Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 263/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o prijatej sťažnosti I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.

15 ) takto

rozhodol:

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. I. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. I. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,44 € (slovom

tristodvadsať eur a štyridsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 30. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne

vedenom Okresným súdom Bratislava III (ďalej aj „okresný súd 1“) pod sp. zn. 15 Nc

109/2001].

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) okresný súd koná o žalobe sťažovateľa

podanej 3. decembra 2001, ktorou sa domáha proti žalovanému P. vo S. zaplatenia

nájomného za užívanie jeho poľnohospodárskej pôdy. Podľa sťažovateľa v predmetnej veci

aj napriek ním podanej sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorá

nebola uznaná za dôvodnú, je postup okresného súdu poznačený zbytočnými a

neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a

odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Povinnosťou súdu v rámci prípravy pojednávania bolo, ak súd návrh z procesných

dôvodov neodmietol alebo nerozhodol o zastavení konania, toto konanie pripraviť tak, aby

bolo možné o návrhu rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní / /.

Od doručenia žaloby na súd sťažovateľ nemá vedomosť, že by miestne a vecne

príslušný súd bol vo veci samej konal. Nič nemení na tom skutočnosť, že od 1. 1. 2005 došlo

k prechodu súdnictva z bývalého Okresného súdu v Pezinku na Okresný súd Bratislava III

a od 1. 1. 2008 opäť na novo vytvorený Okresný súd v Pezinku.

Novo vzniknutý Okresný súd v Pezinku začal vo veci konať po prvý krát 25. 2. 2011,

kedy uznesením vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby doručenej súdu 3. 12. 2001. ...

Z uvedeného vyplýva, že pôvodný Okresný súd v Pezinku, Okresný súd Bratislava

III, ale ani novozriadený Okresný súd v Pezinku od podania žaloby t. j. 3. 12. 2001 do

vydania Uznesenia 25. 2. 2011, vôbec nekonali. Reoptimalizácia súdnej sústavy, ku ktorej

medzitým došlo dvakrát zásahom štátu, bola na ujmu sťažovateľa, i keď sledovala

urýchlenie súdneho konania, naopak mala za následok prieťahy v konaní. ...

Za podstatné porušenie svojich práv považuje sťažovateľ nečinnosť pôvodného

Okresného súdu v Pezinku od podania žaloby na súd t. j. 3. 12. 2001 do 31. 12. 2004, ako aj

nečinnosť Okresného súdu Bratislava III od 1. 1. 2005 do doby prechodu súdnictva na novo

zriadený Okresný súd Pezinok, keď i napriek tomu že prechod súdnictva bol stanovený

k 1. 1. 2008, napadnutá vec bola odovzdaná Okresným súdom Bratislava III na rozhodnutie

novo zriadenému Okresnému súdu v Pezinku až dňa 8. 12. 2010, podľa dodatku č. 14 zo dňa

29. 9. 2010, v rámci „reoptimalizácie“ súdnej sústavy.

Či už sa jedná o prechod súdnictva, resp. o jeho reoptimalizáciu, sťažovateľ je

nútený konštatovať, že od doručenia jeho pôvodnej žaloby na súd dňa 3. 12. 2001 do 25. 2.

2011 súdy nekonali a zlyhala celá súdna sústava.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

článku 48 odsek 2/ SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

č. 10 C 358/2010/ pôvodne vedenom pod č. k. napadnutom žalobou zo dňa

29. 11. 2001 doručenou bývalému Okresnému súdu Pezinok 3. 12. 2001 porušené bolo.

2. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000 Eur..., ktoré mu Okresný súd

Bratislava III a Okresný súd v Pezinku sú povinné zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. I. P. priznáva úhradu trov konania vo výške 320,44 Eur, ktorú sumu Okresný súd

Bratislava III a Okresný súd v Pezinku je povinný uhradiť na účet advokáta JUDr. V. Z., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za okresný súd jeho predseda a zákonný sudca listom sp. zn. Spr. 3143/2013 zo 4. júna

2013, za okresný súd 1 jeho predseda listom sp. zn. Spr. 2072/2013 z 10. októbra 2013

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

zo 17. júna 2013 a k vyjadreniu okresného súdu 1 listom zo 6. novembra 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Pezinok dňa 03. 10. 2012 sťažnosť na prieťahy

v konaní sp. zn. . V mojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 29. 10. 2012 som

okrem iného, sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vyhodnocujem

ako nedôvodnú, nakoľko od odovzdania právnej veci sp. zn. Dodatkom č. 14

zo dňa 29. 10. 2010 odovzdávajúcim súdom Okresným súdom Bratislava III

novozriadenému Okresnému súdu Pezinok dňa 08. 12. 2010 zákonný sudca vo veci konal

priebežne, bez zbytočných prieťahov, (kópiu odpovede na sťažnosť pripájam).

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného

súdu.“

Zákonný sudca okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov v danej veci uviedol:

„... K ďalšiemu pojednávaniu konanému dňa 31. 05. 2013 sťažovateľ svoju neúčasť

písomne ospravedlnil a zároveň doručil súdu plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie

v konaní. Založené plnomocenstvo však neobsahuje podpis advokáta, ktorým by mal súd za

osvedčený vznik vzťahu zastúpenia sťažovateľa a advokáta, preto pojednávanie (aj

z dôvodu, že nebol o jeho termíne upovedomený advokát) odročil. Súd vyzve sťažovateľa na

doloženie plnomocenstva opatreného podpisom advokáta a o novom termíne pojednávania

dňa 12. 07. 2013 upovedomí aj zvoleného advokáta.

Konajúci sudca je názoru, že v prejednaní predmetnej veci (od jej opätovného zápisu

na Okresný súd Pezinok dňa 08. 12. 2010) sa postupuje plynule s cieľom zabezpečiť

ochranu porušených práv sťažovateľa.“

2.2 Predseda okresného súdu 1 vo svojom vyjadrení uviedol:

„... pôvodný návrh sťažovateľa bol doručený vtedy Okresnému súdu Pezinok dňa

03. 12. 2001. ...

Následne v súvislosti s reorganizáciou v justícii bol spis delimitovaný na Okresný

súd Bratislava III, na ktorý súd prešiel výkon súdnictva po zrušení Okresného súdu Pezinok.

Práve v tejto súvislosti spolu s delimitáciou tohto spisu došlo k omylu, keď tento spis nebol

zavedený do registra Okresného súdu Bratislava III a z uvedeného dôvodu vznikol v tejto

súvislosti prieťah. Až na základe sťažnosti sťažovateľa zo dňa 01. 10. 2012 ako sám uvádza

vo svojej ústavnej sťažnosti, došlo k šetreniu ohľadom stavu konania, následne došlo

k nájdeniu spisu, jeho riadnemu zaregistrovaniu a v súvislosti s novovytvorením Okresného

súdu Pezinok k odstúpeniu tejto veci na Okresný súd Pezinok, ktorý vo veci koná pod sp. zn.

. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno namietať, že vo veci došlo

k prieťahu v konaní a to v období od 21. 07. 2003, kedy sťažovateľ bol opätovne vyzvaný na

odstránenie vád prakticky až do 08. 12. 2010, kedy bol spis odstúpený novozriadenému

Okresnému súdu Pezinok a v tejto súvislosti možno i konštatovať, že došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III. ...

Vzhľadom na správanie sa sťažovateľa a to v čase, keď došlo k prieťahu v konaní

ako i v súčasnosti podľa môjho názoru nie sú splnené podmienky na priznanie finančného

zadosťučinenia a samotné konštatovanie porušenia základného práva na prejednanie jeho

záležitostí v primeranej lehote ako i uloženie povinnosti vo veci konať považujem za

dostačujúce. ...

.... v súvislosti s tzv. reoptimalizáciou došlo k delimitácii spisu z Okresného súdu

Pezinok na Okresný súd Bratislava III a v tejto súvislosti došlo k jeho strate. Avšak samotný

sťažovateľ sa vôbec o toto konanie nezaujímal. Podal sťažnosť na prieťahy až 01. 12. 2010

ako sám vo svojej sťažnosti uvádza. Následne súd zistil, že došlo k strate spisu a vo veci

začal riadne konať. Nezáujem sťažovateľa o svoje konanie vyplýva i z jeho súčasného

postupu k návrhu, keď na vytýčené termíny pojednávania sa nedostavil (30. 11. 2012,

30. 02. 2013, 31. 05. 2013). Petit svojho návrhu upravil až 10. 04. 2011. Vo svojej ústavnej

sťažnosti sa ani nedomáha, aby ústavný súd uložil povinnosť Okresnému súdu Pezinok

konať bez prieťahov, ale domáha sa iba priznania finančného zadosťučinenia vo výške

10.000,- Eur. Tento jeho postoj považujem za účelový. ...

Zároveň Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

uviedol:

„... predmetom sťažnosti je predovšetkým nečinnosť zákonných súdov od podania

žaloby do 25. 2. 2011, pričom novo zriadený Okresný súd v Pezinku spolu s prechodom

súdnej agendy nesie prenesenú zodpovednosť v tomto súdnom konaní a za prieťahy v konaní

ostatných súdov. Sťažovateľ zdôrazňuje že pôvodná žaloba žalobcu zo dňa 29. 11. 2001

bola doručená bývalému Okresnému súdu v Pezinku ešte dňa 3. 12. 2001 a bola jej

pridelená spisová značka . Podrobnejšie je to však uvedené v sťažnosti

samotnej. ...

Vyjadrenie zákonného sudcu o zastupovaní sťažovateľa v konaní pred Okresným

súdom advokátom, však považuje sťažovateľ za neúplné a nepresné, nakoľko okrem

plnomocenstva, ktoré predložil súdu sám sťažovateľ, právny zástupca sťažovateľa listom

zo dňa 21. 5. 2013 k číslu konania , priložil aj plnú moc

z 18. 4. 2013, ktorou prevzal zastupovanie dňa 10. 5. 2013. Stalo sa tak z dôvodu, že

sťažovateľ v čase podania sa dlhšie nezdržiaval na adrese svojho bydliska.

Keďže toto podanie bolo expedované na súd doporučene ešte dňa 21. 5. 2013, je

predpoklad, že ku dňu 3. júna 2013, kedy bolo spracované podanie zákonného sudcu, sa

v spise muselo nachádzať aj podanie právneho zástupcu navrhovateľa z 21. 5. 2013. ...

Rovnako ako Okresný súd v Pezinku, aj sťažovateľ týmto opätovne potvrdzuje, že

netrvá na verejnom prejednaní senátu o napadnutej sťažnosti...“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu 1

uviedol:

«V citovanom vyjadrení súd uznal, že v spore v súčasnosti vedenom

pod spisovou značkou k prieťahom v konaní došlo v období od 21. 7. 2003

až do 8. 12. 2010. ...

Na základe hore uvedených skutočnosti sťažovateľ nemá dôvod zásadne meniť svoje

tvrdenia uvedené v sťažnosti, že nečinnosť príslušných súdov trvala spolu viac ako desať

kalendárnych rokov.

Dôvody uvádzané vo vyjadrení predsedu Okresného súdu Bratislava III k tomu, že

nie sú splnené podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi a samotné

konštatovanie porušenia základného práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote, ako i uloženie povinnosti konať vo veci, sťažovateľ nepovažuje za dostačujúce

a podľa sťažovateľa ani neobstoja.

Skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti uviedol predseda Okresného súdu Bratislava III,

že sťažovateľ podal v priebehu rokov 1999, 2000 a 2001 na Okresný súd v Pezinku

množstvo žalôb a spôsob ako boli vybavené nemôžu byť na ujmu sťažovateľa a hraničia

s popretím jeho ústavných práv na súdnu ochranu práv a právom chránených záujmov.

Tvrdenia, uvádzané v liste, naviac neboli ničím preukázané. ...

Sťažovateľ na rozdiel od súdu, však zastáva názor, že práve spojenie vecí o ktorých

vyjadrenie pojednáva, mohlo byť ďalšou príčinou prieťahov v konaní, keďže sťažovateľ

o nich nemal vedomostí a ak berieme do úvahy, že k tomu ešte dvakrát v priebehu konania

došlo k delimitácií sporovej agendy, čo spôsobilo neprehľadnosť o stave vybavovania veci,

preto sťažovateľ nemohol úspešne aplikovať, ani právnu zásadu „vigilantibus iura scripta

sunt“, o to viac, že sťažovateľ nemá právnické vzdelanie a v jednotlivých konaniach nebol

ani právne zastúpený, na rozdiel od súdu, ktorý musí vedieť ako má postupovať, ak návrh

má nedostatky.

Z vyjadrenia Okresného súdu Bratislava III k sťažnosti sťažovateľa zároveň vyplýva,

že okrem nečinnosti súdov, dokonca došlo aj k „strate“ spisu, a že až na základe sťažnosti

sťažovateľa zo dňa 1. 10. 2012, hoci vtom čase nemal k dispozícii sťažovateľ ani nové číslo

konania, ktoré predmetnému spisu bolo pridelené v roku 2010, došlo k šetreniu, ohľadom

stavu konania a následne k „nájdeniu“ spisu a jeho riadnemu zaregistrovaniu.

Z uvedeného preto sťažovateľ dospel k záveru, že konanie vedené pod spis. zn.

sa vedie iba vďaka sťažovateľovi, ktorý v rámci zásady „vigilantibus iura

scripta sunt“ sa sám pričinil o ochranu svojich práv, inak by až doteraz zrejme nedošlo

k nájdeniu strateného spisu. Stratu spisu na súde však sťažovateľ považuje vonkoncom za

neprípustnú.

Sťažovateľ udáva, že v sťažnosti nežiada uloženie povinnosti príslušnému súdu

vo veci konať, nakoľko súd toho času vo veci koná, preto jeho návrh by bol nedôvodný. ...

Záverom sťažovateľ opakovane potvrdzuje, že netrvá na verejnom prejednaní senátu

o napadnutej sťažnosti a súhlasí s prejednaním veci bez ústneho pojednávania...»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na

povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd

nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným

postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. (pôvodne vedeného okresným súdom 1 pod sp. zn.

15 ):

- 3. december 2001 – žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľ domáhal od

žalovaného zaplatenia dlžného nájomného za nájom jeho poľnohospodárskej pôdy, konanie

bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. ,

- 3. apríl 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho žaloby,

- 6. august 2002 (správne má byť zrejme rok 2003, pozn.) – okresný súd urgoval

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov žaloby,

- 21. august 2003 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že k veci sa už vyjadril a vyjadril

pochybnosť, že jeho „listy sú v koši“,

- 1. január 2005 – prevedenie veci z okresného súdu na okresný súd 1 v súlade s § 15

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„),

- 8. december 2010 – vec bola prevedená späť z okresného súdu 1 na obnovený okresný súd

(okresný súd bol opätovne zriadený k 1. januáru 2008, pozn.) a bola jej pridelená nová

sp. zn. ,

- 25. február 2011 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť, aby odstránil

nedostatky žaloby,

- 11. marec 2011 – sťažovateľ žiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov žaloby,

- 14. apríl 2011 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu a odstránil nedostatky

žaloby a súčasne predlžil splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho mal v spore zastupovať,

- 14. júl 2011 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,

- 2. august 2011 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 16. august 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. november 2012,

- 30. november 2012 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo kvôli neospravedlnenej

neprítomnosti sťažovateľa, ktorý mal predvolanie riadne doručené, odročené na 13. február

2013,

- 13. február 2013 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo kvôli neprítomnosti účastníkov

konania (v spise nie sú evidované žiadne doručenky o doručení predvolaní na toto

pojednávanie, pozn.) odročené na 31. máj 2013,

- 19. február 2013 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle

návrhu sťažovateľa zo 14. apríla 2011,

- 27. február 2013 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

rozšírenú časť žaloby,

- 18. marec 2013 – sťažovateľ sa vyjadril k výzve na zaplatenie súdneho poplatku,

- 10. apríl 2013 – okresný súd uznesením zastavil konanie o rozšírenej časti žalobného

návrhu, pretože sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok,

- 23. máj 2013 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu

o čiastočnom zastavení konania a súčasne jeho žiadosť o priznanie mu oslobodenia od

súdnych poplatkov,

- 31. máj 2013 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom sťažovateľ ospravedlnil svoju

neúčasť a predložil splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom, avšak okresný súd

z dôvodu, že predmetné splnomocnenie nebolo opatrené podpisom advokáta, pojednávanie

odročil na 12. júl 2013,

- 6. jún 2013 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 12. júl 2013 z dôvodu

sťažovateľom podaného odvolania a spolu s týmto oznámením zaslal sťažovateľovi na

vyplnenie aj tlačivo o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 1. júl 2013 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu, avšak nezaslal vyplnené

tlačivo o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 12. september 2013 – okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 2. október 2013 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu

z 12. septembra 2013.

Spisový materiál sa nachádza u zákonného sudcu okresného súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom okresného súdu 1

v tomto konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.15 o žalobe sťažovateľa

o zaplatenie dlžného nájomného za nájom poľnohospodárskej pôdy došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na množstvo a charakter procesných úkonov vykonaných okresným súdom

a okresným súdom 1 v danej veci nemožno predmet tohto konania po skutkovej stránke

kvalifikovať ako zložitý a vzhľadom na to ani postup týchto súdov v interakcii s predmetom

konania nemožno charakterizovať ako plynulý, pričom podľa ústavného súdu nie

zanedbateľným faktom je aj to, že od začatia sporu dosiaľ nebolo vo veci vyhlásené ani

jedno meritórne rozhodnutie. Po právnej stránke predmetné konanie nemožno podľa

ústavného súdu považovať za zložité, konanie vo veci zaplatenia dlžného nájomného

z prenájmu nehnuteľností je konaním štandardnej rozhodovacej súdnej praxe. Napokon

právnu či skutkovú náročnosť posudzovaného konania nenamietal ani okresný súd a ani

okresný súd 1.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konania

v procesnom postavení žalobcu, podľa ústavného súdu aj samotný sťažovateľ má v určitom

smere svoj podiel na pozdržaní sa konania o jeho žalobe. Podiel sťažovateľa spočíva jednak

v tom, že jeho žaloba nebola kvalifikovaná a z toho dôvodu ho bolo nutné opakovane

vyzývať na odstránenie jej nedostatkov, a jednak v tom, že sťažovateľ sa bez ospravedlnenia

nezúčastnil pojednávania konaného 30. novembra 2012, na ktoré bol riadne predvolaný.

Tiež možno podotknúť, že na ťarchu sťažovateľa treba pripísať aj skutočnosť, že sťažovateľ

nie vždy ochotne spolupracoval s okresným súdom a „svojhlavo“ reagoval na jeho výzvy,

keď napr. namiesto vecnej reakcie na výzvu okresného súdu zo 6. augusta 2002 na

odstránenie nedostatkov žaloby iba oznámil, že k veci sa už vyjadril, alebo na výzvu

okresného súdu zo 6. júna 2013, aby pre účely posúdenia jeho nároku na oslobodenie od

súdnych poplatkov vyplnil tlačivo o jeho majetkových a zárobkových pomeroch, sťažovateľ

síce 1. júla 2013 reagoval, avšak opäť svojsky bez zaslania označeného tlačiva. V súvislosti

s obrannou argumentáciou okresného súdu 1 ústavný súd súčasne podotýka, že v súvislosti

s hodnotením plynulosti a dĺžky posudzovaného konania nie je možné na vrub

sťažovateľovi pripočítať dobu, počas ktorej došlo k strate súdneho spisu, pretože takýmto

spôsobom totiž nie je možné presúvať zodpovednosť za pochybenie súdov na účastníka

konania.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal tak postupom

okresného súdu, ako aj postupom okresného súdu 1.

Pokiaľ ide o okresný súd (Okresný súd Pezinok), ten bol podľa zistenia ústavného

súdu nečinný 1 rok a 4 mesiace, a to v čase od 3. decembra 2001, keď mu bola žaloba

sťažovateľa doručená, do 3. apríla 2003, keď v danej veci vykonal vôbec prvý procesný

úkon. Okresný súd bol pasívny aj v čase od 21. augusta 2003, keď sťažovateľ reagoval na

jeho výzvu na odstránenie nedostatkov žaloby, do 1. januára 2005, keď z dôvodu zániku

okresného súdu došlo k prevedeniu veci na okresný súd 1, t. j. okresný súd bol nečinný opäť

viac ako 1 rok a 4 mesiace. Prieťahy v postupe okresného súdu pokračovali aj v čase po

opätovnom vrátení veci z okresného súdu 1 na okresný súd, a to v čase od 2. augusta 2011,

keď sa žalovaný po výzve okresného súdu vyjadril k žalobe, do 16. augusta 2012, keď

okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie, t. j. viac ako 1 rok.

Vzhľadom na uvedené tak možno z hľadiska prieťahov v skúmanom konaní

pripočítať na ťarchu okresného súdu dobu v celkovom trvaní viac ako 3 roky a 8 mesiacov.

V postupe okresného súdu však možno zistiť aj neefektívnu a nesústredenú činnosť,

ktorá obdobne prispela predĺženiu skúmaného konania. Podľa zistenia ústavného súdu

okresný súd napríklad pojednávanie konané 30. novembra 2012 síce v neprítomnosti

sťažovateľa odročil na 13. február 2013, avšak v spise nie sú žurnalizované žiadne

doručenky o tom, že by na toto pojednávanie okresný súd účastníkov konania aj predvolal,

takže napokon bolo toto pojednávanie 13. februára 2013 kvôli neprítomnosti účastníkov

odročené. Okrem toho napríklad okresný súd o návrhu sťažovateľa zo 14. apríla 2011

na zmenu žalobného petitu rozhodol po viac ako 1 roku a 10 mesiacoch, a to až uznesením

z 19. februára 2013.

V súvislosti s reorganizáciou súdnictva uskutočnenou 4 Z. z.

a následne , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej v predmetnej veci mal od 1. januára 2005

(keď zanikol okresný súd, pozn.) do 1. januára 2008 (keď opätovne vznikol okresný súd,

pozn.) konať okresný súd 1 (Okresný súd Bratislava III), avšak v skutočnosti podľa

vyjadrení oboch súdov konal okresný súd 1 vo veci až do 8. decembra 2010, možno celú

túto dobu od 1. januára 2005 do 8. decembra 2010 (t. j. viac ako 5 rokov a 11 mesiacov),

počas ktorej okresný súd 1 nevykonal vo veci žiaden procesný úkon, posudzovať ako dobu

prieťahov na ťarchu okresného súdu, pretože prechodom výkonu súdnictva

z odovzdávajúceho súdu prechádzajú na nadobúdací súd všetky práva aj povinnosti

odovzdávajúceho súdu. V tejto súvislosti neobstojí ani obranná argumentácia okresného

súdu 1 spočívajúca v jeho tvrdení, že v skutočnosti sa v tomto čase spisový materiál

v posudzovanej veci stratil, pretože za stratu spisu nemôže niesť zodpovednosť účastník

konania, taktiež v tomto čase bol spis preukázateľne pridelený okresnému súdu 1, ktorý bol

za neho zodpovedný a ktorý ho po uplynutí uvedenej doby „vrátil“ novovzniknutému

okresnému súdu (okresný súd 1 predsa nemohol vrátiť niečo, čo by predtým nemal,

resp. s čím by predtým nedisponoval, pozn.).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom okresným súdom 1

pod sp. zn. ) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti, v ktorom sa sťažovateľ

nedomáhal uložiť okresnému súdu povinnosť konať ďalej vo veci bez zbytočných

prieťahov, ústavný súd s ohľadom na uvedené, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že

v súčasnej dobe je postup okresného súdu v danej veci plynulý, nepovažoval za potrebné

v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi vo výroku tohto rozhodnutia

prikazovať okresnému súdu podľa a zákona

o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia od

obidvoch súdov v celkovej sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na

všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú nečinnosť, ako aj zistený podiel

sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 4 500 €, tak ako to je

uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 320,44 € vrátane 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa predložil

osvedčenie platcu DPH).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 je 127,17 € a hodnota režijného

paušálu je 7,63 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku

2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 269,60 € vrátane režijného paušálu a za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu

a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu 1) v celkovej sume 275,96 € vrátane režijného

paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 654,67 € vrátane

20 % DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov uplatnil iba v sume

320,44 € vrátane 20 % DPH, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu

sťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode

4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013