Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 569/2013
PDF · 260.92 KB
No categories available
I. ÚS 569/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej
prerokoval sťažnosť A. B., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Advokátska
kancelária, Vojenská 14, Košice, ktorou namietal porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn.
19 C/2/2007), a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť A. B. trovy právneho zastúpenia
v sume 496,69 € (štyristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 569/2013-14 z 11. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007).
2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že „... je účastníkom konania
(žalovaným) v súdnom spore o zaplatenie 273.454 Sk s prísl. ktoré sa pôvodne začalo
na základe žalobného návrhu podaného na súd dňa 10. 12. 1997, ktorý bol pôvodne vedený
pod spisovou značkou 19 C/573/1998.
Uznesením Okresného súdu... spis. značka 19 C/573/1998 súd konanie v sume 8722,-
Sk zastavil a vo zvyšku žalobu vylúčil na samostatné konanie ktorému bola pridelená
spisová značka 19 C/2/2007.
Následne Okresný súd... uznesením zo dňa 2. 12. 2008 spis. značka 19 C/2/2007
opätovne konanie zastavil v časti 44.999,- Sk v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu
zo stranu žalobcu a vo zvyšku uplatnenej istiny vo výške 219.733,- Sk vylúčil vec
na samostatné konanie ktorému bola pridelená spisová značka 19 C 17/2009 pod ktorým sa
konanie vedie do dnešného dňa.
Napriek skutočnosti, že súd 2 krát rozhodol o čiastočnom zastavení konania
a vo zvyšku vec vždy vylúčil na samostatné konanie a pridelil mu samostatnú novú spisovú
značku jedná sa nepochybne o to isté konanie, ktoré sa začalo už v roku 1997.
Rozsudkom spis. značka 19 C 17/2009-15 zo dňa 23. 9. 2011 súd zaviazal
sťažovateľa k úhrade 3047,40 € a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú .
Voči uvedené rozsudku súdu sťažovateľ podal odvolanie na podklade ktorého KS
Košice uznesením zo dňa 23. 4. 2012 zrušil prvostupňový rozsudok pre jeho
nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť.
Po zrušení prvostupňového rozsudku súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie dňa
8. 11. 2012, ktoré súd odročil za účelom vypočutia ďalších svedkov. Uvedený svedkovia boli
vypočutí na ďalšom pojednávaní dňa 28. 3. 2013 s tým, že obaja účastníci konania zhodne
uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd aj tak konanie
opätovne odročil s tým, že účastníci konania majú súdu, oznámiť či predsa len nebudú mať
nejaké ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania... na ďalšom pojednávaní konanom dňa
28. 05. 2013 sa žiadne dokazovanie nevykonávalo a súd opätovne odročil pojednávanie
tentokrát na neurčito s tým, že účastníci majú súdu oznámiť či majú ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania hoci opätovne bolo z ich strany prezentované, že ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania nemajú.“.
3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jeho práv zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby o jeho
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo A. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd postupom Okresného súdu Košice II vedenom pod. sp. zn. 19 C/17/2009 a pôvodne
pod spis. značkou 19 C/573/1998 a 19 C/2/2007 porušené bolo.
Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
A. B... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000 €... ktoré je
Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Košice II ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi... do 1 mesiaca od právoplatností tohto nálezu.“
5. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil
poukázaním na skutočnosť, že „Od podania návrhu na začatie konania uplynulo 16 rokov...
Dlhodobá frustrácia sťažovateľa z nečinnosti a neefektívnosti konania súdu a pocit straty
dôvery, že žije v právnom a civilizovanom štáte...“.
6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 30. septembra 2013 písomne vyjadril
predseda okresného súdu (sp. zn. 1 SprV/842/2013), v ktorom uviedol chronológiu
procesných úkonov vo veci a k prieťahom sa vyjadril takto: «... je nutné pripustiť, že
i zo strany súdu k určitým prieťahom v konaní došlo. Jedná sa o obdobia od 2. 3. 2000
do 19. 11. 2001, od 14. 2. 2002 do 13. 3. 2003, od 22. 4. 2004 do 7. 3. 2005, od 4. 12. 2006
do 16. 1. 2008 a roky 2009 až 2010, do 16. 3. 2011.
Nemožno sa však stotožniť s konštatovaním sťažovateľa, že jeho správanie
„absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní“. Práve naopak, k celkovej dĺžke
prebiehajúceho konania prispelo predovšetkým správanie samotného sťažovateľa, ktorý
ešte v priebehu rokov 1998 - 1999 nepreberal zásielky súdu, keď mu až 10-krát bol
zasielaný na vyjadrenie rovnopis žaloby, pričom sa zásielky vracali súdu ako nedoručiteľné
s poznámkou, že si ich adresát neprevzal. Vo februári 2000 dala jeho právna zástupkyňa
návrh na prerušenie konania. Toto síce prerušené nebolo, avšak za tým účelom bol žiadaný
spis tunajšieho súdu a bol zisťovaný stav jeho konania. Následne sa sám sťažovateľ
nezúčastnil až desiatich vytýčených pojednávaní... pričom tri z týchto pojednávaní boli
odročené na žiadosť jeho právnych zástupcov...
Nemožno sa rovnako stotožniť s konštatovaním sťažovateľa, že „nepovažoval
za potrebné podávať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi súdu...“»
7. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa
listom doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2013, v ktorom uviedol: „... tak ako dnes aj
v čase doručovania žalobu sťažovateľovi bolo možné žalobu doručovať aj náhradným
spôsobom v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p...
... podstata súdneho sporu je úplne jednoduchá (úhrada nájomného) a takúto vec súd
pri správnej príprave pojednávania a zákonnom postupe musí byť spôsobilý rozhodnúť
na 1 - 2 pojednávaniach. V uvedenej veci sa sťažovateľ už predtým niekoľkokrát k podstate
súdneho sporu vyjadril a jeho účasť na pojednávaní nepochybne nebola potrebná pre
rozhodnutie súdu.
Taktiež poukazujeme na to, že samotný Okresný súd... priznáva existenciu
neodôvodnených prieťahov v rozsahu 83 mesiacov čo je takmer 7 rokov. Podľa názoru
sťažovateľa je však prieťah v konaní omnoho väčší...
Pokračovanie v prieťahoch teda aj naďalej pretrváva a to napriek prijatiu Ústavnej
sťažnosti a vedomosti súdu o Ústavnej sťažnosti. Obdobný vývoj by teda bolo možné
očakávať aj v prípade sťažnosti predsedovi súdu a to o to viac, že v našom prípade už
Ústavná sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie a k prieťahom v konaní naďalej
dochádza...“
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
9. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu
sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007)
ústavný súd zistil, že 10. decembra 1997 podal žalobca B. K. na okresnom súde proti
sťažovateľovi žalobný návrh na zaplatenie 264 732 Sk s príslušenstvom, ktorý bol
zaevidovaný pod sp. zn. Nc 5256/97. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:
- 14. januára 1998 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku
za podaný návrh,
- 29. januára 1998 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok a spis bol zaevidovaný
pod sp. zn. 19 C 573/98,
- v čase od 27. apríla 1998 do 15. februára 1999 okresný súd opakovane zasielal
žalobný návrh sťažovateľovi (celkom 9-krát), aby sa k nemu vyjadril v stanovenej lehote,
pošta opakovane zásielku vrátila z dôvodu, že adresát si ju v odbernej lehote nevyzdvihol,
- 29. februára 2000 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito
pre účely pripojenia súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15 C 914/1996,
- 18. decembra 2001 uskutočnil okresný súd pojednávanie. Sťažovateľ a jeho právna
zástupkyňa sa z neúčasti na súdnom pojednávaní ospravedlnili; pojednávanie bolo odročené
na 17. január 2002,
- 17. januára 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie za účasti právnej zástupkyne
sťažovateľa; pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zistenia adresy sťažovateľa,
- 20. marca 2002 podal sťažovateľ návrh na vylúčenie zákonného sudcu z dôvodu,
jeho zaujatosti, pretože neberie do úvahy ním predložené doklady,
- 11. marca 2003 sa k vznesenej námietke vyjadril zákonný sudca s tým, že sa necíti
byť vo veci zaujatý a sťažovateľ doteraz vo veci nebol vypočutý,
- 31. marca 2003 krajský súd uznesením rozhodol tak, že zákonný sudca nie je
vylúčený z prejednania a rozhodovania predmetnej veci,
- 29. januára 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie. Strana sťažovateľa sa
pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila. Pojednávanie bolo odročené na 30. marec
2004,
- 30. marca 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, vypočul účastníkov konania,
ktorým uložil, aby predložili ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, a pojednávanie
odročil na neurčito,
- 5. a 22. apríla 2004 oznámili účastníci okresnému súdu adresy svedkov, ktorých
navrhujú vo veci vypočuť,
- 1. marca 2005 žalobca požiadal okresný súd o konanie vo veci,
- 5. apríla 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, strana sťažovateľa sa bez
ospravedlnenia nedostavila; pojednávanie bolo odročené na 26. máj 2005,
- 24. mája 2005 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní
z dôvodu práceneschopnosti,
- 26. mája 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, súd vypočul predvolaných
svedkov, pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania ďalšieho
dokazovania,
- 6. septembra 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom vypočul
predvolaných svedkov; pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania
ďalšieho dokazovania,
- 7. februára 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 14. február 2006 pre účely vyhlásenia rozhodnutia,
- 13. februára 2006 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu
pracovnej cesty,
- 14. februára 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 30. máj 2006 pre účely ďalšieho dokazovania,
- 30. mája 2006 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 17. október 2006 pre účely ďalšieho dokazovania,
- 6. septembra 2006 žalobca zobral čiastočne späť žalobný návrh do výšky 8 722 Sk,
- 17. októbra 2006 uskutočnil okresný súd pojednávanie, na ktorom uznesením
v časti o zaplatenie sumy 8 722 Sk konanie zastavil a návrh žalobcu na zaplatenie sumy
264 732 Sk vylúčil na samostatné konanie,
- 23. októbra 2006 zobral žalobca čiastočne späť žalobný návrh do výšky 44 999 Sk,
- 5. januára 2007 okresný súd vylúčený návrh žalobcu zaevidoval
pod sp. zn. 19 C 2/2007,
- 14. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie, že žalobca zomrel
a jeho právnym nástupcom sa stala jeho manželka A. K. (ďalej len „žalobkyňa“),
- 18. septembra 2008 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu
starostlivosti o maloletú dcéru A.,
- 23. septembra 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré z dôvodu
neprítomnosti sťažovateľa bolo odročené na 2. december 2008,
- 2. decembra 2008 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom v časti
o zaplatenie sumy 44 999 Sk konanie zastavil a žalobu vo zvyšku vylúčil na samostatné
konanie,
- 4. februára 2009 okresný súd vylúčený návrh zaevidoval pod sp. zn. 19 C/17/2009,
- 20. mája 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť
sťažovateľa odročené na 28. jún 2011,
- 28. júna 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bez prerokovania veci
(hoci účastníci boli prítomní) bolo odročené na 23. september 2011,
- 23. septembra 2011 uskutočnil okresný súd pojednávanie a rozhodol v merite veci,
- 23. novembra 2001 podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu odvolanie,
- 23. januára 2012 okresný súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol
o podanom odvolaní,
- 23. apríla 2012 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu, okresný súd
prevzal spis 31. mája 2012,
- 7. septembra 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o odročenie
pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,
- 8. novembra 2012 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito
a uložil právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil prípadné ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania,
- 23. novembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu adresy svedkov, ktorých
navrhuje vo veci vypočuť,
- 28. marca 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie a po vypočutí predvolaných
svedkov pojednávanie odročil na 28. máj 2013. Zároveň uložil sporovým stranám, aby
v lehote 10 dní oznámili prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,
- 28. mája 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov
odročil na neurčito a uložil sporovým stranám, aby v lehote 10 dní oznámili prípadné ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania,
- 11. júla 2013 žalobkyňa žiada okresný súd o nariadenie termínu pojednávania,
- 19. augusta 2013 bol zrušený termín nariadeného pojednávania z dôvodu ukončenia
funkcie zákonného sudca a pridelenia veci novému zákonnému sudcovi.
III.
10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
12. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa
podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj
povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom
prípade.
15.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie
týkajúce sa žaloby o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktoré začalo 10. decembra
1997 a dosiaľ nebolo na súde prvého stupňa skončené.
15.2 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd bral
do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95,
I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie
o zaplatenie istiny s príslušenstvom nehodnotil ako právne a skutkovo zložité. Zákonný
sudca v postupe prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojili sa s formalizovaným
postupom, znášal prieťahy v konaní.
15.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosť, ktorou sťažovateľ
čiastočne prispel k zbytočným prieťahom v konaní tým, že na označenej adrese nepreberal
opakovane zásielky súdu, ktoré mu boli zasielané od 14. januára 1998 do 15. marca 1999,
a pošta ich vrátila z dôvodu, že si ich nevyzdvihol v odbernej lehote. Ďalej sťažoval prispel
k prieťahom v konaní tým, že sa opakovane ospravedlňoval (aj jeho právny zástupca)
z neúčasti na súdnom pojednávaní (18. januára 2001, 29. januára 2004, 5. apríla 2005,
26. mája 2005, 13. februára 2006, 18. septembra 2008). Jeho právny zástupca požiadal
o preloženie súdneho pojednávania nariadeného 19. novembra 2002, 7. septembra 2012
a 7. februára 2013. Na strane druhej okresný súd disponoval dostatočnými procesnými
nástrojmi, na základe ktorých bolo možné vo veci konať.
15.4 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Pri
skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného
práva, ústavný súd zistil, že to tak je. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na
§ 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ
v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom
v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 16 rokov.
16. Aj vzhľadom na už uvedené (pozri časť III a body 15.1 až 15.4) ústavný súd
z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že
okresný súd v danej veci raz vecne rozhodol (toto rozhodnutie však pre pochybenia
okresného súdu krajský súd zrušil, pozn.), vykonával procesné úkony spojené s prípravou
pojednávania, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci
odvolávali, doručoval písomnosti, zisťoval adresu sťažovateľa, predsa nekonal
koncentrovane ani efektívne (pozri tiež časť II odôvodnenia).
17. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn.
19 C/2/2007) už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (16 rokov) došlo
u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstatnou v okolnostiach danej veci je skutočnosť, že vec
sťažovateľa ako taká nebola do času rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená.
Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými
okolnosťami tohto prípadu.
18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
19. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o
sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov,
tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.
20. Aj keď ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní sp. zn. 19 C/17/2009
konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie
tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto
dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané
finančné zadosťučinenie.
21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania
základného práva (IV. ÚS 210/04).
22. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
15 000 € z dôvodu svojej dlhodobej frustrácie z nečinnosti a neefektívneho konania súdu
i pocitu straty dôvery.
23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998
a sp. zn. 19 C/2/2007) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu považoval ústavný súd
priznanie sumy 6 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
9. júla 2013 a vyjadrenie podané 25. októbra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového
základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 130,16 €, spolu s režijným paušálom
7,81 € predstavuje sumu 137,97 € za jeden úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby
v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada)
predstavuje celkovú sumu 413,91 € plus 20 % DPH (advokát je platcom dane z pridanej
hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 496,69 €. Priznanú úhradu trov právneho
zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
25. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4
výroku tohto rozhodnutia.
26. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedených
dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto
rozhodnutia.
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2014