Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2014

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37, Bratislava, a obchodnej spoločnosti Lawyers Group

s. r. o., Prievozská 37, Bratislava, zastúpených advokátom doc. JUDr. Branislavom

Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného

v , základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu

majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 23. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., a obchodnej spoločnosti

Lawyers Group s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti Lawyers Group

s. r. o., Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej len

„sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného

v (ďalej len „“), základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. októbra

2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky sa v procesnom postavení žalobkýň

v 1. a 2. rade v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhajú proti

Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „odporkyňa“) náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného

postupu.

Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľke v 1. rade uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 13 497 € a sťažovateľke v 2. rade

v sume 528 003,70 €, a to do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Podľa názoru sťažovateliek napadnuté uznesenie okresného súdu z ústavného

hľadiska neobstojí, pretože je v rozpore z ustanoveniami § 141a ods. 1 a 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“),

ako aj so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto ustanovením, taktiež s ustanovením § 4

ods. 1 písm. k) o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“), ako aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Výrok

v napadnutom uznesení je podľa tvrdenia sťažovateliek založený na nesprávnom právnom

posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu

normu, ale ju nesprávne interpretoval.

Podľa sťažovateliek interpretácia ustanovenia založená

na premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie

peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.

Sťažovateľky v odôvodnení sťažnosti ďalej argumentujú:

«Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania

nie je totižto právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt, ktorého

majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o

konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosti zložiť

preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ust. .

Podľa ust. veta štvrtá cit.: „Ak navrhovateľ preddavok na trovy

konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil,

súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania

zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie

zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil;

Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie

zastavil vtedy, ak:

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;

a ani v prípade, že

- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;

- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého

súdneho konania aj v prípade rozhodovania súdu o návrhu odporcu podaného podľa ust.

. Bolo by totižto porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd

legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na

tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou

uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie

tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by

žalovaný, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného

predpisu o konkurznom konaní (v okolnostiach daného prípadu Slovenská republika) mohol

svojím úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j.

podať bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom

návrhu rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného

práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho

imanentnou súčasťou.

Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa

ust. len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh žalovaného,

ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania a to v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie preddavku

podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu

nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca,

pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na ústavne súladnú

interpretáciu ust. .

Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je

žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj

keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť...»

Sťažovateľky upozorňujú na to, že túto ich argumentáciu si osvojil aj Krajský súd

v Bratislave, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. svojím uznesením

z 31. januára 2013 v skutkovo a právne zhodnej veci rozhodol o zrušení uznesenia

okresného súdu, ktorým bola navrhovateľke (sťažovateľke v 1. rade) uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania.

Sťažovateľky ďalej zdôrazňujú, že sú v konaní vedenom okresným súdom vecne

oslobodené od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona

o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby boli sťažovateľky posudzované z pohľadu splnenia

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že

navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha

náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň

ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal

aj odporca.

Sťažovateľky ďalej namietajú, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku

ustanovenú v , podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti

zložiť preddavok len vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej

400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo

obsiahnuté v , podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy

uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovanom

prípade je podľa sťažovateliek zjavné, že nimi uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku

nepredstavuje 5 % uplatňovanej istiny.

Napokon sťažovateľky zdôrazňujú, že návrh odporkyne neobsahoval žiadne

odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Okresný súd sa

účelnosťou a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej

sumy nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu

vzniknúť také trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel

návrhu je preto podľa sťažovateliek viac než zrejmý; ide o to, aby boli postavené

do bezvýchodiskovej situácie tak, aby rezignovali na uplatňovanie svojich legitímnych práv

a prestali žiadať od odporkyne náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu sťažovateľky upriamujú

pozornosť na vec vedenú pod sp. zn. , v rámci ktorej sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru tým, že Okresný súd Poprad mu svojím uznesením uložil povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v sume 792 850 €. Ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 7. marca 2012 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia Okresného súdu Poprad a neskôr „nálezom

-30 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

postupom a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938 z 9. januára 2012, t.

j. vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania...

Z uvedeného sa javí, že v právne zhodných veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ

Lawyer Partners a. s. sa Ústavný súd SR bude meritórne zaoberať sťažnosťou a príjme ju

na ďalšie konanie a dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa, avšak

vo veciach, v ktorých vystupuje ako sťažovateľ Lawyer Partners a. s. sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú...

Spomenutý postup Ústavného súdu SR a protichodné rozhodnutia v právne zhodných

veciach svedčia o nekonzistentnom rozhodovaní Ústavného súdu SR. Taký postup prispieva

k porušovaniu základných práv a právnej neistote.“.

Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví porušenie nimi označených základných práv zaručených a práv zaručených

dohovorom a dodatkovým protokolom napadnutým uznesením okresného súdu, zruší

napadnuté uznesenie a vec vráti na ďalšie konanie. Požadujú tiež priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateliek o porušení ich základného práva

vlastniť majetok zaručeného v , základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu

uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. októbra 2013.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateliek, podľa

ktorých napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do ich

základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do ich práva na prístup k súdu, keďže

v zmysle poslednej vety ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote

nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote

15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,

že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného

základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu

prístupu k súdu pre sťažovateľky. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľky v sťažnosti

poukazujú, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania

v zmysle už citovaného ustanovenia (obdobne pozri napr.

, ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a proti

prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania budú mať sťažovateľky možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie

konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými

právami, porušenie ktorých sťažovateľky touto sťažnosťou namietajú. Za týchto okolností

ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa za predčasné, keďže

sťažovateľky budú mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn.

k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv zaručených

a , ako aj práv zaručených v dohovoru a

dodatkového protokolu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateliek pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol ako

neprípustnú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

vyjadriť sa aj k námietke „nekonzistentnosti“ jeho rozhodovacej činnosti v obdobných či

rovnakých prípadoch. Sťažovateľky v tejto súvislosti s poukazom na nález ústavného súdu

sp. zn. zo 6. júna 2012 uvádzajú, že ústavný súd sa „v právne zhodných

veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ Lawyer Partners a. s.“, sťažnosťou meritórne

zaoberá, sťažnosť príjme na ďalšie konanie, a „dokonca konštatuje porušenie základných

práv sťažovateľa, avšak vo veciach, v ktorých vystupuje ako sťažovateľ Lawyer Partners

a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú“. V súvislosti s uvedeným ústavný súd

nemá síce dôvod spochybňovať sťažovateľkami tvrdenú skutočnosť, že v obdobnej právnej

veci nálezom sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa

a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-

938 z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu

rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (, , ,

, , , zo 16. mája 2012, IV.

ÚS 314/2013 z 30. mája 2013) išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov

ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I. ÚS),

ktorý v obdobnej veci (nie vo veci sťažovateliek, pozn.) uznesením sp. zn. z

3. októbra 2012 (teda po vydaní uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne

neposudzoval, ale ju odmietol podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateliek

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014