Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 653/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., O., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., L., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2013 doručená sťažnosť M. K., O. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

J. M., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva:

„V predmetnej právnej veci porušovateľ koná ako súd prvého stupňa o návrhu

maloletých detí J. a D. S... proti odporcovi M. K. (sťažovateľovi), o určenie otcovstva.

Konanie je vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. . Konanie sa

začalo na návrh matky... podaný na Okresný súd Brezno dňa 23. 9. 1998 a vec bola

Okresnému súdu Kežmarok postúpená dňa 16. 11. 1998. Konanie doposiaľ nie je

právoplatne skončené...

V danej veci sa konanie o určenie otcovstva začalo na súde v roku 1998 a hoci

od podania návrhu už uplynulo pätnásť rokov, tak konania doposiaľ nie je právoplatne

skončené.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Kežmarok v konaní o určenie otcovstva vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa M. K..., trvalé bytom O.,

štátneho občana Slovenskej republiky, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2 .

Sťažovateľovi M. K..., trvale bytom O., sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 22.500,- eur, ktoré mu je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a po overení

aktuálneho stavu konania na okresnom súde dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je

zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48

ods. 2 ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná

v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. , ,

, ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom č. k. -42 z 9. októbra 2012 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“). Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

Sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu bola ústavnému súdu doručená až 18. októbra 2013,

teda v čase, keď k porušovaniu označeného práva postupom okresného súdu už nemohlo

dochádzať.

Vydaním prvostupňového rozsudku a postúpením veci krajskému súdu okresný súd

vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať,

a preto záležitosť možno posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej

ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila

rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už

okresný súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom

čase nachádzal už na Krajskom súde v Prešove.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, spôsobovať

prípadné prieťahy, a teda nemohol ani porušovať základné právo sťažovateľa zaručené

v .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013