Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 81/2014
PDF · 170.15 KB
No categories available
II. ÚS 81/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 6020/2013 až sp. zn. Rvp 6034/2013,
sp. zn. Rvp 6085/2013 až sp. zn. Rvp 6089/2013, sp. zn. Rvp 6115/2013 až sp. zn.
Rvp 6129/2013 a sp. zn. Rvp 6131/2013 až sp. zn. Rvp 6139/2013 vo veci namietaného
porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. októbra 2012
sp. zn. 43 NcC 145/2012, sp. zn. 43 NcC 151/2012, sp. zn. 43 NcC 158/2012, sp. zn.
43 NcC 159/2012, sp. zn. 43 NcC 160/2012, sp. zn. 43 NcC 166/2012, sp. zn.
43 NcC 183/2012, sp. zn. 43 NcC 204/2012, sp. zn. 43 NcC 228/2012, sp. zn.
43 NcC 235/2012, sp. zn. 43 NcC 128/2012, sp. zn. 43 NcC 243/2012, sp. zn.
43 NcC 244/2012, sp. zn. 43 NcC 247/2012, sp. zn. 43 NcC 248/2012, sp. zn.
43 NcC 75/2012, sp. zn. 43 NcC 78/2012, sp. zn. 43 NcC 80/2012, sp. zn. 43 NcC 82/2012,
sp. zn. 43 NcC 89/2012, sp. zn. 43 NcC 100/2012, sp. zn. 43 NcC 108/2012, sp. zn.
43 NcC 111/2012, sp. zn. 43 NcC 120/2012, sp. zn. 43 NcC 109/2012, sp. zn.
43 NcC 112/2012, sp. zn. 43 NcC 123/2012, sp. zn. 43 NcC 124/2012, sp. zn.
43 NcC 171/2012, sp. zn. 43 NcC 234/2012, sp. zn. 43 NcC 238/2012, sp. zn.
43 NcC 249/2012, sp. zn. 43 NcC 250/2012, sp. zn. 43 NcC 252/2012, sp. zn.
43 NcC 173/2012, sp. zn. 43 NcC 179/2012, sp. zn. 43 NcC 190/2012, sp. zn.
43 NcC 205/2012, sp. zn. 43 NcC 206/2012, sp. zn. 43 NcC 207/2012, sp. zn.
43 NcC 209/2012, sp. zn. 43 NcC 221/2012, sp. zn. 43 NcC 226/2012 a sp. zn.
43 NcC 229/2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 6020/2013 až sp. zn. Rvp 6034/2013, sp. zn. Rvp 6085/2013 až sp. zn. Rvp 6089/2013,
sp. zn. Rvp 6115/2013 až sp. zn. Rvp 6129/2013 a sp. zn. Rvp 6131/2013 až sp. zn.
Rvp 6139/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. januára 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 6020/2013 až sp. zn. Rvp 6034/2013,
sp. zn. Rvp 6085/2013 až sp. zn. Rvp 6089/2013, sp. zn. Rvp 6115/2013 až sp. zn.
Rvp 6129/2013 a sp. zn. Rvp 6131/2013 až sp. zn. Rvp 6139/2013 vo veci namietaného
porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 10. októbra 2012 sp. zn. 43 NcC 145/2012,
sp. zn. 43 NcC 151/2012, sp. zn. 43 NcC 158/2012, sp. zn. 43 NcC 159/2012, sp. zn.
43 NcC 160/2012, sp. zn. 43 NcC 166/2012, sp. zn. 43 NcC 183/2012, sp. zn.
43 NcC 204/2012, sp. zn. 43 NcC 228/2012, sp. zn. 43 NcC 235/2012, sp. zn.
43 NcC 128/2012, sp. zn. 43 NcC 243/2012, sp. zn. 43 NcC 244/2012, sp. zn.
43 NcC 247/2012, sp. zn. 43 NcC 248/2012, sp. zn. 43 NcC 75/2012, sp. zn.
43 NcC 78/2012, sp. zn. 43 NcC 80/2012, sp. zn. 43 NcC 82/2012, sp. zn. 43 NcC 89/2012,
sp. zn. 43 NcC 100/2012, sp. zn. 43 NcC 108/2012, sp. zn. 43 NcC 111/2012, sp. zn.
43 NcC 120/2012, sp. zn. 43 NcC 109/2012, sp. zn. 43 NcC 112/2012, sp. zn.
43 NcC 123/2012, sp. zn. 43 NcC 124/2012, sp. zn. 43 NcC 171/2012, sp. zn.
43 NcC 234/2012, sp. zn. 43 NcC 238/2012, sp. zn. 43 NcC 249/2012, sp. zn.
43 NcC 250/2012, sp. zn. 43 NcC 252/2012, sp. zn. 43 NcC 173/2012, sp. zn.
43 NcC 179/2012, sp. zn. 43 NcC 190/2012, sp. zn. 43 NcC 205/2012, sp. zn.
43 NcC 206/2012, sp. zn. 43 NcC 207/2012, sp. zn. 43 NcC 209/2012, sp. zn.
43 NcC 221/2012, sp. zn. 43 NcC 226/2012 a sp. zn. 43 NcC 229/2012 (týkajúcimi sa
námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota – ďalej len „okresný súd“)
a im predchádzajúcim postupom.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Čo sa týka obsahu sťažností
a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej
veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.
II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka doplnila svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu
26. februára 2013. V týchto podaniach reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté
z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto
súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod
sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 6020/2013
až sp. zn. Rvp 6034/2013, sp. zn. Rvp 6085/2013 až sp. zn. Rvp 6089/2013, sp. zn.
Rvp 6115/2013 až sp. zn. Rvp 6129/2013 a sp. zn. Rvp 6131/2013 až sp. zn. Rvp 6139/2013
týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu
a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že v týchto konaniach pred ústavným súdom
sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského
súdu, ktoré v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli.
Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd uznesením sp. zn. 43 NcC 71/2012
z 10. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom súde vedie na základe sťažovateľkinej
sťažnosti samostatné konanie pod sp. zn. Rvp 6107/2013, spojil vo svojom prvom výroku
na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn.
43 NcC 145/2012, sp. zn. 43 NcC 151/2012, sp. zn. 43 NcC 158/2012, sp. zn.
43 NcC 159/2012, sp. zn. 43 NcC 160/2012, sp. zn. 43 NcC 166/2012, sp. zn.
43 NcC 183/2012, sp. zn. 43 NcC 204/2012, sp. zn. 43 NcC 228/2012, sp. zn.
43 NcC 235/2012, sp. zn. 43 NcC 128/2012, sp. zn. 43 NcC 243/2012, sp. zn.
43 NcC 244/2012, sp. zn. 43 NcC 247/2012, sp. zn. 43 NcC 248/2012, sp. zn.
43 NcC 75/2012, sp. zn. 43 NcC 78/2012, sp. zn. 43 NcC 80/2012, sp. zn. 43 NcC 82/2012,
sp. zn. 43 NcC 89/2012, sp. zn. 43 NcC 100/2012, sp. zn. 43 NcC 108/2012, sp. zn.
43 NcC 111/2012 a sp. zn. 43 NcC 120/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia
krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Obdobne krajský súd uznesením sp. zn. 43 NcC 102/2012 z 10. októbra 2012,
o ktorom sa na ústavnom súde vedie na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatné
konanie pod sp. zn. Rvp 6130/2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie
konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 109/2012, sp. zn.
43 NcC 112/2012, sp. zn. 43 NcC 123/2012, sp. zn. 43 NcC 124/2012, sp. zn.
43 NcC 171/2012, sp. zn. 43 NcC 234/2012, sp. zn. 43 NcC 238/2012, sp. zn.
43 NcC 249/2012, sp. zn. 43 NcC 250/2012, sp. zn. 43 NcC 252/2012, sp. zn.
43 NcC 173/2012, sp. zn. 43 NcC 179/2012, sp. zn. 43 NcC 190/2012, sp. zn.
43 NcC 205/2012, sp. zn. 43 NcC 206/2012, sp. zn. 43 NcC 207/2012, sp. zn.
43 NcC 209/2012, sp. zn. 43 NcC 221/2012, sp. zn. 43 NcC 226/2012 a sp. zn.
43 NcC 229/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke
zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej
súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp. ktoré krajský súd nikdy
nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto ústavný súd mohol označené
sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho
chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností
k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok
ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami
krajského súdu. Ústavný súd dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky
v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách
predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých
atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti
vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,
v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory,
obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach
sťažovateľky a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel
k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže
v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať
ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,
prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy
rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich
rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013
z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013
z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.
podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2014