Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 569/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť A. B., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Advokátska

kancelária, Vojenská 14, Košice, ktorou namietal porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

), a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť A. B. trovy právneho zastúpenia

v sume 496,69 € (štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 11. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ).

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že „... je účastníkom konania

(žalovaným) v súdnom spore o zaplatenie 273.454 Sk s prísl. ktoré sa pôvodne začalo

na základe žalobného návrhu podaného na súd dňa 10. 12. 1997, ktorý bol pôvodne vedený

pod spisovou značkou .

Uznesením Okresného súdu... spis. značka súd konanie v sume 8722,-

Sk zastavil a vo zvyšku žalobu vylúčil na samostatné konanie ktorému bola pridelená

spisová značka .

Následne Okresný súd... uznesením zo dňa 2. 12. 2008 spis. značka 19

opätovne konanie zastavil v časti 44.999,- Sk v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu

zo stranu žalobcu a vo zvyšku uplatnenej istiny vo výške 219.733,- Sk vylúčil vec

na samostatné konanie ktorému bola pridelená spisová značka pod ktorým sa

konanie vedie do dnešného dňa.

Napriek skutočnosti, že súd 2 krát rozhodol o čiastočnom zastavení konania

a vo zvyšku vec vždy vylúčil na samostatné konanie a pridelil mu samostatnú novú spisovú

značku jedná sa nepochybne o to isté konanie, ktoré sa začalo už v roku 1997.

Rozsudkom spis. značka -15 zo dňa 23. 9. 2011 súd zaviazal

sťažovateľa k úhrade 3047,40 € a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú .

Voči uvedené rozsudku súdu sťažovateľ podal odvolanie na podklade ktorého KS

Košice uznesením zo dňa 23. 4. 2012 zrušil prvostupňový rozsudok pre jeho

nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť.

Po zrušení prvostupňového rozsudku súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie dňa

8. 11. 2012, ktoré súd odročil za účelom vypočutia ďalších svedkov. Uvedený svedkovia boli

vypočutí na ďalšom pojednávaní dňa 28. 3. 2013 s tým, že obaja účastníci konania zhodne

uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd aj tak konanie

opätovne odročil s tým, že účastníci konania majú súdu, oznámiť či predsa len nebudú mať

nejaké ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania... na ďalšom pojednávaní konanom dňa

28. 05. 2013 sa žiadne dokazovanie nevykonávalo a súd opätovne odročil pojednávanie

tentokrát na neurčito s tým, že účastníci majú súdu oznámiť či majú ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania hoci opätovne bolo z ich strany prezentované, že ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania nemajú.“.

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho práv zaručených v a dohovoru.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo A. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

slobôd postupom Okresného súdu Košice II vedenom pod. sp. zn. a pôvodne

pod spis. značkou a porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

A. B... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 €... ktoré je

Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Košice II ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi... do 1 mesiaca od právoplatností tohto nálezu.“

5. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil

poukázaním na skutočnosť, že „Od podania návrhu na začatie konania uplynulo 16 rokov...

Dlhodobá frustrácia sťažovateľa z nečinnosti a neefektívnosti konania súdu a pocit straty

dôvery, že žije v právnom a civilizovanom štáte...“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 30. septembra 2013 písomne vyjadril

predseda okresného súdu (sp. zn. ), v ktorom uviedol chronológiu

procesných úkonov vo veci a k prieťahom sa vyjadril takto: «... je nutné pripustiť, že

i zo strany súdu k určitým prieťahom v konaní došlo. Jedná sa o obdobia od 2. 3. 2000

do 19. 11. 2001, od 14. 2. 2002 do 13. 3. 2003, od 22. 4. 2004 do 7. 3. 2005, od 4. 12. 2006

do 16. 1. 2008 a roky 2009 až 2010, do 16. 3. 2011.

Nemožno sa však stotožniť s konštatovaním sťažovateľa, že jeho správanie

„absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní“. Práve naopak, k celkovej dĺžke

prebiehajúceho konania prispelo predovšetkým správanie samotného sťažovateľa, ktorý

ešte v priebehu rokov 1998 - 1999 nepreberal zásielky súdu, keď mu až 10-krát bol

zasielaný na vyjadrenie rovnopis žaloby, pričom sa zásielky vracali súdu ako nedoručiteľné

s poznámkou, že si ich adresát neprevzal. Vo februári 2000 dala jeho právna zástupkyňa

návrh na prerušenie konania. Toto síce prerušené nebolo, avšak za tým účelom bol žiadaný

spis tunajšieho súdu a bol zisťovaný stav jeho konania. Následne sa sám sťažovateľ

nezúčastnil až desiatich vytýčených pojednávaní... pričom tri z týchto pojednávaní boli

odročené na žiadosť jeho právnych zástupcov...

Nemožno sa rovnako stotožniť s konštatovaním sťažovateľa, že „nepovažoval

za potrebné podávať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi súdu...“»

7. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa

listom doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2013, v ktorom uviedol: „... tak ako dnes aj

v čase doručovania žalobu sťažovateľovi bolo možné žalobu doručovať aj náhradným

spôsobom v zmysle ust. ..

... podstata súdneho sporu je úplne jednoduchá (úhrada nájomného) a takúto vec súd

pri správnej príprave pojednávania a zákonnom postupe musí byť spôsobilý rozhodnúť

na 1 - 2 pojednávaniach. V uvedenej veci sa sťažovateľ už predtým niekoľkokrát k podstate

súdneho sporu vyjadril a jeho účasť na pojednávaní nepochybne nebola potrebná pre

rozhodnutie súdu.

Taktiež poukazujeme na to, že samotný Okresný súd... priznáva existenciu

neodôvodnených prieťahov v rozsahu 83 mesiacov čo je takmer 7 rokov. Podľa názoru

sťažovateľa je však prieťah v konaní omnoho väčší...

Pokračovanie v prieťahoch teda aj naďalej pretrváva a to napriek prijatiu Ústavnej

sťažnosti a vedomosti súdu o Ústavnej sťažnosti. Obdobný vývoj by teda bolo možné

očakávať aj v prípade sťažnosti predsedovi súdu a to o to viac, že v našom prípade už

Ústavná sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie a k prieťahom v konaní naďalej

dochádza...“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

9. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. )

ústavný súd zistil, že 10. decembra 1997 podal žalobca B. K. na okresnom súde proti

sťažovateľovi žalobný návrh na zaplatenie 264 732 Sk s príslušenstvom, ktorý bol

zaevidovaný pod sp. zn. . Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 14. januára 1998 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný návrh,

- 29. januára 1998 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok a spis bol zaevidovaný

pod sp. zn. ,

- v čase od 27. apríla 1998 do 15. februára 1999 okresný súd opakovane zasielal

žalobný návrh sťažovateľovi (celkom 9-krát), aby sa k nemu vyjadril v stanovenej lehote,

pošta opakovane zásielku vrátila z dôvodu, že adresát si ju v odbernej lehote nevyzdvihol,

- 29. februára 2000 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito

pre účely pripojenia súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. ,

- 18. decembra 2001 uskutočnil okresný súd pojednávanie. Sťažovateľ a jeho právna

zástupkyňa sa z neúčasti na súdnom pojednávaní ospravedlnili; pojednávanie bolo odročené

na 17. január 2002,

- 17. januára 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie za účasti právnej zástupkyne

sťažovateľa; pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zistenia adresy sťažovateľa,

- 20. marca 2002 podal sťažovateľ návrh na vylúčenie zákonného sudcu z dôvodu,

jeho zaujatosti, pretože neberie do úvahy ním predložené doklady,

- 11. marca 2003 sa k vznesenej námietke vyjadril zákonný sudca s tým, že sa necíti

byť vo veci zaujatý a sťažovateľ doteraz vo veci nebol vypočutý,

- 31. marca 2003 krajský súd uznesením rozhodol tak, že zákonný sudca nie je

vylúčený z prejednania a rozhodovania predmetnej veci,

- 29. januára 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie. Strana sťažovateľa sa

pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila. Pojednávanie bolo odročené na 30. marec

2004,

- 30. marca 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, vypočul účastníkov konania,

ktorým uložil, aby predložili ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, a pojednávanie

odročil na neurčito,

- 5. a 22. apríla 2004 oznámili účastníci okresnému súdu adresy svedkov, ktorých

navrhujú vo veci vypočuť,

- 1. marca 2005 žalobca požiadal okresný súd o konanie vo veci,

- 5. apríla 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, strana sťažovateľa sa bez

ospravedlnenia nedostavila; pojednávanie bolo odročené na 26. máj 2005,

- 24. mája 2005 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti,

- 26. mája 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, súd vypočul predvolaných

svedkov, pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania ďalšieho

dokazovania,

- 6. septembra 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom vypočul

predvolaných svedkov; pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania

ďalšieho dokazovania,

- 7. februára 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 14. február 2006 pre účely vyhlásenia rozhodnutia,

- 13. februára 2006 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu

pracovnej cesty,

- 14. februára 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 30. máj 2006 pre účely ďalšieho dokazovania,

- 30. mája 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 17. október 2006 pre účely ďalšieho dokazovania,

- 6. septembra 2006 žalobca zobral čiastočne späť žalobný návrh do výšky 8 722 Sk,

- 17. októbra 2006 uskutočnil okresný súd pojednávanie, na ktorom uznesením

v časti o zaplatenie sumy 8 722 Sk konanie zastavil a návrh žalobcu na zaplatenie sumy

264 732 Sk vylúčil na samostatné konanie,

- 23. októbra 2006 zobral žalobca čiastočne späť žalobný návrh do výšky 44 999 Sk,

- 5. januára 2007 okresný súd vylúčený návrh žalobcu zaevidoval

pod sp. zn. ,

- 14. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie, že žalobca zomrel

a jeho právnym nástupcom sa stala jeho manželka A. K. (ďalej len „žalobkyňa“),

- 18. septembra 2008 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu

starostlivosti o maloletú dcéru A.,

- 23. septembra 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré z dôvodu

neprítomnosti sťažovateľa bolo odročené na 2. december 2008,

- 2. decembra 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom v časti

o zaplatenie sumy 44 999 Sk konanie zastavil a žalobu vo zvyšku vylúčil na samostatné

konanie,

- 4. februára 2009 okresný súd vylúčený návrh zaevidoval pod sp. zn. ,

- 20. mája 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť

sťažovateľa odročené na 28. jún 2011,

- 28. júna 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bez prerokovania veci

(hoci účastníci boli prítomní) bolo odročené na 23. september 2011,

- 23. septembra 2011 uskutočnil okresný súd pojednávanie a rozhodol v merite veci,

- 23. novembra 2001 podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu odvolanie,

- 23. januára 2012 okresný súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol

o podanom odvolaní,

- 23. apríla 2012 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu, okresný súd

prevzal spis 31. mája 2012,

- 7. septembra 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o odročenie

pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

- 8. novembra 2012 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito

a uložil právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil prípadné ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania,

- 23. novembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu adresy svedkov, ktorých

navrhuje vo veci vypočuť,

- 28. marca 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie a po vypočutí predvolaných

svedkov pojednávanie odročil na 28. máj 2013. Zároveň uložil sporovým stranám, aby

v lehote 10 dní oznámili prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

- 28. mája 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov

odročil na neurčito a uložil sporovým stranám, aby v lehote 10 dní oznámili prípadné ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania,

- 11. júla 2013 žalobkyňa žiada okresný súd o nariadenie termínu pojednávania,

- 19. augusta 2013 bol zrušený termín nariadeného pojednávania z dôvodu ukončenia

funkcie zákonného sudca a pridelenia veci novému zákonnému sudcovi.

III.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa

podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

15.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie

týkajúce sa žaloby o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktoré začalo 10. decembra

1997 a dosiaľ nebolo na súde prvého stupňa skončené.

15.2 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd bral

do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie

o zaplatenie istiny s príslušenstvom nehodnotil ako právne a skutkovo zložité. Zákonný

sudca v postupe prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojili sa s formalizovaným

postupom, znášal prieťahy v konaní.

15.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosť, ktorou sťažovateľ

čiastočne prispel k zbytočným prieťahom v konaní tým, že na označenej adrese nepreberal

opakovane zásielky súdu, ktoré mu boli zasielané od 14. januára 1998 do 15. marca 1999,

a pošta ich vrátila z dôvodu, že si ich nevyzdvihol v odbernej lehote. Ďalej sťažoval prispel

k prieťahom v konaní tým, že sa opakovane ospravedlňoval (aj jeho právny zástupca)

z neúčasti na súdnom pojednávaní (18. januára 2001, 29. januára 2004, 5. apríla 2005,

26. mája 2005, 13. februára 2006, 18. septembra 2008). Jeho právny zástupca požiadal

o preloženie súdneho pojednávania nariadeného 19. novembra 2002, 7. septembra 2012

a 7. februára 2013. Na strane druhej okresný súd disponoval dostatočnými procesnými

nástrojmi, na základe ktorých bolo možné vo veci konať.

15.4 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Pri

skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného

práva, ústavný súd zistil, že to tak je. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ

v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 16 rokov.

16. Aj vzhľadom na už uvedené (pozri časť III a body 15.1 až 15.4) ústavný súd

z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že

okresný súd v danej veci raz vecne rozhodol (toto rozhodnutie však pre pochybenia

okresného súdu krajský súd zrušil, pozn.), vykonával procesné úkony spojené s prípravou

pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci

odvolávali, doručoval písomnosti, zisťoval adresu sťažovateľa, predsa nekonal

koncentrovane ani efektívne (pozri tiež časť II odôvodnenia).

17. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

) už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (16 rokov) došlo

u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstatnou v okolnostiach danej veci je skutočnosť, že vec

sťažovateľa ako taká nebola do času rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená.

Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými

okolnosťami tohto prípadu.

18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o

sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

20. Aj keď ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie

tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané

finančné zadosťučinenie.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva ().

22. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 € z dôvodu svojej dlhodobej frustrácie z nečinnosti a neefektívneho konania súdu

i pocitu straty dôvery.

23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. ) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu považoval ústavný súd

priznanie sumy 6 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

9. júla 2013 a vyjadrenie podané 25. októbra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového

základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 130,16 €, spolu s režijným paušálom

7,81 € predstavuje sumu 137,97 € za jeden úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby

v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada)

predstavuje celkovú sumu 413,91 € plus 20 % DPH (advokát je platcom dane z pridanej

hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 496,69 €. Priznanú úhradu trov právneho

zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa (§ 31a

v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu ( ).

25. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto rozhodnutia.

26. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených

dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto

rozhodnutia.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014