Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 32/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68,

Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Juraja Baláža, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 36 ErNr

1029/2002, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2013 doručená sťažnosť Ing. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Juraja Baláža, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 36 ErNr 1029/2002 (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Návrhom oprávneného... proti povinnému... na

vykonanie exekúcie sa dňa 10. 10. 2002 začalo exekučné konanie. Predmetná vec je vedená

na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn.: 36 ErNr/1029/2002. Dňa 07. 10. 2002 bol zo

strany oprávneného podaný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. 03. 2003 vydal súdny

exekútor voči povinnému upovedomenie o začatí exekúcie pod č. k.: EX 1604/02. Listom zo

dňa 15. 04. 2003 podal povinný proti exekúcii námietky. Dňa 05. 05. 2003 bol na Okresný

súd Bratislava V doručený návrh oprávneného zo dňa 02. 05. 2003, na zastavenie

predmetnej exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

Oprávnený uviedol, že v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, prešlo právo

z exekučného titulu zo spoločnosti... na spoločnosť T... a preto navrhuje zastavenie

exekúcie. Dňa 05. 08. 2005 Okresný súd Bratislava V uznesením č. k.

75a uložil povinnému, aby do 3 dní od jeho právoplatnosti zaplatil súdny poplatok za

námietky proti exekúcii v sume 4.960,83 eur. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v lehote

odvolanie. Krajský súd dňa 25. 01. 2006 vrátil spis Okresnému súdu Bratislava V ako

predčasne predložený, nakoľko Okresný súd Bratislava V nerozhodol o návrhu povinného

na oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj o návrhu na zastavenie exekúcie podaného

oprávneným. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. -102 zo dňa 02.

05. 2012 povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Dňa 12. 07. 2012

Krajský súd v Bratislave uznesením spis. zn.: -116,

uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. -75 a zo dňa 05. 08. 2005 a

uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. -102 zo dňa 02. 05. 2012

zrušil. Dňa 22. 10. 2013 uznesením č. -132 Okresný súd Bratislava V

exekúciu vedenú pod spis. zn. , č. Ex 1604/2002 zastavil.“.

Podľa názoru sťažovateľa „... už samostatná dĺžka konania pred vydaním

rozhodnutia vo veci samej (konanie začalo dňa 07. 10. 2002, pričom rozhodnutie vo veci

samej je zo dňa 22. 10. 2013) sama nutne nastoľuje otázku, či toto konanie bolo vedené bez

zbytočných prieťahov v zmysle a v primeranej

lehote podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... je treba

konštatovať, že dĺžka konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod spis. zn.

36 ErNr/1029/2002 nebola primeraná. K zbytočným prieťahom v konaní došlo

predovšetkým nečinnosťou súdu v období od augusta 2003 do októbra 2013, kedy okresný

súd nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval k zastaveniu exekúcie, napriek tomu, že

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ho dvakrát upozornil na skutočnosť, že bol

podaný návrh na zastavenie exekúcie. Táto skutočnosť má za následok, že sťažovateľ sa

v priebehu 10 rokov a 6 mesiacov, počas ktorých Okresný súd Bratislava V vo veci samej

nerozhodol, dostal do nepriaznivej situácie, keď už cez 10 rokov od podania návrhu na

zastavenie exekúcie, nebolo v merite veci právoplatne rozhodnuté. Na základe vyššie

uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia v celkovej výške

15.000,- Eur.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznané a právo na prejednanie záležitostí

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn.

36 ErNr/1029/2002, porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- eur

(slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť sťažovateľovi do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava V je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v celkovej výške 331,13 eur... na účet jeho právneho zástupcu do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

36 ErNr 1029/2002 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

).

Zo samotnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd

uznesením č. k. -132 z 22. októbra 2013 exekúciu vedenú pod sp. zn.

36 ErNr 1029/2002, č. Ex 1604/2002 zastavil (výrok 1) a uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť trovy exekúcie v sume 325,43 € (výrok 2). Uznesenie okresného súdu

č. k. -132 z 22. októbra 2013 nadobudlo vo výroku o zastavení exekúcie

právoplatnosť 11. novembra 2013 a vo výroku o náhrade trov exekúcie právoplatnosť

27. novembra 2013.

Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

36 ErNr 1029/2002 bolo právoplatne skončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,

nemohlo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. decembra 2013, pozn.) už

dochádzať k prieťahom v napadnutom konaní, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014