Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 31/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Veselým, Mierová 1, Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra

2013 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

Jozefom Veselým, Mierová 1, Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa sa v namietanom konaní

domáha zaplatenia sumy 426,44 € s príslušenstvom z titulu podielu na hospodárskom

výsledku odporcu za rok 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 5. 9. 2005 som podal žalobu na Okresný súd vo Veľkom Krtíši proti

žalovanému S., a. s..., spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri... o zaplatenie sumy

12 847 Sk , t. j. 426,44 € s prísl.

Následne dňa 28. 9. 2005 mi bolo doručené upovedomenie zo strany Okresného súdu

vo Veľkom Krtíši zo dňa 26. 9. 2005, o tom, že predmetný návrh bude postúpený z dôvodu

miestnej nepríslušnosti na Okresný súd v Bratislave II. v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1, 2

a ustanovenia v znení zák. č. 232/95 Z. z.

Potom dňa 27.10.2005 mi bol doručený platobný rozkaz zo dňa 28. 10. 2005,

č. k. , ktorým Okresný súd Bratislava II zaviazal S., a. s..., aby do 15 dní

od doručenia platobného rozkazu zaplatil M. K. sumu 12 847 Sk, úrok z omeškania 16,5 % z

uvedenej sumy od 11. 9. 2002 až do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 640 Sk a

trovy právneho zastúpenia vo výške 2 480 Sk jeho právnemu zástupcovi.

Na to, mi bol dňa 23. 11. 2005 doručený odpor proti platobnému rozkazu zo strany

S., ktorým S. konštatoval, že podmienky na výplatu podielov na hospodárskom výsledku v

roku 2001 neboli splnené.

Z mojej strany bolo dňa 7. 2. 2006 vypracované vyjadrenie k odporu proti vydanému

platobnému rozkazu, ktorým som poukázal na to, že skutočnosti, že podmienky na vyplatenie

podielu na hospodárskom výsledku roku 2001 neboli splnené, žiadnym spôsobom

nepreukázal a nepodložil svoju argumentáciu žiadnymi písomnými dôkazmi.

Dňa 2. 10. 2006 mi bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa

22. 9. 2006, č. k. -52, ktorým súd konanie prerušil do právoplatného skončenia

veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , kde prebieha konanie

v právnej veci S., a. s. B. proti P. o zrušenie rozhodnutia rozhodcu pre kolektívne spory č.

11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 1. 6. 2004, ktorým bola S., a. s.

B. uložená povinnosť zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý u neho ku dňu 31. 12. 2001

vykonával práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12 847 Sk ako podiel na

hospodárskom výsledku za rok 2001.

Dňa 19. 9. 2008 mi bolo doručené uznesenie Okresného súdu v Bratislave II. zo dňa

11. 9. 2008, č. konania -70, ktorým súd konanie prerušil do právoplatného

skončenia konania sp. zn. o zrušenie rozhodnutia rozhodcu, vedeného na

Krajskom súde v Bratislave vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o dôvodnosti nároku na

vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej

zmluvy uzatvorenej na roky 2001-2003, má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto

konaní, nakoľko navrhovateľ sa domáha svojho nároku na základe § 14 Kolektívnej zmluvy.

Podľa názoru súdu, si túto otázku nemôže v konaní vyriešiť prejudiciálne okresný súd,

keďže rozhodovaciu právomoc ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 14 ods. 1 zákona

č. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vo veci má Krajský

súd v Bratislave a vzhľadom k tomu, že na Krajskom súde v Bratislave prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu v tejto veci.“

Sťažovateľ ďalej uvádza:

„... dňa 22. 8. 2012 mi bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II

-89 zo dňa 07. 08. 2012, kde Okresný súd Bratislava II prerušuje konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného Ing. J. K., rozhodcom pre kolektívne spore

Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o vyplatenie podielu na hospodárskom

výsledku za rok 2001 v zmysel § 14 Kolektívnej zmluvy S., š. p. uzatvorenej na rok 2001 až

2003 z 15. 11. 2000 a to z toho dôvodu, že takéto rozhodnutie má podstatný význam pre

rozhodnutie súdu v tomto konaní, pretože navrhovateľ sa domáha svojho nároku na základe

§ 14 Kolektívnej zmluvy.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Bratislave II. svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo M. K... na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Bratislave II. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva M. K.

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd vo veci vedenej pod sp. zn. a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

3. M. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej

ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 8.000,- €.

4. M. K. sa priznávajú trovy konania vo výške 331,13 € na účet jeho právneho

zástupcu, JUDr. Jozefa Veselého... v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu ústavného

súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom

prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie

konania podľa (ku ktorému došlo

podľa zistenia ústavného súdu uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 7. augusta 2012 v danom prípade ústavne relevantným spôsobom, pričom toto prerušenie

stále trvá) možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky

prerušeného konania postupom predvídaným v , nemôžu sa

v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov, a tým ani k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Ústavný súd preto nečinnosť

okresného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup

okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikoval ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 48

ods. 2 (príp. ako porušenie práva vyplývajúceho z dohovoru). Ústavný

súd preto odmietol pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovanie zdôrazňuje, že jeho právomoc

rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity.

Zmysel a účel princípu subsidiarity vychádza zo skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto

hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (). Vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo prerušené spolu trikrát, a to

uzneseniami sp. zn. z 22. septembra 2006, sp. zn.

z 11. septembra 2008 a sp. zn. zo 7. augusta 2012. Keďže sťažovateľ je

aj v konaní pred okresným súdom zastúpený advokátom, musel mať (resp. mal mať)

vedomosť o tom, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku tvorí prekážku postupu konania a súd nemôže vykonávať žiadne procesné úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov. Sťažovateľ napriek tomu nepodal

proti žiadnemu z uznesení o prerušení konania odvolanie, a tým podľa názoru ústavného

súdu nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd poskytuje.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ),

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci za

predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014