Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 29/2014
PDF · 352.63 KB
No categories available
IV. ÚS 29/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť J. H., zastúpeného advokátkou
Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 5. júna
2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra
2013 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 5. júna 2013 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 Er 2230/2008 v procesnom postavení
povinného. V označenom exekučnom konaní je exekúcia vykonávaná spôsobom predaja
nehnuteľností na dražbe.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že exekútor „... pri výkone rozhodnutia speňažil moju
nehnuteľnosť - rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom na parc., a parcely č. , všetko
parcely registra C KN, k. ú. K., zapísané na LV... Správa katastra Prievidza, ktorá sa
konala dňa 10. 6. 2011 o 13.00 hod, kde bol udelený príklep vydražiteľovi, ktorým bol
oprávnený L. Ž.. Príklep bol schválený Uznesením OS Prievidza 9 Er/2230/2008-152...
Výťažok z predaja bol 100.100.00 EUR, teda bol postačujúci na úhradu pohľadávok
oprávneného L. Ž. i nákladov exekútora. Napriek tomu, exekútor vykonal pri výkone
rozhodnutia oprávneného L. Ž. dražbu ďalšej mojej nehnuteľnosti, a to bytu č. 9 v bytovom
dome súp. č. vchod B na parc. č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, v k. ú. K..
Táto bola speňažená na dražbe dňa 15. 3. 2013 za najvyššie podanie vo výške 16.010 EUR,
kde príklep bol udelený -opäť- oprávnenému L. Ž.“.
Uznesením okresného súdu č. k. 9 Er/2230/2008-225 z 5. júna 2013 bol schválený
príklep udelený oprávnenému ako vydražiteľovi nehnuteľnosti — bytu č. 9 v bytovom dome
súp. č. vchod B na parc. č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, v k. ú. K.
Sťažovateľ tvrdí, že „Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 9 Er/22330/2008-
225 zo dňa 5. 6. 2013, porušil rozhodujúci sud Okresný sud Prievidza moje ústavné právo -
základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd... konkrétne porušenie vidím v tom, že - predmetným
uznesením bol schválený príklep exekútora pri výkone exekúcie na vymoženie pohľadávky,
ktorá už bola vysporiadaná (istina doplatená 17. 3. 2009 a zmluvná pokuta za obdobie
omeškania od 16. 12. 2005 do 17. 3. 2009 vo výške 78.802,36 EUR (2000 SKK x 1188 dní)
fakticky bola vysporiadaná resp. pri správnom postupe exekútora pri rozvrhovaní výťažku
mala byť uspokojená na základe rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 4. 6. 2012; ďalej v tom, že
Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní neposudzoval skutkový stav a následne i stav právny
cez tzv. prizmu dobrých mravov.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa J. H... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 9 Er/22330/2008-225
zo dňa 5. 6. 2013 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 9 Er/22330/2008-225 zo dňa 5. 6. 2013
sa zrušuje.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4000 €
(slovom: štyritisíc EUR, ktoré mu je okresný súd Prievidza povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prievidza je povinný uhradiť sťažovateľovi J. H. trovy konania v
sume do 15 dní právoplatnosti tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky Mgr.
Silvii Kaveschánovej...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií na
uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby
a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody
potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva
v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek
diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní
musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich
imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto
konaní však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv
a slobôd.
Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa
takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým
zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.
Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej
moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese
vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny
postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných
zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie
obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov
a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.
Tieto závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon súdnych a iných
rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu patriaci do právomoci všeobecných
súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených osobitným zákonom.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je podľa
stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02,
IV. ÚS 292/04) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa
Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na
súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby
konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na ujmu jedného z účastníkov súdneho
konania. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia treba považovať za integrálnu súčasť práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03). Preto
pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej
ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne
zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (m. m. II. ÚS 143/02).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom označeného článku ústavy je
zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany.
Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení
predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa
účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré
z tohto postavenia vyplývajú.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,
vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je
absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie
obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo
mohlo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné
s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak
sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami
a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).
Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj pri
nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (II. ÚS 143/02). Aj v exekučnom konaní sa
musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.
K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza
až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného
práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné
uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal
z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového stavu
v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.
Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní
v napadnutej veci aj okresný súd ako exekučný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu
posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného
hľadiska akceptovateľná a udržateľná.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu
sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 5. júna 2013, ktorým tento súd schválil príklep súdneho exekútora
Mgr. Júliusa Rosinu, Stummerova 1553, Topoľčany, na dražbe nehnuteľnosti, v konaní
sp. zn. 9 Er 2230/2008 (Ex 1152/08), uskutočnenej 15. marca 2013 udelený vydražiteľovi:
L. Ž., na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., zapísanú na LV č. v evidencii Správy
katastra Prievidza, a to byt č. 9 vo vchode B, na 3. p. v bytovom dome súp. č. na parcele č. v
podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, spolu za najvyššie podanie vo výške 16 010 €,
pôvodne zapísanú ako bezpodielové spoluvlastníctvo povinného J. H., v celom rozsahu.
Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým uznesením došlo k ústavne neakceptovateľnému
zásahu do jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, keďže okresný súd ním schválil príklep napriek tomu, že ide o „vymoženie
pohľadávky, ktorá už bola vysporiadaná (istina doplatená 17. 3. 2009 a zmluvná pokuta za
obdobie omeškania od 16. 12. 2005 do 17. 3. 2009 vo výške 78.802,36 EUR (2000 SKK x
1188 dní) fakticky bola vysporiadaná resp. pri správnom postupe exekútora pri rozvrhovaní
výťažku mala byť uspokojená na základe rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 4. 6. 2012; ďalej
v tom, že Okresný súd Prievidza pri rozhodovaní neposudzoval skutkový stav a následne
i stav právny cez tzv. prizmu dobrých mravov“.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 10 Ro 267/2007 zo 6. mája 2008, prebieha pred
okresným súdom exekučné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 9 Er 2230/2008. Exekúcia
sa v označenom konaní vykonáva spôsobom predaja nehnuteľností sťažovateľa (povinného)
na dražbe. Prvá exekučná dražba sa uskutočnila 10. júna 2011 a exekútor na nej speňažil
rozostavaný neskolaudovaný rodinný dom na parcele č. a parcely č., parcely registra C KN,
k. ú. K., zapísané na LV č. Správa katastra Prievidza. Príklep bol udelený vydražiteľovi –
oprávnenému L. Ž. Uznesením č. k. 9 Er/2230/2008-152 z 19. apríla 2012 okresný súd
príklep schválil.
Dňa 4. júna 2012 vykonal poverený exekútor rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti,
pričom rozdeľovanú podstatu tvorilo najvyššie podanie získané na dražbe, t. j. suma
100 100 €. Z rozdeľovanej podstaty sa pohľadávky uspokojovali v nasledovnom poradí
a nasledovným spôsobom:
1. pohľadávky podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku – súdne trovy
a trovy exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. Ex 1152/08 vedenom v prospech L. Ž.
uspokojené z rozdeľovanej podstaty v nasledovnom rozsahu:
a) súdny poplatok za vydanie poverenia sp. zn. Ex 1152/08 (nárok oprávneného L. Ž.
vo výške 16,60 €),
b) trovy súdneho konania (nárok oprávneného L. Ž. vo výške 709,59 €),
c) náhrada hotových výdavkov exekútora 617,74 € (444 x poštovné 1,3 €, 7 x
poštovné 1,1 €, neuhradená časť hotových výdavkov za znalecké posudky 32,84 €),
d) odmena exekútora za zriadenie exekučného záložného práva na piatich
nehnuteľnostiach v sume 165, 95 € (14 x 33,19 €) + 20 % DPH (33,19 €),
e) odmena exekútora vo výške 20 % zo základu na jej určenie 80 067,03 €, t. j.
16 013,41 € + 20 % DPH (3 202,68 €);
2. pohľadávky podľa § 157 ods. l písm. c) Exekučného poriadku – pohľadávky
zabezpečené záložným exekučným právom uspokojené z rozdeľovanej podstaty
v nasledovnom rozsahu:
a) istina vo výške 4 979,09 € uspokojená v plnom rozsahu,
b) zmluvná pokuta vo výške 2 000 Sk za každý deň omeškania, počnúc dňom
16. decembra 2005 do zaplatenia, t. j. do 10. júna 2011, prihlásená vo výške 132 908,45 €
(za 2002 dní omeškania), uspokojená v rozsahu 74 361,75 €.
Pretože sa rozdeľovaná podstata po uspokojení pohľadávok trov exekúcie, trov
súdneho konania, istiny a čiastočnom uspokojení zmluvnej pokuty vymáhaných v exekúcii
sp. zn. Ex 1152/08 vedenej v prospech oprávneného L. Ž. vyčerpala, neprichádzalo do
úvahy uspokojenie iných pohľadávok.
Rozvrh výťažku schválil okresný súd uznesením č. k. 9 Er 2230/2008-201
z 8. novembra 2012.
Keďže výťažok z prvej exekučnej dražby v predmetom exekučnom konaní
nepostačoval na plné uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok, uskutočnil poverený
súdny exekútor druhú dražbu nehnuteľnosti sťažovateľa 15. marca 2013. Na tejto dražbe
speňažil súdny exekútor nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. K., zapísanú na LV č. v
evidencii Správy katastra Prievidza, a to byt č. 9 vo vchode B, na 3. p. v bytovom dome súp.
č. na parcele č. v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5182/115491, spolu za najvyššie podanie vo
výške 16 010 €, pôvodne zapísanú ako bezpodielové spoluvlastníctvo povinného J. H.
Príklep bol udelený vydražiteľovi – oprávnenému L. Ž. Okresný súd príklep napadnutým
uznesením č. k. 9 Er/2230/2008-225 z 5. júna 2013 schválil.
V relevantnej časti napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:
„Dňa 10. 4. 2013 bol doručený tunajšiemu súdu návrh povereného súdneho
exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, na schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností
konanej dňa 15. 3. 2013. Z návrhu na schválenie príklepu udeleného pri dražbe
nehnuteľností zo dňa 8. 4. 2013, zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností
z 15. 3. 2013 ako i z pripojeného exekučného spisu č. Ex 1152/08, súd zistil, že všeobecná
hodnota draženej nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola určená
znalcom J. H., v znaleckom posudku č. 61/2008 z 31. 12. 2008 a to podľa vyhlášky
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, spolu sumou po zaokrúhlení
470.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 15.601,14 eur ktorá suma predstavovala i najnižšie
podanie. Zo zápisnice o udelení príklepu z 15. 3. 2013 súd zistil, že na dražbe konanej dňa
15. 3. 2013 boli prítomní traja záujemcovia o draženú nehnuteľnosť, a to P. Č., F. P. a L.
Ž., t. j. oprávnený, pričom príklep zo strany súdneho exekútora bol udelený záujemcovi č. 3
L. Ž., ktorý urobil na draženú nehnuteľnosť najvyššie podanie vo výške 16.010,- eur.
Námietky proti udeleniu príklepu na dražbe vznesené neboli. O priebehu dražby poverený
súdny exekútor vyhotovil zápisnicu o udelení príklepu na dražbe nehnuteľnosti zo dňa 15. 3.
2013.
V predmetnej exekučnej veci zo spisu 9 Er 2230/2008 súd zistil, že v predmetnej
exekučnej veci už došlo k dražbe nehnuteľností povinného dňa 10. 6. 2011, a to
nehnuteľností zapísaných na LV č. v k. ú. K., príklep súdneho exekútora bol schválený
uznesením tun. súdu č. k. 9 Er 2230/08-152 z 19. 4. 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17. 7. 2012. Dňa 4. 6. 2012 poverený súdny exekútor vykonal aj rozvrh
výťažku z dražby uvedenej nehnuteľnosti, na základe ktorého rozvrhu výťažku nebolo
uspokojená v plnom rozsahu príslušenstvo vymáhané v tomto exekučnom konaní, preto súd
dospel k záveru, že pokračovanie predmetnej exekúcie dražením nehnuteľnosti vo
vlastníctve povinného bolo v tomto konaní ďalej dôvodné. Rozvrh výťažku bol schválený
uznesením tun. súdu 9 Er 2230/08-201 z 8. 11. 2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 24. 1. 2013.
Z doložených listinných dôkazov zo strany povereného súdneho exekútora, a to
pripojeného spisu č. Ex 1152/08 ako i z aktuálneho výpisu z LV č. v k. ú. K. súd zistil, že k
draženej nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, zapísanej v uvedenom LV, sú
v časti C zapísané ťarchy, a to záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v zmysle § 15 Zák. č. 182/1993 Zb., ďalej exekučné záložné právo súdneho
exekútora Mgr. Rosinu zriadené v tomto exekučnom konaní, V. K., V. K., P. Š.. J. D., L. Ď.,
A. K., E. T., S. M., K., F., P. a v súčasnosti i P.
Pri rozhodovaní o schválení príklepu súdneho exekútora súd vychádzal z vyššie
uvedených listinných dôkazov, ako i z listinných dôkazov pripojených v spise tun. súdu
9 Er 2230/2008. Preskúmaním doložených listinných dôkazov súd zistil, že nehnuteľnosť
uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola doposiaľ v bezpodielovom
spoluvlastníctve povinného a jeho manželky B. H. Poverený súdny exekútor zvolil spôsob
vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného
a jeho manželky. Oprávnený dal súhlas k predaju dražených nehnuteľností v podaní z 6. 10.
2008. Cena draženej nehnuteľnosti bola určená v znaleckom posudku č. 61/2008 z 31. 12.
2008, spolu sumou po zaokrúhlení 470.000.- Sk, čo predstavuje v prepočte 15.601,14 eur,
ktorá suma predstavovala i najnižšie podanie. Z pripojeného spisu Ex 1152/08 súd zistil, že
upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 6. 10. 2008, upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľností z 6. 10. 2008, exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti z 4. 11.
2008, znalecký posudok na cenu nehnuteľností č. 61/2008 zo dňa 31. 12. 2008, vyhláška
o dražbe nehnuteľností z 4. 2. 2013, boli povereným súdnym exekútorom doručené všetkým
osobám stanoveným v § 135 ods. 2, v § 137 ods. 2, v § 139 ods. 5, v § 141 ods. 1
Exekučného poriadku, pričom žiadna z oprávnených osôb nevzniesla proti udeleniu
príklepu námietky v zmysle § 147 ods. 1 Exekučného poriadku.“
V nasledujúcej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd na základe
skutkových zistení formuloval svoje právne závery, keď uviedol:
„Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej exekučnej veci a z doložených
listinných dôkazov, po preskúmaní doloženého spisového materiálu, súd zistil, že poverený
súdny exekútor pri vykonávaní predmetnej dražby dodržal procesný postup stanovený
v § 134 a nasl. Exekučného poriadku, a keďže súd nezistil žiadne procesné pochybenia, pre
ktoré by nebolo možné príklep udelený exekútorom schváliť, rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Čo sa týka doby, ktorá uplynula od vypracovania
znaleckého posudku, ktorým bola zistená cena draženej nehnuteľnosti, v tej súvislosti súd
udáva, že uvedenú cenu draženej nehnuteľnosti nikto z oprávnených osôb v súčasnosti ani
v čase vypracovania posudku nenamietal, pričom dražby uvedenej nehnuteľnosti sa
zúčastnili celkovo traja dražitelia, pričom najvyššie podanie bolo teda výsledkom
aktuálneho dopytu po uvedenej nehnuteľnosti, preto súd udelený príklep v celom rozsahu
schválil. V exekučnom konaní bolo dodržané i ustanovenie § 151 h ods. 6 Obč. zákonníka
v platnom znení, v zmysle ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak je
oprávneným záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo
s exekúciou súhlasí. V predmetnej veci bolo ako prvé v poradí zriadené exekučné záložné
právo súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, práve na návrh oprávneného v tomto
exekučnom konaní, na základe čoho je dodržané i citované ustanovenie zákona.“
Z už judikovaných záverov ústavného súdu o súdnej exekúcii ako súčasti základného
práva na súdnu ochranu (I. ÚS 5/00, III. ÚS 245/06) vyplýva, že súdna exekúcia
vykonávaná podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov musí byť uskutočňovaná aj v súlade s princípmi
spravodlivého procesu v širšom slova zmysle, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46 až čl. 48 ústavy.
Sťažovateľ mal a stále má na ochranu svojich práv v exekučnom konaní k dispozícii
celý rad procesných nástrojov, pričom podľa zistení ústavného súdu niektoré i využil (2 x
podal návrh na odklad exekúcie, raz na zastavenie exekúcie).
Čo sa týka námietky sťažovateľa súvisiacej s vymožením pohľadávky oprávneného
pozostávajúcej z istiny a zmluvnej pokuty, ústavný súd zistil, že rozhodnutie okresného
súdu sp. zn. 9 Er 2230/2008 z 8. novembra 2012, ktorým schválil rozvrh výťažku v poradí
prvej dražby v predmetnej exekučnej veci a ktoré určuje poradie a spôsob uspokojenia
pohľadávok, bolo sťažovateľovi riadne doručené a nadobudlo právoplatnosť 24. januára
2013. Pred týmto rozhodnutím poverený exekútor vykonal rozvrh výťažku, o ktorom spísal
zápisnicu, ktorú doručoval okrem iných i sťažovateľovi. Sťažovateľ mal možnosť v súlade
s § 161 ods. 1 Exekučného poriadku vzniesť proti rozvrhu výťažku námietky. Zo zistení
ústavného súdu ale vyplýva, že sťažovateľ tento procesný inštitút (námietky) nevyužil.
Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia okresného súdu o schválení rozvrhu
výťažku, ako i zo zápisnice súdneho exekútora o rozvrhu výťažku jednoznačne vyplýva
poradie a spôsob uspokojenia pohľadávok v exekučnom konaní, ako aj skutočnosť, že
výťažok získaný speňažením nehnuteľnosti sťažovateľa na prvej dražbe 10. júna 2011
nepostačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu. Práve táto skutočnosť
bola dôvodom na uskutočnenie druhej exekučnej dražby 15. marca 2013. Proti udeleniu
príklepu oprávnenému na dražbe 15. marca 2013 sťažovateľ nevzniesol námietky.
Pre ústavný súd bolo rozhodujúce zistenie, že okresný súd pri rozhodovaní
o schválení príklepu skúmal, či poverený súdny exekútor uskutočnil exekúciu predajom
nehnuteľnosti podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku, t. j. či v konaní o dražbe
nehnuteľnosti nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na
správnosť schválenia príklepu, resp. k inému porušeniu zákona s takými dôsledkami.
Následne zákonnosť postupu súdneho exekútora v uvedenej veci právne relevantným
spôsobom odôvodnil, keď dospel k právnemu záveru, že na schválenie príklepu boli splnené
zákonné podmienky (postup podľa § 166 a nasl. Exekučného poriadku, nevznesenie
námietok proti príklepu).
Podľa názoru ústavného súdu právne závery, na ktorých je založené napadnuté
uznesenie okresného súdu, nie sú arbitrárne, naopak, sú primeraným spôsobom odôvodnené,
a preto ich ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľné.
V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že okresný súd „neposudzoval skutkový stav
a následne i stav právny cez tzv. prizmu dobrých mravov“, ústavný súd konštatuje, že
zo sťažnosti vyplýva, že táto časť jeho argumentácie sa vzťahuje na exekučný titul.
Podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má
povinnosť preskúmať exekučný titul v zákonom ustanovenej lehote ešte pred udelením
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný (okresný) súd posudzuje exekučný titul
predovšetkým z formálnej a materiálnej stránky jeho vykonateľnosti. Z uvedeného zreteľne
vyplýva, že v tom štádiu exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o schválení príklepu,
už exekučný súd nemá dôvod opätovne skúmať exekučný titul.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi sťažovateľom označeným
základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a postupom okresného súdu pri rozhodovaní v preskúmavanej veci, ktorý vyústil do
napadnutého uznesenia, neexistuje taká príčinná súvislosť, na ktorej základe by po
prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd reálne mohol dospieť k záveru
o porušení sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa
už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014