Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 576/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti I. G., S. G. a mal. K. G., zastúpeného jeho zákonnou

zástupkyňou I. G., všetci bytom M., právne zastúpených advokátkou JUDr. S. S., K., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo I. G., S. G. a mal. K. G. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. I. G. a S. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mal. K. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť k rukám jeho

zákonnej zástupkyne I. G. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť I. G., S. G. a mal. K. G.

trovy konania v sume 656,01 € (slovom šesťstopäťdesiatšesť eur a jeden cent) na účet ich

právnej zástupkyne JUDr. S. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2013

doručená sťažnosť I. G. (ďalej aj „sťažovateľka“), S. G. a mal. K. G., zastúpeného jeho

zákonnou zástupkyňou I. G. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného spisu a zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu

rodičovských práv a povinností. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený

5. februára 2008.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:

«V danej právnej veci okresný súd po uskutočnenom pojednávaní vo veci samej

rozsudkom č. k. -53 zo dňa 4. marca 2009 rozhodol tak, že manželstvo

navrhovateľa a matky rozviedol, na čas po rozvode maloletú S. a maloletého K. zveril do

osobnej starostlivosti matky, pričom navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletej S.

sumou 130 € mesačne a na výživu maloletého K. sumou 100 € mesačne, vždy vopred do 15.

dňa, toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Zároveň okresný súd označeným rozsudkom na čas po rozvode styk navrhovateľa s

maloletými deťmi zakázal.

Tento rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva ako aj v časti výroku o zverení

maloletých deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky nadobudol právoplatnosť

24. apríla 2009.

Na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu

č. k. -53 zo dňa 4. marca 2009 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) uznesením č. k. -83 zo dňa 21. decembra. 2009 tento v odvolaním

napadnutej časti, t. j. v časti výroku o výživnom a v časti výroku o zákaze styku

navrhovateľa s maloletými deťmi okrem iného z dôvodu, že rozhodnutie „je nekonštruktívne

a nepreskúmateľné“ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.»

Sťažovatelia tvrdia, že „V danej právnej veci je súdne konanie, ktoré trvá už viac ako

5 rokov, poznačené rozsiahlymi prieťahmi a neefektívnym postupom okresného súdu.

V prvom rade zdôrazňujeme, že ak by rozsudok okresného súdu č. k. 14 C 29/2008-

53 zo dňa 4. marca 2009 nemusel byť krajským súdom v časti výroku o výživnom pre

maloleté deti ako aj v časti o úprave styku zrušený z dôvodu, že tento bol nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, vec by už mohla byť prinajmenšom v časti úpravy výživného dávno

skončená. V právnej veci návrhu nijako nemožno vzhliadať zložitosť odôvodňujúcu trvanie

konania o rozsahu viac ako 5 rokov.“.

Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € pre každého z nich, keďže „... matka maloletých detí za celé obdobie

po rozvode, počnúc dňom 25. apríla 2009 až dosiaľ, bola vystavovaná psychickej záťaži

spôsobovanej starosťou pri zabezpečovaní materiálnych potrieb detí. Naviac

pre neprimerané dlhé trvanie namietaného súdneho konania sa podstatne sťažilo

aj uplatňovanie nárokov maloletých na výživné, keďže na strane navrhovateľa sa v priebehu

konania viackrát a podstatným spôsobom menili tak osobné ako aj príjmové pomery.

Napokon sa dôsledkom pribúdajúceho veku maloletých menili pomery aj na ich strane.

Z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane navrhovateľa je tak reálna hrozba,

že okresným súdom určené dlžné výživné za obdobie od 25. apríla 2009 až dosiaľ už nebude

ani vymožiteľné.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo 1. I. G...., 2. maloletého K. G...., a 3. S. G.... na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v ako aj

právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod spisovou značkou , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice-okolie sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. G.... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom:

päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov

odo dna právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletému K. G.... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný mu vyplatiť do rúk jeho

matky I. G. do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

5. S. G.... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom:

päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

6. I. G...., maloletému K. G...., ako aj S. G.,... priznáva náhradu trov tohto konania,

ktorú je Okresný súd Košice-okolie povinný im spoločne a nerozdielne uhradiť na účet ich

právnej zástupkyne - advokátky JUDr. S. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 23. septembra 2013 prijal

sťažnosť, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. 1 Spr. V 325/13 z 25. júna

2013 (vyžiadané ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti, pozn.) a zároveň oznámila,

či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. doručenom ústavnému

súdu 5. novembra 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, a súhlasí s jeho upustením. Ďalej v označenom prípise uviedla, že „od

posledného vyjadrenia k veci boli v konaní č. vykonané tieto úkony:

- dňa 15. 8. 2013 bol spis predložený na Krajský súd v Košiciach za účelom

rozhodnutia o odvolaní účastníkov konania,

- dňa 30. 9. 2013 krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch o určení výživného a dlžného výživného pre plnoletú S. a maloletého K. a zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o splatnosti dlžného výživného,

- dňa 21. 10. 2013 bolo konanie právoplatne skončené“.

Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 Spr. V 325/13 z 25. júna 2013 predsedníčka

okresného súdu uviedla prehľad úkonov súdu v napadnutom konaní a ďalej v ňom okrem

iného zdôraznila, že sťažnosť považuje za nedôvodnú, „... nakoľko vo veci súd konal

priebežne. Vo veci bolo dňa 30. 5. 2013 rozhodnuté rozsudkom, voči rozsudku podala matka

odvolanie. Priebeh a dĺžka konania boli ovplyvnené tým, že v priebehu konania sa

podstatne menili pomery, z ktorých má súd vychádzať pri rozhodovaní vo veci samej a to

hlavne pomery podstatné pre určenie samotnej výšky výživného (otec uzavrel druhé

manželstvo, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti rozhodovalo sa o manželskom

výživnom pre terajšiu manželku navrhovateľa, v obdobiach rozhodných pre určenie

výživného mal rôzny príjem, keďže bol v priebehu konania po dobu cca jedného roka

práceneschopný), ale aj pomery podstatné pre rozhodnutie o samotnom nároku na určenie

výživného, keďže otec podal návrh na zapretie otcovstva voči S. a mal. K. G. V súvislosti

s uvedeným bolo potrebné vo veci vykonávať rozsiahle dokazovanie a opätovne aktualizovať

už súdom raz zistené skutočnosti (prevažne príjem otca). Poukazujem tiež na to, že v období

od 1. 1. 2011 až do 5. 9. 2011 bola prejednávajúca sudkyňa práceneschopná (s prerušením

v mesiaci marec 2011), pričom spis bol dňa 5. 4. 2011 pridelený na prejednanie

a rozhodnutie inému sudcovi a v septembri 2011 bola vec opätovne pridelená JUDr. A.“.

Dňa 6. novembra 2013 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby

sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 Spr. V 325/13 z 25. júna 2013 a sp. zn.

z 30. októbra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 18. novembra

2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň využila možnosť

zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu, v ktorom okrem iného

uvádza:

«Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení odôvodňuje časové trvanie namietaného

konania najmä zmenou pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného, sťažovatelia

zdôrazňujú, že trvanie konania viac ako 5 rokov nijako nemožno dávať do príčinnej

súvislosti so zmenou pomerov na strane účastníkov. Práve naopak, dôsledkom prieťahov

a neefektívneho postupu okresného súdu bolo treba v rámci dokazovania zohľadňovať

okolnosti na strane účastníkov za obdobie viac ako 5 rokov... Podľa názoru sťažovateľov

na ťarchu okresného súdu je treba pričítať aj časové trvanie konania na Krajskom súde

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) od 25. 05. 2009 do 21. 12. 2009, kedy krajský súd

uznesením č. k. -83 z 21. 12. 2009 rozsudok okresného súdu

č. k. -53 zo 04. 03. 2009 v časti výroku o výživnom a o úprave styku zrušil

pre nedostatok dôvodov, resp. z dôvodu, že tento rozsudok bol nekonštruktívny

a nepreskúmateľný. A teda, ak by bol rozsudok okresného súdu č. k. -53

zo 04. 03. 2009 riadne a náležité odôvodnený, vec by mohla byť už 21. 12. 2009

prinajmenšom v časti určenia výživného právoplatne skončená... A teda dôsledkom

neefektívneho postupu okresného súdu bol Znalecký posudok č. 16/2010 zo dňa 18. 10.

2010 znalca PhDr. Ľ. B. zameraný na riešenie otázok, ktoré už ani neboli predmetom

súdneho konania, a v nie poslednom rade dôsledkom časového odstupu medzi jeho

vypracovaním (18. 10. 2010) a rozhodnutím okresného súdu (30. 05. 2013) sa tento

znalecký posudok stal úplne nepoužiteľným, resp. neúčelným.»

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 5. februára 2008 bol okresnému súdu doručený návrh na rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Uznesením sp. zn.

z 5. marca 2008 okresný súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka, doručil

účastníkom konania procesné poučenia a zisťoval ich príjmy. Pojednávanie nariadené

na 4. december 2008 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti matky maloletých detí

(sťažovateľky), na pojednávaní 4. marca 2009 bola vec prerokovaná a následne bol vo veci

vyhlásený rozsudok č. k. -53.

Proti výroku rozsudku o zákaze styku otca s deťmi a proti výroku o určení výživného

podal 22. apríla 2009 odvolanie otec maloletých detí, ktorého okresný súd 23. apríla 2009

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zároveň doručil odvolanie ostatným

účastníkom konania na vyjadrenie. Dňa 27. mája 2009 bola vec predložená Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením

č. k. -83 z 21. decembra 2009 rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil

a vec 23. decembra 2009 vrátil okresnému súdu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd 2. februára 2010 vyzval orgán

sociálnej starostlivosti na prešetrenie pomerov účastníkov konania. Pojednávanie nariadené

na 13. máj 2010 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

na pojednávaní 17. júna 2010 okresný súd vec prerokoval a odročil z dôvodu nariadenia

znaleckého dokazovania. Uznesením sp. zn. z 2. júla 2010 bol ustanovený

súdny znalec z odboru psychológie detí, ktorý 20. októbra 2010 doručil okresnému súdu

vypracovaný znalecký posudok. Uznesením sp. zn. z 21. októbra 2010 priznal

okresný súd znalcovi odmenu a následne 7. decembra 2010 vyzval účastníkov konania

na predloženie listinných dôkazov. Pojednávanie nariadené na 27. január 2011 bolo

odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a na pojednávaní 24. marca 2011

bola vec prerokovaná a odročená s tým, že sťažovateľka má vyčísliť dlžné výživné. Dňa

20. septembra 2011 okresný súd zisťoval majetkové pomery otca maloletých detí,

pojednávanie nariadené na 26. január 2012 odročil z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne. Na pojednávaní 22. marca 2012 bola vec prerokovaná.

V nadväznosti na prebiehajúce konanie o určenie otcovstva okresný súd uznesením

č. k. -361 z 24. mája 2012 prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania o určenie otcovstva a predbežným opatrením č. k. -349

z 25. júna 2012 upravil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Proti predbežnému

opatreniu podal otec 10. júla 2012 odvolanie a proti uzneseniu o prerušení konania podali

28. augusta 2012 sťažovatelia. Dňa 3. októbra 2012 bol spisový materiál preložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov konania. Krajský súd

10. októbra 2012 uznesením č. k. -374 zmenil výrok predbežného opatrenia

vo vzťahu k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a uznesením

č. k. -378 uznesenie okresného súdu o prerušení konania zrušil.

Okresný súd v ďalšom období vec prerokoval na pojednávaniach uskutočnených

3. januára 2013 a 21. februára 2013. Pojednávanie nariadené na 14. marec 2013 bolo

odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a pojednávanie nariadené

na 16. máj 2013 na žiadosť otca. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom

č. k. -472 z 30. mája 2013, proti ktorému podal odvolanie otec 11. júna 2013

a sťažovatelia 13. júna 2013. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného pre plnoletú S.

a maloletého K. a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o splatnosti

dlžného výživného. Dňa 21. októbra 2013 bolo konanie právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod

na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní

alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o úprave rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej

agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra

všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľov ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska

za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť

posudzovanej veci. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani

skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že z hľadiska povahy veci (úprava rodičovských práv

a povinností k deťom) ide o konanie, ku ktorému musia všeobecné súdy pristupovať

s osobitnou starostlivosťou.

2. Pri hodnotení namietaného konania z hľadiska ďalšieho štandardne uplatňovaného

kritéria, teda správania sťažovateľov ako účastníkov namietaného konania, ústavný súd

nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania došlo k viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti okresného súdu,

avšak rozhodujúce pochybenie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu spočíva v tom,

že konanie ako celok je poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou súvisiacou

najmä s obstarávaním listinných dôkazov. Ústavný súd sa tiež stotožňuje s názorom právnej

zástupkyne sťažovateľov, podľa ktorého bol postup okresného súdu v namietanom konaní

neefektívny vzhľadom na dôvody, pre ktoré krajský súd uznesením sp. zn.

z 21. decembra 2009 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -53 zo 4. marca

2009 v časti výroku o výživnom a o úprave styku s mal. deťmi z dôvodu, že bol

„nekonštruktívny a nepreskúmateľný“, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, čím

došlo k predĺženiu namietaného konania.

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania najmä

s poukazom na jeho predmet (úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,

pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným

prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu,

ale najmä jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľov podľa , ako aj ich právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy (opakovaná práceneschopnosť zákonnej sudkyne) totiž nemôžu byť

na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť

súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Sťažovatelia sa tiež v zmysle domáhali, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom

na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo namietané konanie

už právoplatne skončené, ústavný súd tomuto návrhu nevyhovel (bod 5 výroku tohto

nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o sume primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období,

berúc do úvahy celkovú dĺžku namietaného konania, ktorá je z ústavného hľadiska

s ohľadom na jeho predmet (povahu veci) zjavne neakceptovateľná, dospel ústavný súd

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

pre každého zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (body 2 a 3

výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním JUDr. S. S. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu

priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti,

písomné stanovisko sťažovateľov k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu) podľa § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

každému zo sťažovateľov za každý úkon sumu 130,16 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13

ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 585,72 €. Spolu s režijným paušálom za tri úkony troch

sťažovateľov [3 x 3 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)] predstavuje celková odmena sumu

656,01 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013