Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 688/2013
PDF · 199.45 KB
No categories available
I. ÚS 688/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra
Brňáka v konaní o sťažnosti JUDr. J. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom
Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 65/2012
takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 65/2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 65/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. J. S. trovy právneho zastúpenia v
sume 331,15 € (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, Kutlíkova 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. novembra 2013 doručená sťažnosť JUDr. J. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 65/2012.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ podal na OS Pezinok návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
2.567,55 €... s prísl., ktorý bol súdu doručený dňa 23. 10. 2008. Vo veci bol vydaný
platobný rozkaz č. k. 4Ro 42/2008-38 z 22. 10. 2010, ktorý však nenadobudol právnu moc z
dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu do vlastných rúk odporkyni. Dňa 02. 04. 2012
bola právna vec prevedená do registra „C“, zapísaná do senátu „C“ pod sp. zn. 4C
65/2012. Uznesením súdu č. k. 4C 65/2012-59 zo dňa 01. 10. 2013 súd platobný rozkaz
zrušil a ustanovil odporkyni opatrovníka pre konanie.
O žalobnom návrhu žalobcu súd do dnešného dňa nerozhodol. V predmetnej veci
podal žalobca OS Pezinok sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola súdu doručená
dňa 11. 09. 2013. Na túto sťažnosť reagoval dňa 09. 10. 2013 podpredseda OS Pezinok
JUDr. Peter Šamko so záverom, že sťažnosť je dôvodná a za prieťahy v konaní sa
ospravedlnil. Následne bol vytýčený termín pojednávania.
Nakoľko súd nebol schopný vytýčiť termín pojednávania ani po takmer 5-tich rokoch
od podania návrhu a termín pojednávania bol vytýčený až na základe sťažnosti na prieťahy
v konaní adresovanej súdu, má žalobca za to, že ide o zjavné prieťahy v konaní a rozhodol
sa podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR...
Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosti veci...
sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v žiadnom prípade sa nejedná o zložitú vec ani
po právnej, ani po faktickej stránke...
Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho
konania, nemôže OS Pezinok argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené účastníkom,
konania,, nakoľko sťažovateľ reagoval na výzvy súdu vždy včas...
Pri hodnotení, posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu,, sťažovateľ
dáva do pozornosti časovú následnosť jednotlivých úkonov, súdu, pričom zdôrazňuje
niekoľkoročné časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu aj keď nešlo o právne
a fakticky zložitú vec, a sťažovateľ poskytol súdu vždy potrebnú súčinnosť a tak tieto úkony
mohol súd urobiť už oveľa skôr. Za zmienku stojí fakt, že predmetný návrh na vydanie
platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 23. 10. 2008 a až s dvojročným časovým
odstupom bol vo veci vydaný predmetný platobný rozkaz... z 22. 10. 2010. Rovnako až
po takmer 18 mesiacoch od vydania spomínaného platobného rozkazu, t. j. 02. 04. 2012,
bola vec prevedená do registra „C“ z dôvodu nedoručiteľnosti do vlastných rúk odporkyni.
Odvtedy súd neurobil žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov. Súd
ďalší úkon urobil až po tom ako sťažovateľ podal sťažnosť na ;prieťahy v konaní, ktorá
.bola súdu doručená dňa 11. 09. 2013. A tak dňa 01. 10. 2013 súd vyššie uvedený platobný
rozkaz zrušil, ustanovil odporkyni opatrovníka pre konanie a následne vytýčil termín
pojednávania...»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo JUDr. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 4C/65/2012 porušené bolo...
JUDr. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- €..., ktoré mu je
Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. J. S. náhradu trov právneho
zastúpenia...“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 688/2013-8 z 20. novembra 2013 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 3357/2013 zo 4. decembra 2013, v ktorom uviedol, že sťažnosť podanú
sťažovateľom predsedovi okresného súdu na prieťahy v namietanom konaní vyhodnotil
predseda súdu v odpovedi (doručenej sťažovateľovi 17. októbra 2013) ako dôvodnú
a vo veci nariadil dohľad. Okresný súd k svojmu vyjadreniu pripojil odpoveď predsedu
okresného súdu sp. zn. Spr. 2106/201 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní
a vyjadrenie zákonnej sudkyne aj s prehľadom jednotlivých úkonov okresného súdu
v namietanom konaní.
Okresný súd vo vyjadrení zo 4. decembra 2013 a právny zástupca sťažovateľa
vo vyjadrení z 13. januára 2014 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“
(m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval
ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
predmet posudzovaného konania, v ktorom sa sťažovateľ ako navrhovateľ domáha voči
odporkyni zaplatenia sumy 77 350 Sk, t. j. 2 567,55 € z titulu odmeny za poskytnuté právne
služby, nie je možné hodnotiť po skutkovej ani právnej stránke za zložitý.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by
sťažovateľ mohol prispieť ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 65/2012 (ktorý bol
ústavným súdom vyžiadaný) vyplýva, že konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 4 C 65/2012 sa začalo 23. októbra 2008 doručením návrhu sťažovateľa
smerujúceho proti odporkyni a sťažovateľ sa ním domáhal zaplatenia sumy 77 350 Sk,
t. j. 2 567,55 € z titulu odmeny za poskytnuté právne služby. Okresným súdom bola vec
vedená pôvodne pod sp. zn. 4 Ro 42/2008.
Dňa 5. decembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorý bol uhradený v decembri 2008.
Dňa 5. decembra 2008 a 29. januára 2009 okresný súd dožiadaniami (Obecný úrad
Báhoň, Register obyvateľov Slovenskej republiky, Miestny úrad Bratislava – Nové Mesto,
Okresný súd Trnava, Ústredná evidencia väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky) zisťoval pobyt odporkyne.
Dňa 1. marca 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie listín, na ktoré
poukazuje v návrhu, predloženie príloh návrhu ešte v jednom vyhotovení a na doplnenie
označenia odporkyne o údaj o štátnom občianstve, čo sťažovateľ splnil podaním doručeným
okresnému súdu 24. marca 2010.
Dňa 25. júna 2010 si okresný súd vyžiadal spis Okresného súdu Trnava v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne, v ktorom jej boli poskytnuté
právne služby, odmenu za ktoré si uplatnil sťažovateľ návrhom.
Dňa 4. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na ozrejmenie spôsobu výpočtu
ním uplatňovanej odmeny za právne služby od odporkyne, na ktorú sťažovateľ reagoval
podaním doručeným súdu 21. októbra 2010.
Dňa 22. októbra 2010 okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa následne
pokúsil doručovať odporkyni na rôzne adresy, 1. februára 2011 žiadal zamestnávateľa
odporkyne o doručenie zásielky, opätovne zisťoval pobyt odporkyne dožiadaniami
zo 6. decembra 2011 (Obecný úrad Báhoň, Register obyvateľov Slovenskej republiky,
Ústredná evidencia väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky),
k doručeniu platobného rozkazu však nedošlo.
Dňa 2. apríla 2012 bol spis prevedený do občianskoprávneho oddelenia a ďalej
vedený pod sp. zn. 4 C 65/2012.
Dňa 17. septembra 2013 sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená ako dôvodná prípisom sp. zn. Spr. 2106/2013
doručeným sťažovateľovi 17. októbra 2013.
Dňa 1. októbra 2013 okresný súd vydal uznesenie, ktorým zrušil platobný rozkaz
z 22. októbra 2010 a odporkyni ustanovil opatrovníčku.
Na 7. november 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa účastníci
nezúčastnili a svoju neúčasť ospravedlnili, pojednávanie bolo odročené na 25. marec 2014.
Dňa 12. novembra 2013 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa pre
porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označenom konaní.
Ústavný súd sa po oboznámení s doterajším priebehom posudzovaného konania
konštatuje, že posudzované konanie, ktoré začalo 23. októbra 2008, v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu 12. novembra 2013 trvalo viac ako 5 rokov, nebolo právoplatne
ukončené a z priebehu konania vyplývajúceho z obsahu príslušného súdneho spisu je
zrejmé, že vo veci sa neuskutočnilo jediné pojednávanie, na ktorom by bola vec meritórne
prerokovaná. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom
konaní charakterizujú opakované prieťahy prejavujúce sa v dlhých časových odstupoch
medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu, ako aj v neefektívnych úkonoch.
Ústavný súd preto uzatvára, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného
zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania
a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch
v posudzovanom konaní.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto
bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony
právnej služby poskytnuté v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)
v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, a to každý
úkon po 130,16 € (základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca 1/16 z výpočtového
základu 781 €), čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje
sumu 275,96 €.
Vzhľadom na to, že advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
k trovám právneho zastúpenia v sume 275,94 € je potrebné pripočítať daň z pridanej
hodnoty 20 % zo sumy 275,96 €, t. j. sumu 55,19 €, čo spolu predstavuje trovy právneho
zastúpenia v sume 331,15 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2014