Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 259/2013
PDF · 280.82 KB
No categories available
II. ÚS 259/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť A. K., zastúpeného advokátom
JUDr. Štefanom Bugalom, Advokátska kancelária, J. Fándlyho 32, Trnava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedenom
pod sp. zn. 15 C 70/99) a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým
vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99) p o r u š i l základné právo A. K., aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 37/2008 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. A. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. A. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,91 € (slovom
štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Štefana Bugalu, Advokátska kancelária, J. Fándlyho
32, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 259/2013-8 z 30. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99).
1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch
súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho
Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany. Ústavný súd v úvode
konštatuje, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov
otázku toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci, posudzoval postup odovzdávajúceho
Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho Okresného súdu Piešťany ako celok so všetkými
ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd Piešťany vrátane plnej zodpovednosti za
zbytočné prieťahy v konaní.
2. Zo sťažnosti vyplýva predovšetkým popis úkonov vykonaných účastníkmi konania
a okresným súdom v danej veci, ako aj tieto relevantné skutočnosti:
... S poukazom na kritériá (predmet sporu, ktorý je súčasťou štandardnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a ktorá nie je právne, ani skutkovo zložitá,
správanie účastníka konania a či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa), podľa
ktorých ústavný súd rozhoduje, sťažovateľ je v presvedčení, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, a tiež, že nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na
ťarchu sťažovateľa, ktorý je v tomto spore žalobcom, v súvislosti v prieťahmi v konaní,
pričom v danom prípade treba posudzovať postup Okresného súdu v Piešťanoch.
Sťažovateľ tiež dáva do pozornosti Ústavnému súdu, aj ust. § 100 ods. 1 prvú vetu
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
Sťažovateľ je presvedčený, že takto súd nekonal, pretože Okresný súd v Piešťanoch
z vykonaného dokazovania, mal už dávno vo veci rozhodnúť, čím by bol predišiel prieťahom
v konaní.
Ak by sa aj Okresný súd bránil s poukazom na veľkú zaťaženosť súdu, eventuálne
vysoký nápad vecí, alebo zmeny v konajúcich súdoch, alebo zákonných sudcov, nezbavujú
v konečnom dôsledku štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní, najmä ak súd dospeje k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu
v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, tým aj k porušeniu jeho základného
práva na prejednanie súdnej veci v primeranej lehote.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, aby túto sťažnosť predbežne prerokoval, uznesením ju prijal na ďalšie konanie
a ak tak urobí, netrvám, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a následne, aby takto
rozhodol
1./ Základné právo A. K... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/37/2008 porušené bolo.
2./ Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 7C/37/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
3./ A. K... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000,- €..., ktoré jej je Okresný
súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4./ Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť A. K... trovy konania v sume 269,58 €
(...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. ...“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 456/13 z 20. júna
2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
z 10. júla 2013.
3.1 Predsedníčka okresného súdu predložila vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý
popísal chronológiu úkonov vykonaných v danej veci, a vo vzťahu k nim uviedla tieto
relevantné skutočnosti:
„... Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.
7C/37/2008 uvádzam nasledovné skutočnosti:
Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor skutkovo náročnejší,
s potrebou preukazovať podrobne okolnosti trvania spoločnej domácnosti účastníkov.
V konaní bolo dvakrát rozhodnuté rozsudkom, pričom odvolací súd rozhodnutia
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci prišlo veľakrát k zmene
zákonného sudcu, pričom k dôvodom, prečo tak bolo urobené na Okresnom súde Trnava sa
neviem vyjadriť, avšak na Okresnom súde Piešťany došlo k zmene zákonného sudcu
z dôvodov zmeny obsadenia súdu sudcami, resp. z dôvodu preloženie sudcu na iný súd,
resp. v súvislosti s práceneschopnosťou zákonného sudcu trvajúcou dlhšie ako 6 týždňov.
Sťažovateľ nespôsobil žiadne prieťahy v konaní, avšak viaceré pojednávania boli
odročené pre ospravedlnenie sa právnych zástupcov účastníkov. Predvolaní svedkovia sa
opakovane na pojednávania nedostavili, preto im aj bola uložená poriadková pokuta.
Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa
možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, avšak niektoré termíny museli byť
zrušené aj pre práceneschopnosť sudcu. V období keď mala vec pridelenú sudkyňa JUDr.
Tvrdá (predtým Jarošová) táto bola v období roka a pol viac ako 6 mesiacov
práceneschopná, čo jej objektívne znemožňovalo vo veci konať a hoci bola vec v období
práceneschopnosti presahujúcej 6 týždňov pridelená inému sudcovi, bolo takto
prerozdelených viac ako 600 vecí medzi 7 sudcov, preto nebolo objektívne vo všetkých
veciach konať aj zastupujúcim sudcom.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod
okresu Hlohovec, čo by malo prispieť k zníženiu vysokého nápadu a plynulejšiemu
vybavovaniu všetkých vecí.
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
zaujal toto stanovisko:
„S poukazom na vyjadrenie Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27. 06. 2013 jeho
predsedníčka konštatovala, že sťažovateľ nespôsobil žiadne prieťahy v konaní. Obrana
Okresného súdu Piešťany spočíva len v tzv. objektívnych dôvodoch, pre ktoré tento súd
nekonal, avšak tento moment je vo veci právne irelevantný. Na sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedníčka Okresného súdu Piešťany v upovedomení zo dňa 20. 12. 2012 sama
konštatovala, že vznikli prieťahy v danej veci.
V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiavam podanej sťažnosti a navrhujem
Ústavnému súdu Košice, aby vo veci rozhodol podľa návrhu v nej.
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby
Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedeného
pod sp. zn. 15 C 70/99):
Dňa 24. marca 1999 podal sťažovateľ na Okresnom súde Trnava návrh na zrušenie
užívania spoločného nájmu bytu účastníkov proti Z. K. (ďalej len „odporkyňa“).
Dňa 6. mája 1999 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku.
Dňa 1. júna 1999 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.
Dňa 19. mája 2000 bola vec prikázaná na ďalšie konanie zákonnej sudkyni.
Dňa 22. mája 2000 sťažovateľ požiadal Okresný súd Trnava o nariadenie termínu
súdneho pojednávania.
Dňa 6. marca 2001 Okresný súd Trnava uznesením vyzval sťažovateľa na
odstránenie nedostatkov v návrhu na začatie konania.
Dňa 15. marca 2001 sťažovateľ opravil a doplnil podanie.
Dňa 22. februára 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. marec 2002.
Dňa 22. marca 2002 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na
26. marec 2002 na neurčito pre možnosť uzavretia mimosúdnej dohody s odporkyňou.
Dňa 25. marca 2002 odporkyňa požiadala o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom
pojednávaní.
Dňa 26. marca 2002 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktoré Okresný súd Trnava
uznesením odročil na neurčito.
Dňa 13. mája 2002 Okresný súd Trnava požiadal sťažovateľa a odporkyňu
o vyjadrenie, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.
Dňa 20. mája 2002 sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Trnava, že k mimosúdnej
dohode nedošlo, požiadal o pokračovanie v konaní a zároveň upravil návrh na začatie
konania.
Dňa 15. júla 2003 sťažovateľ požiadal Okresný súd Trnava o nariadenie termínu
pojednávania.
Dňa 13. októbra 2003 odporkyňa požiadala Okresný súd Trnava o oznámenie stavu
konania.
Dňa 9. februára 2004 Okresný súd Trnava oznámil odporkyni stav konania a zároveň
požiadal o oznámenie, kedy sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky, aby mohol
nariadiť termín pojednávania.
Dňa 18. marca 2004 bolo Okresnému súdu Trnava doručené splnomocnenie na
právne zastupovanie v konaní udelené odporkyňou.
Dňa 22. marca 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. máj 2004.
Dňa 4. mája 2004 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom sa uskutočnil
výsluch účastníkov konania a ktoré bolo uznesením odročené na 17. jún 2004.
Dňa 17. mája 2004 odporkyňa požiadala Okresný súd Trnava o odročenie termínu
pojednávania.
Dňa 18. mája 2004 Okresný súd Trnava zrušil nariadený termín pojednávania na
základe žiadosti odporkyne.
Dňa 31. augusta 2004 sťažovateľ požiadal Okresný súd Trnava o nariadenie nového
termínu pojednávania.
Dňa 1. novembra 2004 Okresný súd Trnava prikázal vec na ďalšie konanie novej
zákonnej sudkyni.
Dňa 10. decembra 2004 Okresný súd Trnava nariadil termín pojednávania na
23. február 2005.
Dňa 23. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom Okresný súd Trnava
vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že sťažovateľ je výlučným nájomcom predmetného bytu,
a odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.
Dňa 15. marca 2005 bol vyhotovený písomný rozsudok.
Dňa 20. apríla 2005 bolo Okresnému súdu Trnava doručené odvolanie podané
odporkyňou.
Dňa 24. mája 2005 Okresný súd Trnava zaslal odvolanie sťažovateľovi, aby sa
k nemu vyjadril.
Dňa 24. mája 2005 Okresný súd Trnava vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho
poplatku za podanie odvolania.
Dňa 14. júna 2005 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu.
Dňa 14. júna 2005 odporkyňa zaplatila súdny poplatok.
Dňa 8. augusta 2005 Okresný súd Trnava predložil spis s opravným prostriedkom
odvolaciemu súdu.
Dňa 22. novembra 2005 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom odvolací súd
uznesením napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 6. decembra 2005 bolo uznesenie odvolacieho súdu so spisom doručené
Okresnému súdu Trnava.
Dňa 13. decembra 2005 Okresný súd Trnava nariadil termín pojednávania na
8. marec 2006.
Dňa 8. marca 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom sa uskutočnil
výsluch odporkyne a ktoré bolo uznesením odročené na 5. máj 2006.
Dňa 5. mája 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie a bol vyhlásený rozsudok,
ktorým Okresný súd Trnava určil, že sťažovateľ je výlučným nájomcom predmetného bytu,
a odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania.
Dňa 31. mája 2006 bolo písomné vyhotovenie rozsudku zaslané účastníkom konania.
Dňa 22. júna 2006 odporkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 4. júla 2006 Okresný súd Trnava predložil spis s opravným prostriedkom
odvolaciemu súdu.
Dňa 12. júla 2006 odvolací súd vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za
podanie odvolania.
Dňa 3. augusta 2006 odporkyňa zaplatila súdny poplatok.
Dňa 8. augusta 2006 odvolací súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podanému
odvolaniu.
Dňa 4. septembra 2006 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu.
Dňa 14. novembra 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom odvolací súd
uznesením zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava a vec vrátil na ďalšie
konanie.
Dňa 23. novembra 2006 bolo uznesenie odvolacieho súdu so spisom doručené
Okresnému súdu Trnava.
Dňa 2. januára 2007 Okresný súd Trnava vyzval účastníkov konania, aby oznámili,
aké dôkazy navrhujú vykonať s prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho súdu.
Dňa 22. januára 2007 sťažovateľ a odporkyňa oznámili Okresnému súdu Trnava
dôkazy, ktoré navrhujú vykonať.
Dňa 21. mája 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2007.
Dňa 17. septembra 2007 odporkyňa podala vzájomný návrh odporcu, ktorým si
uplatňovala v konaní proti sťažovateľovi náhradný byt.
Dňa 18. septembra 2007 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom sa uskutočnil
výsluch účastníkov konania aj svedkov a ktoré bolo uznesením odročené na 15. január
2008.
Dňa 4. decembra 2007 Okresný súd Trnava upovedomil účastníkov o zrušení
nariadeného pojednávania z dôvodu obnovenia Okresného súdu Piešťany a prechodu
výkonu súdnictva v prerokovávanej veci na tento súd.
Dňa 22. júla 2009 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.
Dňa 19. januára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. marec 2010.
Dňa 5. marca 2010 okresný súd oznámil účastníkom konania, že nariadené
pojednávanie bolo zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne zrušené.
Dňa 16. apríla 2010 okresný súd nariadil súdne pojednávanie na 31. máj 2010.
Dňa 31. mája 2010 odporkyňa požiadala okresný súd o ospravedlnenie neúčasti na
nariadenom pojednávaní.
Dňa 31. mája 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením z dôvodu
neprítomnosti účastníkov a svedkov odročené na 30. august 2010.
Dňa 30. augusta 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo uznesením odročené
na 15. november 2010.
Dňa 8. septembra 2010 okresný súd uznesením uložil svedkom a právnemu
zástupcovi odporkyne poriadkovú pokutu pre nedostavenie sa na ústne pojednávanie.
Dňa 29. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. november 2010.
Dňa 19. októbra 2010 svedok podal odvolanie proti uzneseniu o poriadkovej pokute.
Dňa 29. októbra 2010 právny zástupca odporkyne a svedok podali odvolanie proti
uvedenému uzneseniu.
Dňa 3. novembra 2010 okresný súd upovedomil účastníkov o zrušení nariadeného
pojednávania.
Dňa 5. novembra 2010 odporkyňa podala námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
Dňa 10. februára 2011 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k podanej námietke zaujatosti.
Dňa 10. februára 2011 okresný súd predložil spis na rozhodnutie o námietke
zaujatosti voči zákonnej sudkyni odvolaciemu súdu.
Dňa 8. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu bez vydania rozhodnutia, keďže
podaná námietka zaujatosti sa týkala len okolností spočívajúcich v postupe v konaní
o prerokovávanej veci.
Dňa 27. júla 2011 sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie termínu
pojednávania.
Dňa 9. novembra 2011 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni.
Dňa 30. decembra 2011 okresný súd oznámil sťažovateľovi stav konania.
Dňa 4. septembra 2012 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní.
Dňa 19. decembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. február 2013.
Dňa 14. februára 2013 okresný súd upovedomil účastníkov o zrušení a zmene
termínu pojednávania.
Dňa 17. mája 2013 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 37/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 15 C 70/99)
dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola
závislá iba od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania inak ani podľa vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci opakovane bez akýchkoľvek zákonných alebo iných
dôvodov nečinný od 1. júna 1999 do 6. marca 2001 (1 rok a 8 mesiacov), od 20. mája 2002
do 9. februára 2004 (1 rok a 8 mesiacov), od 18. mája 2004 do 10. decembra 2004
(6 mesiacov), od 4. decembra 2007 do 19. januára 2010 (2 roky) a zjavne neefektívne bolo
konanie okresného súdu aj v období od 3. novembra 2010 do 19. decembra 2012 (2 roky).
Okresný súd teda viac ako 6 a pol roka vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných
článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu
okresného súdu. Na „zmeny obsadenia súdu sudcami“ a na „existenciu systémových
nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti“, ktoré podľa predsedníčky okresného súdu
„objektívne znemožňovali vo veci konať“, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už
v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda
vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €,
pretože je v právnej neistote a okresný súd „mal už dávno vo veci rozhodnúť, čím by
predišiel prieťahom v konaní“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na dlhodobú
absolútnu nečinnosť okresného súdu, na povahu veci, ako aj na všetky okolnosti zisteného
porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 4 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 8. januára 2013
a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. júla 2013). Za tri úkony vykonané
v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 €
(v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú celkove sumu 413,91 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014