Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 559/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. T., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. V.,

Advokátska kancelária, V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra

2013 doručená sťažnosť Ing. L. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 5. septembra

2005 na Okresnom súde Veľký Krtíš žalobu o zaplatenie sumy 12 847 Sk s prísl., ktorý vec

postúpil okresnému súdu z dôvodu miestnej nepríslušnosti.

Okresný súd vydal 28. októbra 2005 platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor

žalovaný. Okresný súd odpor 20. marca 2006 odmietol ako nedôvodný, pretože bol podaný

osobou, ktorá nie je účastníkom konania.

Žalovaný podal proti rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 30. marca 2007 tak, že uznesenie okresného súdu

zrušil.

Dňa 11. septembra 2007 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia

veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. , a proti tomuto rozhodnutiu sa

sťažovateľ odvolal v októbri 2007. Dňa 29. novembra 2007 krajský súd rozhodnutie

okresného súdu o prerušení konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 18. júna 2008 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia

konania sp. zn. o „zrušenie rozhodnutia rozhodcu“ vedeného na krajskom

súde.

Sťažovateľ podal 28. júla 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť listom

z 8. augusta 2011, v ktorom sťažnosť po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu

vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože po právoplatnosti uznesenia okresného súdu (10. júla

2008), ktorým okresný súd prerušil napadnuté konanie, okresný súd v pravidelných

intervaloch zisťoval stav konania (pre ktoré bolo prerušené napadnuté konanie)

a prerušenie konania v čase odpovede predsedníčky okresného súdu trvalo.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „od tej doby som neobdržal zo strany súdu žiadne

oznámenie ani upovedomenie a preto sa znova obraciam po dvoch rokoch od takéhoto

oznámenia na Ústavný súd SR“.

Sťažovateľ na základe týchto skutočností navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Zároveň sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € a úhrady

trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti ústavný súd v súčinnosti s okresným

súdom zisťoval stav v napadnutom konaní. Podľa zistení ústavného súdu prerušenie

napadnutého konania trvá dodnes, preto konštatuje, že existuje zákonná prekážka, ktorá

bráni súdu v jeho ďalšom postupe (mutatis mutandis ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť

po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ak nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom

poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako

aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku

existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(mutatis mutandis napr. , , , ).

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal len časťou napadnutého konania

od 5. septembra 2005 do 18. júna 2008. Uvedené obdobie už aj vzhľadom na aktivitu súdu

opísanú v prvej časti tohto rozhodnutia neindikuje, že by došlo k relevantným prieťahom

v uvedenom období, preto ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa

domáhal vysloviť porušenie jeho označených práv v napadnutom konaní, je zjavne

neopodstatnená, preto ju ako takú po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

Toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

, a preto sťažovateľovi nebráni po splnení zákonom ustanovených

podmienok, aby podal v tej istej veci novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013