Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 661/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Š. G., t. č. Veľká Británia, vo veci namietaného

porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora v exekučných konaniach

vedených pod sp. zn. EX 2633/2012, sp. zn. EX 3053/2012 a sp. zn. EX 710/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2013 doručená sťažnosť Š. G., t. č. Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho

exekútora v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 2633/2012, sp. zn. EX

3053/2012 a sp. zn. EX 710/2013.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že mu „bolo činnosťou dvoch exekútorov

v troch exekučných konaniach upreté právo na spravodlivý súdny proces, keď odvolávajúc

sa na exekučné konania zablokovali peňažné prostriedky na... osobnom účte... v S.

Ani jeden z uvedených exekútorov mi pred začatím exekúcie nedoručil

ani upovedomenie o začali exekúcia, ani výzvu na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Ja som sa o exekúcií dozvedel z banky, keď došlo k zablokovaniu mojich peňazí.

Doteraz som žiadne upovedomenie nedostal. Žiaden dlh voči Sociálnej poisťovni,

ani voči... zdravotnej poisťovni nemám! Nemám ani podrobnejšie informácie o žiadnom

z týchto dvoch exekútoroch. Informácie ktoré mám, mám len neoficiálne od pracovníčky

v banke.

Na internete som vyhľadal emailové kontakty na oboch exekútorov a emailom som

ich požiadal o okamžite ukončenie blokácie, nakoľko som od nich žiadne upovedomenie

nedostal a zároveň nemám dlh ani v Sociálnej ani v Zdravotnej poisťovni. Môj email

odignorovali a peniaze na mojom účte sú naďalej zablokované vo výške približne 211 €.

Podľa uvedeného skutkového stavu došlo k porušeniu môjho základného práva

na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právach

a základných slobôd.

Vzhľadom k tomu, že mi nebolo doručené žiadne upovedomenie o začatí

spomínaných exekúcií, niet inej možnosti dovolania sa ochrany svojich práv, než obrátiť

sa na Ústavný súd SR.“.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd svojím

rozhodnutím „prikázal zrušenie protizákonného blokovania... peňazí, aby prikázal

exekútorom, aby v prípade, že trvajú na oprávnenosti exekúcie... doručili upovedomenie

na adresu: Š. G... tak, aby... mal možnosť podať voči exekúciám námietky, o oprávnenosti

ktorých by potom rozhodol príslušný súd“.

Sťažovateľ tiež navrhuje, aby mu ústavný súd priznal „finančné odškodnenie

vo výške 5 000 € za každé porušenie práva, čo znamená, že exekútor E. B. je povinný

zaplatiť... odškodné vo výške 10 000 € za 2 protiprávne exekučné zákroky a blokácie na...

účte a exekútor H. P. je povinná zaplatiť... odškodné vo výške 5 000 € za 1 protiprávny

exekučný zákrok a blokáciu na... účte... do 3 dní od rozhodnutia Ústavného súdu...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti považoval za potrebné v prvom

rade upozorniť na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127

ods. 1 je založená na princípe subsidiarity („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“).

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. , ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

súdnych exekútorov v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 2633/2012,

sp. zn. EX 3053/2012 a sp. zn. EX 710/2013 na tom základe, že mu nebolo doručené

upovedomenie o začatí exekúcie ani výzva na uspokojenie pohľadávky oprávneného s tým,

že ani na základe jeho žiadosti mu súdni exekútori neodblokovali peňažné prostriedky

na jeho účte.

Podľa judikatúry ústavného súdu (, , ) nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou

základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny

exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci

poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna

exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny

exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci ( ).

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý má dosah na zákonnosť vykonávanej

exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých

práv a plnenie len zákonom ustanovených povinností.

Ústavný súd konštatuje, že v súlade s Exekučným poriadkom preskúmanie postupu,

resp. činnosti súdneho exekútora a kontrola zákonnosti a ústavnosti jeho postupu

a rozhodnutí v exekučnom konaní patrí prioritne do právomoci všeobecného súdu, ktorý

súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

V súlade so zásadou subsidiarity právomoc ústavného súdu na preskúmanie postupu

súdneho exekútora môže byť daná len v prípadoch, keď neexistuje prostriedok nápravy

podľa Exekučného poriadku.

Účastník exekučného konania má k dispozícii prostriedky nápravy podľa

Exekučného poriadku, preto v súlade so zásadou subsidiarity môže byť daná právomoc

ústavného súdu len vo vzťahu k preskúmaniu postupu či rozhodnutia exekučného súdu

o prostriedku nápravy (rozhodnutie o námietkach, rozhodnutie o návrhu na zastavenie

exekúcie a pod.), ak voči nemu už neexistuje iný prostriedok nápravy pred všeobecným

súdom.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade vo vzťahu k namietanému postupu

súdnych exekútorov vo vymedzených exekučných konaniach sťažovateľ mal možnosť

využiť prostriedky nápravy podľa Exekučného poriadku (predovšetkým námietky, prípadne

návrh na zastavenie exekúcie). Z jeho sťažnosti nie je zrejmé, či tieto prostriedky nápravy

využil. V tomto smere je však relevantný záver, že ústavný súd nemôže nahrádzať

právomoc exekučného súdu v konkrétnom exekučnom konaní. Sťažovateľ v sťažnosti

poukazuje na to, že ním namietaný protiprávny stav stále trvá (t. j. blokácia jeho účtu).

Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou judikatúrou konštatuje, že sťažovateľ

je povinný využiť v prvom rade všetky mu dostupné prostriedky nápravy podľa Exekučného

poriadku a uplatnenie právomoci ústavného súdu prichádza do úvahy až po ich vyčerpaní.

Zo sťažnosti nevyplýva, že by uvedené prostriedky nápravy podľa Exekučného poriadku

sťažovateľ vyčerpal.

Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa totiž spočíva v tom, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú (m. m. , ).

S prihliadnutím na tieto okolnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku jeho

právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013