Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 349/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. P., V., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2011

doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 18. 10. 2007 sťažovateľ doručil okresnému

súdu žalobný návrh o zníženie výživného na maloletého syna... Prvé pojednávanie v tejto

právnej veci sp. zn. bolo vytýčené na 19. 05. 2008, ale z dôvodov

onemocnenia sudkyne bolo odročené na 24. 06. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na

neurčito. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 24. 11. 2008 a 12. 01. 2009 a okresný súd

rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol... Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.

z 21. 09. 2009 zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Okresný súd rozsudkom zo 14. 06. 2010 sp. zn. -189 návrhu

sťažovateľa vyhovel... Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého odvolanie a Krajský

súd v Košiciach uznesením sp. zn. zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého

stupňa... Podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu súdu písomne

listom zo dňa 31. 05. 2011 navrhovateľovi oznámila, že Krajský súd v Košiciach dvakrát

zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav,

že rozsudok súdu bol nepreskúmateľný a že bolo účastníkom odňaté právo konať pred

súdom, a hodnotí postup súdu ako neefektívny a nesústredený, v dôsledku čoho sa

neprimerane predlžuje súdne konanie. Z toho dôvodu sťažnosť klasifikovala ako dôvodnú.

Na základe týchto skutočností má navrhovateľ zato, že pomalým postupom súdu...

jeho neefektívnym konaním sú porušované jeho práva, na riadny súdny proces bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote...“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:

„Okresný súd Košice I., v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

- Okresnému súdu Košice I., prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, efektívne, sústredene a čo najrýchlejšie.

P. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €, ktoré je mu

Okresný súd Košice I, povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice I. je povinný vyplatiť P. P. 260,70 € do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Podpredsedníčka okresného súdu uznala v liste sp. zn. Spr. 63/11 z 31. mája

2011, ktorý bol doručený sťažovateľovi, že v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho

podpredsedníčka okresného súdu prijala aj konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce

v upozornení zákonnej sudkyne, aby vo veci konala bez prieťahov, efektívne a sústredene.

11. Vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní

z 30. apríla 2011 (na ktorú odpovedala podpredsedníčka okresného súdu listom z 31. mája

2011, pozn.) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (28. júla 2011) uplynul len krátky čas

na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by podpredsedníčka okresného súdu dostala

primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(podobne , , ). Postup sťažovateľa v okolnostiach

daného prípadu preto podľa ústavného súdu nemožno považovať za splnenie požiadavky

namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to

ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež

vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného

prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má

za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany

svojich práv.“ ().

12. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011