Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 651/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej

advokátom JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn.

a sp. zn. až sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej

základných práv zaručených v a

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 18. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 28. decembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 3. januára 2013, sp. zn.

zo 17. januára 2013, sp. zn. z 28. decembra 2012, sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. zo 16. januára 2013, sp. zn.

z 30. novembra 2012, sp. zn. z 30. novembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 31. januára 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. a sp. zn. až sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), vedené

pod sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. až sp. zn.

Rvp 13572/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. januára 2013,

sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 28. decembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 3. januára 2013, sp. zn.

zo 17. januára 2013, sp. zn. z 28. decembra 2012, sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. zo 17. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. zo 16. januára 2013, sp. zn.

z 30. novembra 2012, sp. zn. z 30. novembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 31. januára 2013 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného

súdu Dolný Kubín) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho

stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré

sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažností a ich

argumentácii teda ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,

napríklad na rozhodnutia sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn.

z 29. mája 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn.

z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2. júla 2013, sp. zn.

z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka v sťažnostiach reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto

súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých tento

preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len

v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia

(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

.

Sťažovateľka taktiež súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne

o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. až sp. zn.

, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského

súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky

v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách

predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých

atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti

vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,

v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj použitej právnej

argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov,

ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutia

sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu

problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov

a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje

s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 13. februára

2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 12. septembra

2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2. júla 2013

či mutatis mutandis sp. zn. z 15. augusta 2013), ktoré skončili

odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už

ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie

rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým

„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred

všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov

(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým

istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už

notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva

aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti

obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na

národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako

neefektívny.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013