Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 688/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti JUDr. J. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom

Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. J. S. trovy právneho zastúpenia v

sume 331,15 € (slovom tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Stanislava Jakubčíka, Kutlíkova 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2013 doručená sťažnosť JUDr. J. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ podal na OS Pezinok návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

2.567,55 €... s prísl., ktorý bol súdu doručený dňa 23. 10. 2008. Vo veci bol vydaný

platobný rozkaz č. k. -38 z 22. 10. 2010, ktorý však nenadobudol právnu moc z

dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu do vlastných rúk odporkyni. Dňa 02. 04. 2012

bola právna vec prevedená do registra „C“, zapísaná do senátu „C“ pod sp. zn. 4C

65/2012. Uznesením súdu č. k. -59 zo dňa 01. 10. 2013 súd platobný rozkaz

zrušil a ustanovil odporkyni opatrovníka pre konanie.

O žalobnom návrhu žalobcu súd do dnešného dňa nerozhodol. V predmetnej veci

podal žalobca OS Pezinok sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola súdu doručená

dňa 11. 09. 2013. Na túto sťažnosť reagoval dňa 09. 10. 2013 podpredseda OS Pezinok

JUDr. Peter Šamko so záverom, že sťažnosť je dôvodná a za prieťahy v konaní sa

ospravedlnil. Následne bol vytýčený termín pojednávania.

Nakoľko súd nebol schopný vytýčiť termín pojednávania ani po takmer 5-tich rokoch

od podania návrhu a termín pojednávania bol vytýčený až na základe sťažnosti na prieťahy

v konaní adresovanej súdu, má žalobca za to, že ide o zjavné prieťahy v konaní a rozhodol

sa podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR...

Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosti veci...

sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v žiadnom prípade sa nejedná o zložitú vec ani

po právnej, ani po faktickej stránke...

Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho

konania, nemôže OS Pezinok argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené účastníkom,

konania,, nakoľko sťažovateľ reagoval na výzvy súdu vždy včas...

Pri hodnotení, posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu,, sťažovateľ

dáva do pozornosti časovú následnosť jednotlivých úkonov, súdu, pričom zdôrazňuje

niekoľkoročné časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu aj keď nešlo o právne

a fakticky zložitú vec, a sťažovateľ poskytol súdu vždy potrebnú súčinnosť a tak tieto úkony

mohol súd urobiť už oveľa skôr. Za zmienku stojí fakt, že predmetný návrh na vydanie

platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 23. 10. 2008 a až s dvojročným časovým

odstupom bol vo veci vydaný predmetný platobný rozkaz... z 22. 10. 2010. Rovnako až

po takmer 18 mesiacoch od vydania spomínaného platobného rozkazu, t. j. 02. 04. 2012,

bola vec prevedená do registra „C“ z dôvodu nedoručiteľnosti do vlastných rúk odporkyni.

Odvtedy súd neurobil žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov. Súd

ďalší úkon urobil až po tom ako sťažovateľ podal sťažnosť na ;prieťahy v konaní, ktorá

.bola súdu doručená dňa 11. 09. 2013. A tak dňa 01. 10. 2013 súd vyššie uvedený platobný

rozkaz zrušil, ustanovil odporkyni opatrovníka pre konanie a následne vytýčil termín

pojednávania...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo JUDr. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo...

JUDr. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- €..., ktoré mu je

Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. J. S. náhradu trov právneho

zastúpenia...“

Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 20. novembra 2013 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3357/2013 zo 4. decembra 2013, v ktorom uviedol, že sťažnosť podanú

sťažovateľom predsedovi okresného súdu na prieťahy v namietanom konaní vyhodnotil

predseda súdu v odpovedi (doručenej sťažovateľovi 17. októbra 2013) ako dôvodnú

a vo veci nariadil dohľad. Okresný súd k svojmu vyjadreniu pripojil odpoveď predsedu

okresného súdu sp. zn. Spr. 2106/201 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní

a vyjadrenie zákonnej sudkyne aj s prehľadom jednotlivých úkonov okresného súdu

v namietanom konaní.

Okresný súd vo vyjadrení zo 4. decembra 2013 a právny zástupca sťažovateľa

vo vyjadrení z 13. januára 2014 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“

(m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania, v ktorom sa sťažovateľ ako navrhovateľ domáha voči

odporkyni zaplatenia sumy 77 350 Sk, t. j. 2 567,55 € z titulu odmeny za poskytnuté právne

služby, nie je možné hodnotiť po skutkovej ani právnej stránke za zložitý.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by

sťažovateľ mohol prispieť ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. (ktorý bol

ústavným súdom vyžiadaný) vyplýva, že konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. sa začalo 23. októbra 2008 doručením návrhu sťažovateľa

smerujúceho proti odporkyni a sťažovateľ sa ním domáhal zaplatenia sumy 77 350 Sk,

t. j. 2 567,55 € z titulu odmeny za poskytnuté právne služby. Okresným súdom bola vec

vedená pôvodne pod sp. zn. .

Dňa 5. decembra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý bol uhradený v decembri 2008.

Dňa 5. decembra 2008 a 29. januára 2009 okresný súd dožiadaniami (Obecný úrad

Báhoň, Register obyvateľov Slovenskej republiky, Miestny úrad Bratislava – Nové Mesto,

Okresný súd Trnava, Ústredná evidencia väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky) zisťoval pobyt odporkyne.

Dňa 1. marca 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie listín, na ktoré

poukazuje v návrhu, predloženie príloh návrhu ešte v jednom vyhotovení a na doplnenie

označenia odporkyne o údaj o štátnom občianstve, čo sťažovateľ splnil podaním doručeným

okresnému súdu 24. marca 2010.

Dňa 25. júna 2010 si okresný súd vyžiadal spis Okresného súdu Trnava v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne, v ktorom jej boli poskytnuté

právne služby, odmenu za ktoré si uplatnil sťažovateľ návrhom.

Dňa 4. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na ozrejmenie spôsobu výpočtu

ním uplatňovanej odmeny za právne služby od odporkyne, na ktorú sťažovateľ reagoval

podaním doručeným súdu 21. októbra 2010.

Dňa 22. októbra 2010 okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa následne

pokúsil doručovať odporkyni na rôzne adresy, 1. februára 2011 žiadal zamestnávateľa

odporkyne o doručenie zásielky, opätovne zisťoval pobyt odporkyne dožiadaniami

zo 6. decembra 2011 (Obecný úrad Báhoň, Register obyvateľov Slovenskej republiky,

Ústredná evidencia väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky),

k doručeniu platobného rozkazu však nedošlo.

Dňa 2. apríla 2012 bol spis prevedený do občianskoprávneho oddelenia a ďalej

vedený pod sp. zn. .

Dňa 17. septembra 2013 sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená ako dôvodná prípisom sp. zn. Spr. 2106/2013

doručeným sťažovateľovi 17. októbra 2013.

Dňa 1. októbra 2013 okresný súd vydal uznesenie, ktorým zrušil platobný rozkaz

z 22. októbra 2010 a odporkyni ustanovil opatrovníčku.

Na 7. november 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa účastníci

nezúčastnili a svoju neúčasť ospravedlnili, pojednávanie bolo odročené na 25. marec 2014.

Dňa 12. novembra 2013 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa pre

porušenie jeho základného práva podľa v označenom konaní.

Ústavný súd sa po oboznámení s doterajším priebehom posudzovaného konania

konštatuje, že posudzované konanie, ktoré začalo 23. októbra 2008, v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu 12. novembra 2013 trvalo viac ako 5 rokov, nebolo právoplatne

ukončené a z priebehu konania vyplývajúceho z obsahu príslušného súdneho spisu je

zrejmé, že vo veci sa neuskutočnilo jediné pojednávanie, na ktorom by bola vec meritórne

prerokovaná. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom

konaní charakterizujú opakované prieťahy prejavujúce sa v dlhých časových odstupoch

medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu, ako aj v neefektívnych úkonoch.

Ústavný súd preto uzatvára, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto

bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, a to každý

úkon po 130,16 € (základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca 1/16 z výpočtového

základu 781 €), čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 275,96 €.

Vzhľadom na to, že advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

k trovám právneho zastúpenia v sume 275,94 € je potrebné pripočítať daň z pridanej

hodnoty 20 % zo sumy 275,96 €, t. j. sumu 55,19 €, čo spolu predstavuje trovy právneho

zastúpenia v sume 331,15 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014