Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 349/2011
PDF · 138.91 KB
No categories available
I. ÚS 349/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. P., V., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/196/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2011
doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 P/196/2007.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 18. 10. 2007 sťažovateľ doručil okresnému
súdu žalobný návrh o zníženie výživného na maloletého syna... Prvé pojednávanie v tejto
právnej veci sp. zn. 22 P/196/2007 bolo vytýčené na 19. 05. 2008, ale z dôvodov
onemocnenia sudkyne bolo odročené na 24. 06. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na
neurčito. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 24. 11. 2008 a 12. 01. 2009 a okresný súd
rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol... Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
7 CoP 106/2009 z 21. 09. 2009 zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Okresný súd rozsudkom zo 14. 06. 2010 sp. zn. 22 P/196/2007-189 návrhu
sťažovateľa vyhovel... Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého odvolanie a Krajský
súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7 CoP/302/2010 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého
stupňa... Podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu súdu písomne
listom zo dňa 31. 05. 2011 navrhovateľovi oznámila, že Krajský súd v Košiciach dvakrát
zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav,
že rozsudok súdu bol nepreskúmateľný a že bolo účastníkom odňaté právo konať pred
súdom, a hodnotí postup súdu ako neefektívny a nesústredený, v dôsledku čoho sa
neprimerane predlžuje súdne konanie. Z toho dôvodu sťažnosť klasifikovala ako dôvodnú.
Na základe týchto skutočností má navrhovateľ zato, že pomalým postupom súdu...
jeho neefektívnym konaním sú porušované jeho práva, na riadny súdny proces bez
zbytočných prieťahov a v primeranej lehote...“
3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:
„Okresný súd Košice I., v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/196/2007 porušil
základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
- Okresnému súdu Košice I., prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.
22 P/196/2007 bez zbytočných prieťahov, efektívne, sústredene a čo najrýchlejšie.
P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €, ktoré je mu
Okresný súd Košice I, povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd Košice I. je povinný vyplatiť P. P. 260,70 € do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
10. Podpredsedníčka okresného súdu uznala v liste sp. zn. Spr. 63/11 z 31. mája
2011, ktorý bol doručený sťažovateľovi, že v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/196/2007
došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho
podpredsedníčka okresného súdu prijala aj konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce
v upozornení zákonnej sudkyne, aby vo veci konala bez prieťahov, efektívne a sústredene.
11. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní
z 30. apríla 2011 (na ktorú odpovedala podpredsedníčka okresného súdu listom z 31. mája
2011, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (28. júla 2011) uplynul len krátky čas
na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala
primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). Postup sťažovateľa v okolnostiach
daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky
namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to
ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany
základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež
vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného
prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má
za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany
svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
12. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2011