Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 705/2013
PDF · 118.83 KB
No categories available
I. ÚS 705/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. H., B.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo 220/2013 z 21. augusta 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra
2013 doručená sťažnosť Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 220/2013 z 21. augusta 2013.
2. Uznesením najvyššieho súdu z 21. augusta 2013 bolo dovolanie sťažovateľa proti
potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu o zastavení konania pre nezaplatenie
preddavku na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
odmietnuté s odôvodnením, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť jeho dovolania podľa § 237 či § 239 OSP.
3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o zastavení konania
pre nezaplatenie preddavku na trovy konania nebolo podľa sťažovateľa vydané v ústavnom
a zákonnom rámci príslušných právnych predpisov, preto z rovnakého dôvodu nemôžu
obstáť všetky naň nadväzujúce rozhodnutia o zastavení konania vrátane napadnutého
uznesenia najvyššieho súdu.
4. Sťažovateľ preto rozhodol, aby ústavný súd konštatoval porušenie označených
práv uznesením najvyššieho súdu, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu
na ďalšie konanie, porušovateľa zaviazal zaplatiť mu finančné zadosťučinenie v sume
5 000 eur a trovy konania v sume 275,94 eur.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom tohto orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
možno preto považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).
8. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný petitom
sťažnosti a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáhal v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Ústavná sťažnosť
plní v tomto prípade iba funkciu subjektívnej ochrany základných práv a slobôd
sťažovateľa, kde platí zásada „vigilantibus iura scripta sunt“.
9. Sťažovateľ predmet konania vymedzil iba voči najvyššiemu súdu, ktorý
napadnutým uznesením jeho dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu
o zastavení konania okresným súdom pre nezaplatenie preddavku na trovy konania podľa
§ 141a OSP odmietol pre neprípustnosť, pretože išlo o také konanie, kde sa v súlade
so zákonnou úpravou rozhoduje bez pojednávania.
10. Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je totiž založená už tým,
že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád
uvedených v tomto ustanovení, ale až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou
uvedenou v § 237 písm. f) OSP skutočne trpí.
11. Tým, že v prerokovávanej veci pred všeobecnými súdmi odvolací súd rozhodol
o odvolaní sťažovateľa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP, neodňal
sťažovateľovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (R 59/1997), preto jeho
dovolanie bolo najvyšším súdom správne odmietnuté.
12. Dovolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie preddavku
na trovy konania podľa § 141a OSP nie je prípustný opravný prostriedok na preskúmanie
zákonnosti či ústavnosti časovo predchádzajúceho a zároveň samostatného uznesenia
o uložení povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania. Opačný výklad
by viedol k neprípustnej reparácii právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia
(R 26/1984), ktorým sú viazaní tak účastníci, ako i súd (§ 170 ods. 1 OSP), inými
prostriedkami, než predpokladá zákonná úprava (§ 201n, § 228n, § 236n OSP či čl. 127
ústavy).
13. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že napadnutým uznesením najvyššieho
súdu nedošlo k porušeniu ústavou zaručených označených základných práv sťažovateľa,
preto ústavný súd jeho sťažnosti nemohol vyhovieť.
14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
po jej predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. novembra 2013