Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 32/2014
PDF · 160.23 KB
No categories available
IV. ÚS 32/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68,
Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Juraja Baláža, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 ErNr
1029/2002, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2013 doručená sťažnosť Ing. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava,
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Juraja Baláža, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 ErNr 1029/2002 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Návrhom oprávneného... proti povinnému... na
vykonanie exekúcie sa dňa 10. 10. 2002 začalo exekučné konanie. Predmetná vec je vedená
na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn.: 36 ErNr/1029/2002. Dňa 07. 10. 2002 bol zo
strany oprávneného podaný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. 03. 2003 vydal súdny
exekútor voči povinnému upovedomenie o začatí exekúcie pod č. k.: EX 1604/02. Listom zo
dňa 15. 04. 2003 podal povinný proti exekúcii námietky. Dňa 05. 05. 2003 bol na Okresný
súd Bratislava V doručený návrh oprávneného zo dňa 02. 05. 2003, na zastavenie
predmetnej exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Oprávnený uviedol, že v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, prešlo právo
z exekučného titulu zo spoločnosti... na spoločnosť T... a preto navrhuje zastavenie
exekúcie. Dňa 05. 08. 2005 Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 36ErNr/1029/2002-
75a uložil povinnému, aby do 3 dní od jeho právoplatnosti zaplatil súdny poplatok za
námietky proti exekúcii v sume 4.960,83 eur. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v lehote
odvolanie. Krajský súd dňa 25. 01. 2006 vrátil spis Okresnému súdu Bratislava V ako
predčasne predložený, nakoľko Okresný súd Bratislava V nerozhodol o návrhu povinného
na oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj o návrhu na zastavenie exekúcie podaného
oprávneným. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 36 ErNr/1029/2002-102 zo dňa 02.
05. 2012 povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Dňa 12. 07. 2012
Krajský súd v Bratislave uznesením spis. zn.: 20 CoE/12/2012-116, 20 CoE/13/2012
uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 36 ErNr/1029/2002-75 a zo dňa 05. 08. 2005 a
uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 36 ErNr/1029/2002-102 zo dňa 02. 05. 2012
zrušil. Dňa 22. 10. 2013 uznesením č. 36 ErNr/1029/2002-132 Okresný súd Bratislava V
exekúciu vedenú pod spis. zn. 36 ErNr/1029/2002, č. Ex 1604/2002 zastavil.“.
Podľa názoru sťažovateľa „... už samostatná dĺžka konania pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej (konanie začalo dňa 07. 10. 2002, pričom rozhodnutie vo veci
samej je zo dňa 22. 10. 2013) sama nutne nastoľuje otázku, či toto konanie bolo vedené bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej
lehote podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... je treba
konštatovať, že dĺžka konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn.
36 ErNr/1029/2002 nebola primeraná. K zbytočným prieťahom v konaní došlo
predovšetkým nečinnosťou súdu v období od augusta 2003 do októbra 2013, kedy okresný
súd nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval k zastaveniu exekúcie, napriek tomu, že
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ho dvakrát upozornil na skutočnosť, že bol
podaný návrh na zastavenie exekúcie. Táto skutočnosť má za následok, že sťažovateľ sa
v priebehu 10 rokov a 6 mesiacov, počas ktorých Okresný súd Bratislava V vo veci samej
nerozhodol, dostal do nepriaznivej situácie, keď už cez 10 rokov od podania návrhu na
zastavenie exekúcie, nebolo v merite veci právoplatne rozhodnuté. Na základe vyššie
uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia v celkovej výške
15.000,- Eur.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostí
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn.
36 ErNr/1029/2002, porušené.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- eur
(slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť sťažovateľovi do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava V je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 331,13 eur... na účet jeho právneho zástupcu do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
36 ErNr 1029/2002 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02,
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak
v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému
porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť
zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
Zo samotnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd
uznesením č. k. 36 ErNr 1029/2002-132 z 22. októbra 2013 exekúciu vedenú pod sp. zn.
36 ErNr 1029/2002, č. Ex 1604/2002 zastavil (výrok 1) a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť trovy exekúcie v sume 325,43 € (výrok 2). Uznesenie okresného súdu
č. k. 36 ErNr 1029/2002-132 z 22. októbra 2013 nadobudlo vo výroku o zastavení exekúcie
právoplatnosť 11. novembra 2013 a vo výroku o náhrade trov exekúcie právoplatnosť
27. novembra 2013.
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
36 ErNr 1029/2002 bolo právoplatne skončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,
nemohlo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. decembra 2013, pozn.) už
dochádzať k prieťahom v napadnutom konaní, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014