Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 682/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – H., zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – H., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2013 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetná vec je od 29. októbra 2012

právoplatne skončená, ale sťažovateľ 20. novembra 2012 podal proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté práve

pre zdĺhavé rozhodovanie okresného súdu o jeho nároku na oslobodenie od súdneho

poplatku pre dovolacie konanie. Navrhol preto vysloviť porušenie označených základných

práv garantovaných i dohovorom, priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

a trovy konania v sume 331,12 €.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

6. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a po overení

aktuálneho stavu konania na okresnom súde dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa

je zjavne neopodstatnená.

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48

ods. 2 ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná

v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase mohla ešte trvať (napr. m. m. , ,

, ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa M. M. proti Slovenskej republike.

8. Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom č. k. -942 z 1. februára 2011 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“). Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom tiež už

Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom zo 17. októbra 2012,

ktorý bol sťažovateľovi doručený 29. októbra 2012; sťažovateľ aj tento rozsudok

odvolacieho súdu napadol dovolaním, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu bola ústavnému súdu doručená až 16. augusta 2013

teda v čase, keď k porušovaniu označeného práva postupom okresného súdu v meritórnom

posudzovaní veci už nemohlo dochádzať, pretože vec je právoplatne skončená ešte

29. októbra 2012.

Vydaním prvostupňového rozsudku, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu,

okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy, ktoré okresný súd vykonával

v rámci dovolacieho konania (poplatková povinnosť a pod.), nič nemenia na právnej istote

sťažovateľa vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu, pretože ústavná úloha okresného súdu

pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila rozhodnutím vo veci samej

dávno pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresný súd po doručení

sťažnosti ústavnému súdu nemôže konať, pretože spis už iba predloží na rozhodnutie

o dovolaní najvyššiemu súdu.

9. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

spôsobovať prípadné prieťahy, a teda nemohol ani porušovať základné právo sťažovateľa

zaručené v či právo zaručené dohovoru.

10. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013