Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. V., vo veci namietaného porušenia jeho základného podľa

a uzneseniami Okresného súdu

Spišská Nová Ves č. k. -62 z 9. februára 2012 a č. k. -76 z 3.

apríla 2012 a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31. mája

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2013 doručená sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa a (ďalej len

„ústava“) uzneseniami Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10

-62 z 9. februára 2012 a č. k. -76 z 3. apríla 2012 a uzneseniami

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. mája

2013.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že 20. októbra 2010 podal

na okresnom súde návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. v spojení

s konaním krajského súdu vedeným pod sp. zn. . K podaniu návrhu na obnovu

konania ho viedli predovšetkým skutočnosti, že rozsudok krajského súdu „... je zdôvodnený

v náš neprospech... Od podania návrhu na obnovu konania robí okresný i krajský súd

všetko pre to, aby relevantné dôvody, ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

zmietol zo stola.“. V ďalšej časti uviedol, že sťažnosť podáva „... voči uzneseniam

KS v Košiciach -128... z 31. 5. 2013; -131... z 31. 5. 2013;

a voči predchádzajúcim uzneseniam OS v Sp. N. Vsi č. -62... z 9. 2. 2012;

č. -76... z 3. 4.2012...“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o sťažnosti

nálezom rozhodol tak, že (i) vysloví porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru, (ii) vysloví porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa

, (iii) zruší uvedené uznesenia a vec vráti na ďalšie konanie, (iv) prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich

označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať

o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z (

ods. 1 a čl. 127a ods. 1) a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa § 53 ods. 2

, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu

v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených sťažovateľových práv.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

8. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry,

podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie

v tom čase ešte trvá (, , , ).

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (obdobne to platí

aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už všeobecný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti podľa ().

10. Podľa každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd postupom

a uznesením č. k. -62 z 9. februára 2012 a jeho uzneseniami č. k.

-76 z 3. apríla 2012 a ďalej krajský súd postupom a uzneseniami sp. zn.

z 31. mája 2013 porušili jeho základné právo na spravodlivý proces podľa

a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

uznesením okresného súdu č. k. -62 z 9. februára 2012

a č. k. -76 z 3. apríla 2012

12. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh

konštatuje, že na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie

základného práva zaručeného uznesením okresného súdu č. k.

-62 z 9. februára 2012 a jeho uznesením č. k. -76 z 3. apríla

2012, nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

13. Inak povedané, vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1

nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.

-62 z 9. februára 2012, ktorým návrh na obnovu konania zamietol, a jeho

uznesenia č. k. -76 z 3. apríla 2012, ktorým zamietol návrh na odpustenie

zmeškania zákonnej lehoty na podanie odvolania, keďže proti nim (obom) bol prípustný

riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ mohol využiť a aj využil, keď o odvolaní proti

obom uzneseniam okresného súdu rozhodol krajský súd uzneseniami sp. zn.

z 31. mája 2013. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej časti

sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľa predmetnými uzneseniami

okresného súdu.

II. B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

14. Pokiaľ sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd tieto námietky preskúmavať nemohol, pretože v čase

podania sťažnosti k ústavnému súdu okresný súd už označené základné práva sťažovateľa

neporušoval.

15. Okresný súd uznesením č. k. -62 z 9. februára 2012 návrh

na obnovu konania zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie

28. marca 2012 a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania zákonnej lehoty na podanie

odvolania, avšak jeho návrh na odpustenie lehoty okresný súd zamietol uznesením

č. k. -97 z 3. apríla 2012. Okresný súd predmetnú vec vedenú pod

sp. zn. v dôsledku podaných odvolaní sťažovateľom odstúpil krajskému súdu,

aby rozhodol o podaných odvolaniach.

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa o namietaných skutočnostiach

týkajúcich sa postupu okresného súdu v konaní sp. zn. dozvedel najneskôr

v deň doručenia uznesenia okresného súdu z 9. februára 2012 č. k. -72, proti

ktorému 28. marca 2013 podal odvolanie. Predmetnú sťažnosť sťažovateľ ústavnému súdu

podal na poštu až 5. septembra 2013.

17. Odstúpením veci krajskému súdu okresný súd vykonal všetky relevantné úkony

nevyhnutne potrebné na prerokovanie a rozhodnutie, a preto už okresný súd nemohol

žiadnym spôsobom porušovať základné práva sťažovateľa. Krajský súd o podaných

odvolaniach aj rozhodol (pozri bod 13).

18. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II. C

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

postupom a uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2013

19. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresnom súde zistil, že

krajský súd v merite veci rozhodol 31. mája 2013. Uvedenými rozhodnutiami potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu, resp. odmietol odvolanie sťažovateľa. Predmetné

rozhodnutia boli sťažovateľovi doručené 4. júla 2013, sťažnosť na poštu bola podaná

5. septembra 2013 a ústavnému súdu bola doručená 6. septembra 2013 po uplynutí

dvojmesačnej lehoty. Preto bolo potrebné sťažnosť smerujúcu proti krajskému súdu podľa

ako oneskorene podanú odmietnuť.

20. Napokon pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľ podal 31. októbra

2013 proti obom uzneseniam krajského súdu dovolanie. Ak sa za tejto situácie domáhal

svojho práva jednak na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela by byť

sťažnosť odmietnutá aj pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých

porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací.

21. Sťažovateľ namietal tiež prieťahy v konaní odvolacieho krajského súdu.

V súvislosti s tým ústavný súd bez potreby hlbšej argumentácie poukazuje na skutočnosť, že

ak sťažovateľ proti prvostupňovým rozhodnutiam podal odvolanie 28. marca 2013 a krajský

súd o týchto odvolaniach rozhodol 31. mája 2013 a tieto rozhodnutia boli sťažovateľovi

doručené 4. júla 2013, nemohlo prima facie dôjsť k prieťahom v konaní krajského súdu.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014