Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 651/2013
PDF · 148.19 KB
No categories available
II. ÚS 651/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej
advokátom JUDr. B. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013 až sp. zn. Rvp 13561/2013
a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn. Rvp 13572/2013 vo veci namietaného porušenia jej
základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC 4/2013 z 18. januára 2013, sp. zn.
9 NcC 1/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 2/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
9 NcC 3/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 49/2012 z 28. decembra 2012, sp. zn.
5 NcC 55/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 7 NcC 73/2012 z 3. januára 2013, sp. zn.
6 NcC 5/2013 zo 17. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 50/2012 z 28. decembra 2012, sp. zn.
7 NcC 4/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. 7 NcC 5/2013 zo 17. januára 2013, sp. zn.
6 NcC 76/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 7 NcC 6/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn.
8 NcC 47/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 8 NcC 48/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn.
5 NcC 100/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 19/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn.
9 NcC 20/2013 z 31. januára 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013 až
sp. zn. Rvp 13561/2013 a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn. Rvp 13572/2013 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13554/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), vedené
pod sp. zn. Rvp 13554/2013 až sp. zn. Rvp 13561/2013 a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn.
Rvp 13572/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 NcC 4/2013 z 18. januára 2013,
sp. zn. 9 NcC 1/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 2/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
9 NcC 3/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 49/2012 z 28. decembra 2012, sp. zn.
5 NcC 55/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 7 NcC 73/2012 z 3. januára 2013, sp. zn.
6 NcC 5/2013 zo 17. januára 2013, sp. zn. 8 NcC 50/2012 z 28. decembra 2012, sp. zn.
7 NcC 4/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. 7 NcC 5/2013 zo 17. januára 2013, sp. zn.
6 NcC 76/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. 7 NcC 6/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn.
8 NcC 47/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn. 8 NcC 48/2012 z 30. novembra 2012, sp. zn.
5 NcC 100/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 9 NcC 19/2013 z 31. januára 2013 a sp. zn.
9 NcC 20/2013 z 31. januára 2013 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného
súdu Dolný Kubín) a im predchádzajúcim postupom.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažností a ich
argumentácii teda ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,
napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013
z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013
z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013
z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka v sťažnostiach reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté
z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto
súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod
sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento
preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú
rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len
v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia
(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
Sťažovateľka taktiež súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne
o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 13554/2013 až sp. zn. Rvp 13561/2013 a sp. zn. Rvp 13563/2013 až sp. zn.
Rvp 13572/2013, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského
súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky
v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách
predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých
atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti
vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,
v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj použitej právnej
argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov,
ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutia
sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu
problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov
a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje
s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára
2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra
2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013
či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili
odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam
uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už
ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie
rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej
právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013