Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 29/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť J. H., zastúpeného advokátkou

Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 5. júna

2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2013 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. júna 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

povinného. V označenom exekučnom konaní je exekúcia vykonávaná spôsobom predaja

nehnuteľností na dražbe.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že exekútor „... pri výkone rozhodnutia speňažil moju

nehnuteľnosť - rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom na parc., a parcely č. , všetko

parcely registra C KN, k. ú. K., zapísané na LV... Správa katastra Prievidza, ktorá sa

konala dňa 10. 6. 2011 o 13.00 hod, kde bol udelený príklep vydražiteľovi, ktorým bol

oprávnený L. Ž.. Príklep bol schválený Uznesením OS Prievidza -152...

Výťažok z predaja bol 100.100.00 EUR, teda bol postačujúci na úhradu pohľadávok

oprávneného L. Ž. i nákladov exekútora. Napriek tomu, exekútor vykonal pri výkone

rozhodnutia oprávneného L. Ž. dražbu ďalšej mojej nehnuteľnosti, a to bytu č. 9 v bytovom

dome súp. č. vchod B na parc. č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, v k. ú. K..

Táto bola speňažená na dražbe dňa 15. 3. 2013 za najvyššie podanie vo výške 16.010 EUR,

kde príklep bol udelený -opäť- oprávnenému L. Ž.“.

Uznesením okresného súdu č. k. -225 z 5. júna 2013 bol schválený

príklep udelený oprávnenému ako vydražiteľovi nehnuteľnosti — bytu č. 9 v bytovom dome

súp. č. vchod B na parc. č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, v k. ú. K.

Sťažovateľ tvrdí, že „Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 9 Er/22330/2008-

225 zo dňa 5. 6. 2013, porušil rozhodujúci sud Okresný sud Prievidza moje ústavné právo -

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd... konkrétne porušenie vidím v tom, že - predmetným

uznesením bol schválený príklep exekútora pri výkone exekúcie na vymoženie pohľadávky,

ktorá už bola vysporiadaná (istina doplatená 17. 3. 2009 a zmluvná pokuta za obdobie

omeškania od 16. 12. 2005 do 17. 3. 2009 vo výške 78.802,36 EUR (2000 SKK x 1188 dní)

fakticky bola vysporiadaná resp. pri správnom postupe exekútora pri rozvrhovaní výťažku

mala byť uspokojená na základe rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 4. 6. 2012; ďalej v tom, že

Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní neposudzoval skutkový stav a následne i stav právny

cez tzv. prizmu dobrých mravov.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa J. H... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. -225

zo dňa 5. 6. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. -225 zo dňa 5. 6. 2013

sa zrušuje.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4000 €

(slovom: štyritisíc EUR, ktoré mu je okresný súd Prievidza povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prievidza je povinný uhradiť sťažovateľovi J. H. trovy konania v

sume do 15 dní právoplatnosti tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky Mgr.

Silvii Kaveschánovej...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií na

uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby

a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody

potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd.

Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa

takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej

moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese

vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny

postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných

zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie

obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov

a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Tieto závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon súdnych a iných

rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu patriaci do právomoci všeobecných

súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených osobitným zákonom.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je podľa

stabilnej judikatúry ústavného súdu (, , ,

) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na

súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby

konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na ujmu jedného z účastníkov súdneho

konania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva na

spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne ). Preto

pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej

ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne

zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. ).

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom označeného článku je

zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany.

Základné právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení

predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa

účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré

z tohto postavenia vyplývajú.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

mohlo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné

s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak

sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami

a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj pri

nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (). Aj v exekučnom konaní sa

musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.

K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza

až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného

práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné

uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal

z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového stavu

v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj okresný súd ako exekučný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného

hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

sp. zn. z 5. júna 2013, ktorým tento súd schválil príklep súdneho exekútora

Mgr. Júliusa Rosinu, Stummerova 1553, Topoľčany, na dražbe nehnuteľnosti, v konaní

sp. zn. (Ex 1152/08), uskutočnenej 15. marca 2013 udelený vydražiteľovi:

L. Ž., na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., zapísanú na LV č. v evidencii Správy

katastra Prievidza, a to byt č. 9 vo vchode B, na 3. p. v bytovom dome súp. č. na parcele č. v

podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, spolu za najvyššie podanie vo výške 16 010 €,

pôvodne zapísanú ako bezpodielové spoluvlastníctvo povinného J. H., v celom rozsahu.

Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým uznesením došlo k ústavne neakceptovateľnému

zásahu do jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, keďže okresný súd ním schválil príklep napriek tomu, že ide o „vymoženie

pohľadávky, ktorá už bola vysporiadaná (istina doplatená 17. 3. 2009 a zmluvná pokuta za

obdobie omeškania od 16. 12. 2005 do 17. 3. 2009 vo výške 78.802,36 EUR (2000 SKK x

1188 dní) fakticky bola vysporiadaná resp. pri správnom postupe exekútora pri rozvrhovaní

výťažku mala byť uspokojená na základe rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 4. 6. 2012; ďalej

v tom, že Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní neposudzoval skutkový stav a následne

i stav právny cez tzv. prizmu dobrých mravov“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe exekučného titulu, ktorým je

platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. zo 6. mája 2008, prebieha pred

okresným súdom exekučné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. . Exekúcia

sa v označenom konaní vykonáva spôsobom predaja nehnuteľností sťažovateľa (povinného)

na dražbe. Prvá exekučná dražba sa uskutočnila 10. júna 2011 a exekútor na nej speňažil

rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom na parcele č. a parcely č., parcely registra C KN,

k. ú. K., zapísané na LV č. Správa katastra Prievidza. Príklep bol udelený vydražiteľovi –

oprávnenému L. Ž. Uznesením č. k. -152 z 19. apríla 2012 okresný súd

príklep schválil.

Dňa 4. júna 2012 vykonal poverený exekútor rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti,

pričom rozdeľovanú podstatu tvorilo najvyššie podanie získané na dražbe, t. j. suma

100 100 €. Z rozdeľovanej podstaty sa pohľadávky uspokojovali v nasledovnom poradí

a nasledovným spôsobom:

1. pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – súdne trovy

a trovy exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. Ex 1152/08 vedenom v prospech L. Ž.

uspokojené z rozdeľovanej podstaty v nasledovnom rozsahu:

a) súdny poplatok za vydanie poverenia sp. zn. Ex 1152/08 (nárok oprávneného L. Ž.

vo výške 16,60 €),

b) trovy súdneho konania (nárok oprávneného L. Ž. vo výške 709,59 €),

c) náhrada hotových výdavkov exekútora 617,74 € (444 x poštovné 1,3 €, 7 x

poštovné 1,1 €, neuhradená časť hotových výdavkov za znalecké posudky 32,84 €),

d) odmena exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na piatich

nehnuteľnostiach v sume 165, 95 € (14 x 33,19 €) + 20 % DPH (33,19 €),

e) odmena exekútora vo výške 20 % zo základu na jej určenie 80 067,03 €, t. j.

16 013,41 € + 20 % DPH (3 202,68 €);

2. pohľadávky podľa § 157 ods. l písm. c) Exekučného poriadku – pohľadávky

zabezpečené záložným exekučným právom uspokojené z rozdeľovanej podstaty

v nasledovnom rozsahu:

a) istina vo výške 4 979,09 € uspokojená v plnom rozsahu,

b) zmluvná pokuta vo výške 2 000 Sk za každý deň omeškania, počnúc dňom

16. decembra 2005 do zaplatenia, t. j. do 10. júna 2011, prihlásená vo výške 132 908,45 €

(za 2002 dní omeškania), uspokojená v rozsahu 74 361,75 €.

Pretože sa rozdeľovaná podstata po uspokojení pohľadávok trov exekúcie, trov

súdneho konania, istiny a čiastočnom uspokojení zmluvnej pokuty vymáhaných v exekúcii

sp. zn. Ex 1152/08 vedenej v prospech oprávneného L. Ž. vyčerpala, neprichádzalo do

úvahy uspokojenie iných pohľadávok.

Rozvrh výťažku schválil okresný súd uznesením č. k. -201

z 8. novembra 2012.

Keďže výťažok z prvej exekučnej dražby v predmetom exekučnom konaní

nepostačoval na plné uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok, uskutočnil poverený

súdny exekútor druhú dražbu nehnuteľnosti sťažovateľa 15. marca 2013. Na tejto dražbe

speňažil súdny exekútor nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., zapísanú na LV č. v

evidencii Správy katastra Prievidza, a to byt č. 9 vo vchode B, na 3. p. v bytovom dome súp.

č. na parcele č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, spolu za najvyššie podanie vo

výške 16 010 €, pôvodne zapísanú ako bezpodielové spoluvlastníctvo povinného J. H.

Príklep bol udelený vydražiteľovi – oprávnenému L. Ž. Okresný súd príklep napadnutým

uznesením č. k. -225 z 5. júna 2013 schválil.

V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:

„Dňa 10. 4. 2013 bol doručený tunajšiemu súdu návrh povereného súdneho

exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, na schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností

konanej dňa 15. 3. 2013. Z návrhu na schválenie príklepu udeleného pri dražbe

nehnuteľností zo dňa 8. 4. 2013, zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností

z 15. 3. 2013 ako i z pripojeného exekučného spisu č. Ex 1152/08, súd zistil, že všeobecná

hodnota draženej nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola určená

znalcom J. H., v znaleckom posudku č. 61/2008 z 31. 12. 2008 a to podľa vyhlášky

č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, spolu sumou po zaokrúhlení

470.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 15.601,14 eur ktorá suma predstavovala i najnižšie

podanie. Zo zápisnice o udelení príklepu z 15. 3. 2013 súd zistil, že na dražbe konanej dňa

15. 3. 2013 boli prítomní traja záujemcovia o draženú nehnuteľnosť, a to P. Č., F. P. a L.

Ž., t. j. oprávnený, pričom príklep zo strany súdneho exekútora bol udelený záujemcovi č. 3

L. Ž., ktorý urobil na draženú nehnuteľnosť najvyššie podanie vo výške 16.010,- eur.

Námietky proti udeleniu príklepu na dražbe vznesené neboli. O priebehu dražby poverený

súdny exekútor vyhotovil zápisnicu o udelení príklepu na dražbe nehnuteľnosti zo dňa 15. 3.

2013.

V predmetnej exekučnej veci zo spisu súd zistil, že v predmetnej

exekučnej veci už došlo k dražbe nehnuteľností povinného dňa 10. 6. 2011, a to

nehnuteľností zapísaných na LV č. v k. ú. K., príklep súdneho exekútora bol schválený

uznesením tun. súdu č. k. -152 z 19. 4. 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 17. 7. 2012. Dňa 4. 6. 2012 poverený súdny exekútor vykonal aj rozvrh

výťažku z dražby uvedenej nehnuteľnosti, na základe ktorého rozvrhu výťažku nebolo

uspokojená v plnom rozsahu príslušenstvo vymáhané v tomto exekučnom konaní, preto súd

dospel k záveru, že pokračovanie predmetnej exekúcie dražením nehnuteľnosti vo

vlastníctve povinného bolo v tomto konaní ďalej dôvodné. Rozvrh výťažku bol schválený

uznesením tun. súdu -201 z 8. 11. 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 24. 1. 2013.

Z doložených listinných dôkazov zo strany povereného súdneho exekútora, a to

pripojeného spisu č. Ex 1152/08 ako i z aktuálneho výpisu z LV č. v k. ú. K. súd zistil, že k

draženej nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, zapísanej v uvedenom LV, sú

v časti C zapísané ťarchy, a to záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v zmysle , ďalej exekučné záložné právo súdneho

exekútora Mgr. Rosinu zriadené v tomto exekučnom konaní, V. K., V. K., P. Š.. J. D., L. Ď.,

A. K., E. T., S. M., K., F., P. a v súčasnosti i P.

Pri rozhodovaní o schválení príklepu súdneho exekútora súd vychádzal z vyššie

uvedených listinných dôkazov, ako i z listinných dôkazov pripojených v spise tun. súdu

9 Er 2230/2008. Preskúmaním doložených listinných dôkazov súd zistil, že nehnuteľnosť

uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola doposiaľ v bezpodielovom

spoluvlastníctve povinného a jeho manželky B. H. Poverený súdny exekútor zvolil spôsob

vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného

a jeho manželky. Oprávnený dal súhlas k predaju dražených nehnuteľností v podaní z 6. 10.

2008. Cena draženej nehnuteľnosti bola určená v znaleckom posudku č. 61/2008 z 31. 12.

2008, spolu sumou po zaokrúhlení 470.000.- Sk, čo predstavuje v prepočte 15.601,14 eur,

ktorá suma predstavovala i najnižšie podanie. Z pripojeného spisu Ex 1152/08 súd zistil, že

upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 6. 10. 2008, upovedomenie o začatí exekúcie

predajom nehnuteľností z 6. 10. 2008, exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti z 4. 11.

2008, znalecký posudok na cenu nehnuteľností č. 61/2008 zo dňa 31. 12. 2008, vyhláška

o dražbe nehnuteľností z 4. 2. 2013, boli povereným súdnym exekútorom doručené všetkým

osobám stanoveným v § 135 ods. 2, v § 137 ods. 2, v § 139 ods. 5, v § 141 ods. 1

Exekučného poriadku, pričom žiadna z oprávnených osôb nevzniesla proti udeleniu

príklepu námietky v zmysle § 147 ods. 1 Exekučného poriadku.“

V nasledujúcej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd na základe

skutkových zistení formuloval svoje právne závery, keď uviedol:

„Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej exekučnej veci a z doložených

listinných dôkazov, po preskúmaní doloženého spisového materiálu, súd zistil, že poverený

súdny exekútor pri vykonávaní predmetnej dražby dodržal procesný postup stanovený

v § 134 a nasl. Exekučného poriadku, a keďže súd nezistil žiadne procesné pochybenia, pre

ktoré by nebolo možné príklep udelený exekútorom schváliť, rozhodol tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Čo sa týka doby, ktorá uplynula od vypracovania

znaleckého posudku, ktorým bola zistená cena draženej nehnuteľnosti, v tej súvislosti súd

udáva, že uvedenú cenu draženej nehnuteľnosti nikto z oprávnených osôb v súčasnosti ani

v čase vypracovania posudku nenamietal, pričom dražby uvedenej nehnuteľnosti sa

zúčastnili celkovo traja dražitelia, pričom najvyššie podanie bolo teda výsledkom

aktuálneho dopytu po uvedenej nehnuteľnosti, preto súd udelený príklep v celom rozsahu

schválil. V exekučnom konaní bolo dodržané i ustanovenie § 151 h ods. 6 Obč. zákonníka

v platnom znení, v zmysle ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak je

oprávneným záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo

s exekúciou súhlasí. V predmetnej veci bolo ako prvé v poradí zriadené exekučné záložné

právo súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, práve na návrh oprávneného v tomto

exekučnom konaní, na základe čoho je dodržané i citované ustanovenie zákona.“

Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného

práva na súdnu ochranu (, ) vyplýva, že súdna exekúcia

vykonávaná podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi

spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v až .

Sťažovateľ mal a stále má na ochranu svojich práv v exekučnom konaní k dispozícii

celý rad procesných nástrojov, pričom podľa zistení ústavného súdu niektoré i využil (2 x

podal návrh na odklad exekúcie, raz na zastavenie exekúcie).

Čo sa týka námietky sťažovateľa súvisiacej s vymožením pohľadávky oprávneného

pozostávajúcej z istiny a zmluvnej pokuty, ústavný súd zistil, že rozhodnutie okresného

súdu sp. zn. z 8. novembra 2012, ktorým schválil rozvrh výťažku v poradí

prvej dražby v predmetnej exekučnej veci a ktoré určuje poradie a spôsob uspokojenia

pohľadávok, bolo sťažovateľovi riadne doručené a nadobudlo právoplatnosť 24. januára

2013. Pred týmto rozhodnutím poverený exekútor vykonal rozvrh výťažku, o ktorom spísal

zápisnicu, ktorú doručoval okrem iných i sťažovateľovi. Sťažovateľ mal možnosť v súlade

s § 161 ods. 1 Exekučného poriadku vzniesť proti rozvrhu výťažku námietky. Zo zistení

ústavného súdu ale vyplýva, že sťažovateľ tento procesný inštitút (námietky) nevyužil.

Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia okresného súdu o schválení rozvrhu

výťažku, ako i zo zápisnice súdneho exekútora o rozvrhu výťažku jednoznačne vyplýva

poradie a spôsob uspokojenia pohľadávok v exekučnom konaní, ako aj skutočnosť, že

výťažok získaný speňažením nehnuteľnosti sťažovateľa na prvej dražbe 10. júna 2011

nepostačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu. Práve táto skutočnosť

bola dôvodom na uskutočnenie druhej exekučnej dražby 15. marca 2013. Proti udeleniu

príklepu oprávnenému na dražbe 15. marca 2013 sťažovateľ nevzniesol námietky.

Pre ústavný súd bolo rozhodujúce zistenie, že okresný súd pri rozhodovaní

o schválení príklepu skúmal, či poverený súdny exekútor uskutočnil exekúciu predajom

nehnuteľnosti podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku, t. j. či v konaní o dražbe

nehnuteľnosti nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na

správnosť schválenia príklepu, resp. k inému porušeniu zákona s takými dôsledkami.

Následne zákonnosť postupu súdneho exekútora v uvedenej veci právne relevantným

spôsobom odôvodnil, keď dospel k právnemu záveru, že na schválenie príklepu boli splnené

zákonné podmienky (postup podľa § 166 a nasl. Exekučného poriadku, nevznesenie

námietok proti príklepu).

Podľa názoru ústavného súdu právne závery, na ktorých je založené napadnuté

uznesenie okresného súdu, nie sú arbitrárne, naopak, sú primeraným spôsobom odôvodnené,

a preto ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že okresný súd „neposudzoval skutkový stav

a následne i stav právny cez tzv. prizmu dobrých mravov“, ústavný súd konštatuje, že

zo sťažnosti vyplýva, že táto časť jeho argumentácie sa vzťahuje na exekučný titul.

Podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má

povinnosť preskúmať exekučný titul v zákonom ustanovenej lehote ešte pred udelením

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný (okresný) súd posudzuje exekučný titul

predovšetkým z formálnej a materiálnej stránky jeho vykonateľnosti. Z uvedeného zreteľne

vyplýva, že v tom štádiu exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o schválení príklepu,

už exekučný súd nemá dôvod opätovne skúmať exekučný titul.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi sťažovateľom označeným

základným právom podľa a právom podľa dohovoru

a postupom okresného súdu pri rozhodovaní v preskúmavanej veci, ktorý vyústil do

napadnutého uznesenia, neexistuje taká príčinná súvislosť, na ktorej základe by po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd reálne mohol dospieť k záveru

o porušení sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014