie
nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003, doposiaľ bezvýsledne.
Porušovateľ na sťažnosť na prieťahy v konaní odpovedal písomne sťažovateľovi dňa
24. 4. 2013 s tým, že sťažnosť je dôvodná. Subjektívne príčiny neboli pri prešetrovaní
sťažnosti zistené, prieťahy v konaní nastali z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie na
súde. Do dňa podania ústavnej sťažnosti nebol sťažovateľ informovaný o úkonoch súdu
v tejto veci. (...)
Podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za vyčerpanie účinného prostriedku
nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ
poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou.
Od odpovede sťažovateľa z 24. 4. 2013 do dnešného dňa uplynula dostatočne dlhá
doba, aby v rámci tejto doby bolo vo veci, po upozornení na prieťahy v konaní, bolo
rozhodnuté porušovateľom ako súdom druhého stupňa.
Z opisu skutkového stavu vyplýva, že do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti konanie
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
nie je právoplatne ukončené. Je skutočne otázne, kedy môže sťažovateľ očakávať
právoplatné ukončenie sporu, keď ešte vôbec nebolo vykonané súdom dokazovanie na výšku
škody.
Sťažovateľ je právnická osoba, obchodná spoločnosť. Táto bola založená
zakladateľom, jediným spoločníkom, T. B. Od vypratania nebytových priestorov na základe
nezákonného rozsudku súdu, spoločník nenašiel vhodné priestory na podnikanie
a s podnikaním v oblasti maloobchodného predaja skončil. Ako uvádza v žalobe náprava
nezákonného rozsudku prišla v čase, kedy už podľa nájomnej zmluvy mu ukončil nájom,
takže uvedenie do predošlého stavu už nebolo možné. Doposiaľ to jediný spoločník,
zakladateľ a zároveň ako konateľ spoločnosti, pociťuje ako krivdu už dlhšiu dobu a ťažko sa
s tým pocitom krivdy vyrovnáva. Sťažovateľ uplatnil nielen majetkovú škodu ale i
nemajetkovú náhradu. Tento pocit krivdy z predchádzajúcich nezákonných rozhodnutí
súdov sa znásobuje neúmerne dlho trvajúcim očakávaním spravodlivého odškodnenia. (...)
Vzhľadom na konanie Krajského súdu v Bratislave, sťažovateľ namieta porušenie
jeho základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov
upraveného v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Namieta dĺžku konania týkajúcej sa odvolacieho konania proti
rozsudku súdu prvého stupňa po zrušení právoplatného rozsudku Ústavným súdom SR.
Je toho názoru, že v prípade, ako je konanie o náhradu škody spôsobené nezákonným
rozhodnutím súdu v dôsledku ktorého došlo ku škode na strane sťažovateľa a reparácia
následkov nezákonného rozhodnutia už nie je možná, mali vnútroštátne orgány venovať
osobitnú pozornosť potencionálnym dôsledkom, ktoré má neprimeraná dĺžka konania na
finančné i osobné pomery poškodeného, aj keď je právnickou osobou. (...)
Som toho názoru, že odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave je v rozpore
s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po
uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne nerozhodol a neodstránil právnu
neistotu. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Krajského
súdu v Bratislave v prejednávanej veci, najmä zbytočnými prieťahmi, malo za následok
neprimeranú dĺžku odvolacieho konania, bolo porušené základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy č. 460/1992 Zb.
a na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, žiada sťažovateľ Ústavný súd SR, aby mu bola priznané
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,- €.
Návrh na rozhodnutie
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR
vydal tento nález:
1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru
sťažovateľa: B. s. r. o.(...), v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
14Co 355/2012 porušené bolo.
2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
3 000,- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3./ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 355/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
4./ Krajský súd v Bratislave je povinný sťažovateľovi zaplatiť trovy právneho
zastúpenia za dva úkony právnej pomoci 2 x 130,16 € + 2 x 7,81 € rež. paušál, spolu
275,94 € na účet právnej zástupkyne JUDr. T. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podpredsedníčka krajského súdu v liste sp. zn. Spr. 2130/2013 z 24. apríla 2013,
ktorý bol doručený sťažovateľovi, uznala, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho podpredsedníčka krajského
súdu prijala aj konkrétne opatrenia na nápravu, keď uviedla, že vec bude „naďalej sledovať
z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého stupňa“ a vyzve
„konajúcu predsedníčku senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie
vzniknutých prieťahov“.
Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní z 9. apríla
2013 (na ktorú odpovedala podpredsedníčka krajského súdu listom z 24. apríla 2013)
do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (25. júla 2013) uplynul len krátky čas na zjednanie
nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch
zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by
inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka krajského súdu dostala primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne
II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06, I. ÚS 349/2011). Postup sťažovateľky
v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie
požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov.
V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných
prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred
ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré
s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri
vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať
dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013