Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 14/2014
PDF · 140.38 KB
No categories available
II. ÚS 14/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr.
Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 12679/2013 až sp. zn. Rvp 12688/2013
vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
4 NcC 625/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 15/2013 z 21. januára 2013, sp. zn.
4 NcC 620/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 16/2013 z 24. januára 2013, sp. zn.
19 NcC 22/2013 z 21. januára 2013, sp. zn. 19 NcC 636/2012 z 5. novembra 2012, sp. zn.
4 NcC 638/2012 z 30. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 18/2013 z 24. januára 2013, sp. zn.
4 NcC 627/2012 z 30. októbra 2012 a sp. zn. 4 NcC 17/2013 z 24. januára 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 12679/2013 až sp. zn. Rvp 12688/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 12679/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. marca 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej aj „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 12679/2013 až sp. zn. Rvp 12688/2013
vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 NcC 625/2012 z 30. októbra
2012, sp. zn. 4 NcC 15/2013 z 21. januára 2013, sp. zn. 4 NcC 620/2012 z 30. októbra 2012,
sp. zn. 4 NcC 16/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. 19 NcC 22/2013 z 21. januára 2013,
sp. zn. 19 NcC 636/2012 z 5. novembra 2012, sp. zn. 4 NcC 638/2012 z 30. októbra 2012,
sp. zn. 4 NcC 18/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. 4 NcC 627/2012 z 30. októbra 2012
a sp. zn. 4 NcC 17/2013 z 24. januára 2013 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov
Okresného súdu Prievidza) a im predchádzajúcim postupom.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Čo sa týka obsahu sťažností
a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd teda odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia
v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.
II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka v sťažnostiach reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté
z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto
súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod
sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých ústavný súd
preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Sťažovateľka taktiež poukázala na
odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 12679/2013 až sp. zn. Rvp 12688/2013 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia
citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových
konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej
právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných
súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov
odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu
na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí
všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd
plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013
z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013
z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.
III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta
2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky
z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod
meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované
svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre
nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto sú pre všetkých
zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto
skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,
keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako
predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny
prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska
v obdobných prípadoch ako neefektívny.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2014