Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 564/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti A., a. s., B.,

zastúpenej B., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. J., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti A., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti A., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

A., a. s., trovy konania v sume 496,69 € (slovom štyristodeväťdesiatšesť eur

a šesťdesiatdeväť centov) na účet B., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na vydanie platobného rozkazu

doručeným okresnému súdu 25. novembra 2008 domáhala zaplatenia istiny 173 858,48 €

s prísl.

Sťažovateľka poukazuje na to, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 3787/2013 (doručeným ústavnému súdu 29. októbra 2013), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„S poukazom na uvedený procesný postup súdu vo veci musím konštatovať, že

nakoľko po doplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 29. 11. 2010 nebola

vec doposiaľ prejednaná súdom na pojednávaní, je konanie poznačené zbytočnými

prieťahmi. Ako je vyššie uvedené, po doručení návrhu vo veci samej, súd v rámci procesnej

prípravy, vo veci priebežne konal bez prieťahov. Následne boli vo veci nariadené

opakované pojednávania, ktoré však boli odročené bez prejednania veci. Z obsahu

spisového materiálu vyplýva, že odročenia pojednávaní boli následkom nečinnosti odporcu,

resp. jeho právneho zástupcu. K odročeniu pojednávania nariadeného dňa 20. 05. 2011

došlo pre neprítomnosť právneho zástupcu odporcu, ktorý sa na pojednávanie súdu

nedostavil bez ospravedlnenia, hoci mu bolo predvolanie riadne doručené. Rovnako

pojednávanie nariadené dňa 22. 06. 2012 bolo odročené z dôvodu na strane odporcu,

nakoľko jeho právny zástupca dňa 18. 05. 2012 oznámil súdu vypovedanie plnej moci

odporcovi. Na základe uvedeného mám za to, že k predĺženiu doby trvania konania

a k vzniku prieťahov v konaní v uvedenom období výraznou mierou prispela práve

nečinnosť odporcu v konaní.

Existenciu prieťahov spôsobených sťažovateľom ako navrhovateľom, ako ani

prekážky postupu súdu vo veci v zmysle ust. a nasl.

som nezistila.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujem ústavný súd požiadať, aby

v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená

na prejednanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik spomenutých prieťahov nezavinila.

Zároveň žiadam, aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia

vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku prieťahov došlo, a aby sťažovateľovi nepriznal

finančné zadosťučinenie.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 22. októbra 2013 k sťažnosti bol aj tento

prehľad dosiaľ vykonaných procesných úkonov v priebehu napadnutého konania:

«- Dňa 25. 11. 2008 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh sťažovateľa

ako navrhovateľa na zaplatenie sumy 173.858,48 EUR s príslušenstvom.

- Dňa 12. 12. 2008 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh.

- Dňa 29. 12. 2008 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh.

- Dňa 19. 01. 2009 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k.

-71.

- Dňa 11. 02. 2009 bol súdu doručený odpor odporcu.

- Dňa 17. 02. 2009 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu v lehote

15 dní.

- Dňa 17. 02. 2009 súd vyzval odporcu uznesenie na zaplatenie súdneho

poplatku za odpor.

- Dňa 09. 03. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu.

- Dňa 23. 04. 2009 súd predložil uznesenie zo dňa 17. 02. 2009 justičnej

pokladnici Krajského súdu v Bratislave za účelom vymáhania nezaplateného

súdneho poplatku za odpor.

- Dňa 20. 05. 2009 bola vec z dôvodu podaného odporu prevedená z oddelenia

„28Rob“ do oddelenia „28Cb“.

- Dňa 02. 06. 2009 súd zaslal vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcovi.

- Dňa 02. 11. 2009 bola súdu doručená zmena návrhu.

- Dňa 01. 12. 2009 súd uznesením č. k. pripustil zmenu návrhu.

- Dňa 16. 03. 2010 bola vec z dôvodu zmien v Rozvrhu práce pridelená novému

zákonnému sudcovi.

- Dňa 03. 09. 2010 súd vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku

za návrh.

- Dňa 29. 11. 2010 bol na účet súdu zaplatený doplatok súdneho poplatku za

návrh.

- Dňa 04. 01. 2011 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 20. 05. 2011

o 10:15 hod.

- Dňa 20. 05. 2011 súd odročil termín pojednávania bez prejednania veci z

dôvodu neúčasti odporcu.

- Dňa 07. 09. 2011 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 22. 06. 2012

o 09:40 hod.

- Dňa 22. 06. 2012 súd odročil termín pojednávania bez prejednania veci z

dôvodu neúčasti odporcu ospravedlnenia odporcu (vypovedanie plnej moci

právnym zástupcom).

- Dňa 17. 08. 2012 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň

21. 06. 2013 o 10:00 hod.

- Dňa 21. 06. 2013 súd odročil termín pojednávania bez prejednania veci z

dôvodu nedoručenia predvolania odporcovi.

- Dňa 27. 09. 2013 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 08. 11. 2013

o 13:30 hod.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 26. novembra 2013), v ktorom okrem iného uviedla:

«Okresný súd Bratislava I vo svojom vyjadrení uviedol, že právna vec vedená

na tomto súde pod sp. zn. nebola od doplatenia súdneho poplatku dňa

29. 11. 2010 sťažovateľom do dnešného dňa prejednaná ani na jednom pojednávaní

a konštatoval, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Okresný súd Bratislava I ďalej uviedol, že nezistil existenciu prieťahov v konaní,

ktoré by boli spôsobené správaním sťažovateľa ako navrhovateľa v predmetnom súdnom

konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia Okresného súdu Bratislava I, ktoré sa zhodujú

s tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti zo dňa 24. 07. 2013, niet pochyb o tom, že

konanie, ktoré je vedené pred Okresným súdom Bratislava I, je poznačené zbytočnými

prieťahmi.

Ďalej sťažovateľ považuje za potrebné vyjadriť sa k dôvodom vzniku prieťahov

v predmetnom konaní, ktoré uvádza Okresný súd Bratislava I vo svojom vyjadrení.

Vo všeobecnosti súdy ako predstavitelia súdnej moci, nielen rozhodujú spory patriace

do ich právomoci, ale aj zabezpečujú ich plynulý priebeh tak, aby došlo k naplneniu

samotného účelu súdneho konania v primeranom čase. Okresný súd Bratislava I preto

podľa názoru sťažovateľa nekonal v súlade s jednou z jeho základných povinností, a to je

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. V tejto

súvislosti neobstojí argument Okresného súdu Bratislava I ohľadom skutočnosti, že zákonná

sudkyňa v danom prípade svojím konaním vznik spomenutých prieťahov nezavinila. Zákon

č. (ďalej aj „“) priznáva súdom rôzne procesné

opatrenia na zabezpečenie efektívneho postupu v súdnom konaní (napr. poriadkové

opatrenia v zmysle ). Teda bolo na predmetnom súde, aby sa s nečinnosťou

odporcu vysporiadal, čo však neurobil.

Sťažovateľ ako účastník konania s rovnakými procesnými právami a povinnosťami

ako odporca nemohol zo svojej „pozície“ ovplyvniť správanie odporcu na rozdiel

od predmetného súdu, ktorému zákon na tento účel priznáva rôzne procesné opatrenia.

Z uvedeného vyplýva, že práve nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I došlo

k vzniku zbytočných prieťahov v konaní.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 22. októbra 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu navyše zistil, že jeho

ostatným úkonom v napadnutom konaní bolo rozhodnutie v merite veci rozsudkom

z 8. novembra 2013, ktorý dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o úhradu pohľadávky (v danom prípade ide o vrátenie provízie vyplatenej na základe

zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia z 1. septembra 2007,

uzavretej podľa príslušných ustanovení ) tvoria bežnú časť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani

skutkovo zložité. Obdobne ústavný súd hodnotí aj sťažnosťou napadnuté konanie

a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti na skutkovú ani

právnu zložitosť veci nepoukázal.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania.

Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jej ťarchu

v spojitosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje aj na vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti (prípis sp. zn. Spr. 3787/2013

doručený ústavnému súdu 29. októbra 2013), v ktorom jeho podpredsedníčka uviedla:

„Existenciu prieťahov spôsobených sťažovateľom ako navrhovateľom... som nezistila.“

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd zistil, že okresný súd 4. januára 2011 nariadil prvé pojednávanie vo veci

na 20. máj 2011, teda až po viac ako dvoch rokoch od doručenia návrhu na začatie konania.

Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd nariadil 20. mája 2011 (pojednávanie nariadené

na tento deň sa neuskutočnilo) ďalší termín pojednávania až na 22. jún 2012, teda po viac

ako roku od tohto dátumu, a nasledujúce pojednávanie bolo nariadené na 21. jún 2013, teda

opätovne až po roku od predchádzajúceho pojednávania, ktoré sa neuskutočnilo. Uvedené

skutočnosti je podľa názoru ústavného súdu potrebné vyhodnotiť ako nečinnosť okresného

súdu v napadnutom konaní.

Argumentáciu okresného súdu uvedenú vo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňujúcu

nečinnosť v konaní nutnosťou odročiť niektoré pojednávania pre neprítomnosť odporcu,

resp. jeho právneho zástupcu, nemohol ústavný súd akceptovať, poukazujúc na to, že

v uvedenej súvislosti mal okresný súd možnosť využiť poriadkové opatrenie podľa § 53

na zefektívnenie postupu v napadnutom konaní.

Ústavný súd napokon konštatuje, že existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom

konaní uznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného poukázala na to, že „okresnému

súdu Bratislava I sa počas obdobia vyše štyroch rokov a ôsmich mesiacov súdneho konania,

z ktorého prevažnú časť tvorili prieťahy zapríčinené jeho nečinnosťou, nepodarilo

dosiahnuť účel súdneho konania a odstrániť stav právnej neistoty, ktorý do dnešného dňa

pretrváva“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen jeho vyslovenie vo výroku nálezu, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

pokračujúceho porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného

súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom B., s. r. o.,

B. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14

ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu

390,48 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

413,91 €. Keďže B., s. r. o., B., je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“

(na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane

započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 496,69 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet B., s. r. o., B.

( v spojení s ) v lehote uvedenej v bode 3 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014