Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/220/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. S., nar. X.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Š. H., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ K. R., nar. X.,

bývajúcemu v B., prechodne bývajúcemu v B., 2/ J. R., nar. X., bývajúcej v B., o vydanie

predbežného opatrenia a zaplatenie 361 544,32 EUR s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu

Bratislava V zo 14. februára 2013 č. k. -128, ktorým bolo zastavené konanie

podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov ( ) a ţalovaným nepriznal náhradu trov

konania. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe v predmetnej veci bolo

treba konanie zastaviť, keď ţalobca si (napriek príslušnej výzve) nesplnil poplatkovú

povinnosť po tom, čo mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov právoplatným

rozhodnutím súdu ( v znení neskorších predpisov). Uviedol,

ţe Okresný súd Bratislava V bol v zmysle viazaný právoplatným

uznesením (vydaným v tomto konaní) o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

ţalobcovi a nebol oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť. Keďţe ţalobca nezaplatil súdny

poplatok za návrh, prvostupňový súd správne konanie o jeho ţalobe zastavil, pričom

rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Odvolací súd napokon úspešným ţalovaným náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnili a ani im ţiadne nevznikli.

2

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Namietal, ţe

postupom konajúceho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ , keď sa odvolací súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, ţe ţalobca podľa ním

predloţených dokladov bezpochyby splnil podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov,

ale sa iba obmedzil na konštatovanie existencie právoplatného rozhodnutia o nepriznaní tohto

oslobodenia. Uviedol, ţe súdy niţších stupňov sa vôbec nevysporiadali s dokumentmi ţalobcu

týkajúcimi sa jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov, čím svoje rozhodnutia

nedostatočne odôvodnili. Podľa názoru dovolateľa tým došlo k zabráneniu mu prístupu

k súdu, čím bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1

SR) a právo na spravodlivý súdny proces ( Dohovoru).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas ţalobca zastúpený v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemoţno podriadiť pod ţiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolanie ţalobcu preto podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania ţalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak

by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

3

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobca procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je

prípustné.

Dovolateľ v predmetnej veci (v dovolaní) tvrdil, ţe postupom súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ), keď sa odvolací súd vôbec nezaoberal

splnením predpokladov pre ţalobcove oslobodenie od súdnych poplatkov a argumentmi

obsiahnutými v jeho odvolaní a pri potvrdení zastavujúceho uznesenia prvostupňového súdu

vychádzal len z existencie právoplatného rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci ţalobcovi nebola odňatá moţnosť

konať pred súdom a teda nedošlo k vade konania vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj z rozhodnutia odvolacieho súdu

vyplýva, ţe súdy pri rozhodovaní predmetnej veci správne vychádzali z existencie

právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 27. júna 2011, č. k. 42 C 39/2011-

66, potvrdeného uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2011 sp. zn.

(č. l. 82) o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ţalobcovi.

Dostatočne sa vysporiadali s osobnými, majetkovými i zárobkovými pomermi ţalobcu a pri

zastavení konania uţ len prihliadli na uvedené rozhodnutia. Tieto uznesenia uţ ďalej súdy

neboli oprávnené preskúmavať; v zmysle ustanovenia boli nimi viazané.

Významné bolo, ţe ţalobca - neoslobodený od súdnych poplatkov - v stanovenej lehote

(10 dní) neuhradil súdny poplatok (vyrubený z ceny predmetu konania podľa poloţky 1

písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 16 596,50 EUR), hoci jeho právny zástupca

príslušnú výzvu prevzal 16.12.2011.

Pokiaľ dovolateľ namieta nedostatky dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho

i prvostupňového súdu, treba súhlasiť s názorom, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je

jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie

(). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157

ods. 2 Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( )

a vzťahuje sa primerane aj na uznesenie ( ). Táto primeranosť znamená, ţe

pri uznesení o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, je z hľadiska náleţitostí

jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol určitým spôsobom.

V danom prípade súdy rozhodli o zastavení konania, po nesplnení poplatkovej povinnosti

ţalobcom ani v dodatočnej desaťdňovej lehote, hoci ţalobca bol o následkoch nesplnenie tejto

povinnosti poučený.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú

poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie uvedených zákonných

ustanovení, keď súd prvého stupňa uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval ustanovenia

, a a , ktoré aplikoval

na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd v odôvodnení

rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa

a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie

dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil

s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalobcu. Jeho

rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

So zreteľom na vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, ţe skutkové a právne

závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky, a ţe aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ).

Za porušenie základného práva zaručeného v SR a v

Dohovoru nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv ţalobcu.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné

ani podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa

písm. c/ v spojení s

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ţiadne neuplatnili a ani im ţiadne nevznikli (§ 243b

ods. 5 , a O. s .p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová

6