Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 572/2013
PDF · 204.53 KB
No categories available
IV. ÚS 572/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol.
s r. o., Horelica 13, Čadca, zastúpenej Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o.,
Palárikova 83, Čadca, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa
Vramusa, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 50/2010, za účasti
Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T,
spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
26 C 50/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
26 C 50/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., trovy konania v sume 331,13 € (slovom
tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet Advokátskej kancelárie VARMUS s. r. o.,
Palárikova 83, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o.,
Horelica 13, Čadca (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej
Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 50/2010.
Sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
26 C 50/2010 v procesnom postavení žalobkyne. Návrhom na začatie konania doručeným
okresnému súdu 4. marca 2010 sa domáha proti odporcovi Slovenskej republike –
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia peňažného plnenia
s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:
„Okresný súd Bratislava 1. /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod sp. zn.
26 C/50/2010 postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od r. 2010
nebol zatiaľ vytýčený termín pojednávania a nie je predpoklad, že vec bude v dohľadnej
dobe skončená. Prvostupňový súd opätovne vo veci nekoná a nečinnosťou súdu sú
spôsobované opätovne prieťahy...
Sťažovateľ má za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jeho základné
právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby jeho vec
pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2010, pričom okresný súd riadne
vo veci nekoná a vo veci spôsobuje vážne prieťahy...“
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia „v rozsahu 10 000
EUR“, ktoré je podľa jej názoru primerané „vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla sťažovateľovi
nečinnosťou súdov a ďalšou ujmou, ktorá vyplýva z toho, že navrhovateľ sa nemôže domôcť
náhrady škody a dostáva sa do platobnej neschopnosti“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie
nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Bratislava I svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.
26 C/50/2010 porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci sp. zn.
26 C/50/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10 000 EUR, ktorú sumu je Okresný súd Bratislava 1 povinný zaplatiť sťažovateľovi v
lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd v Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastupovania vo výške 331,13 € /príprava a prevzatie zastupovania, podanie sťažnosti - 2 x
130,16 € + 2 x 7,81 € režijný paušál + 20 % DPH t. j. 55,19 €/ na účet...“
Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3541/2013 z 15. júla
2013, v ktorom okrem iného uviedla:
«... dňa 04. 03. 2010 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci
navrhovateľa obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., proti
odporcovi Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, o zaplatenie 50.282,15 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Dňa 17. 03. 2010 bola
vec prevedená z registra „Ro“ do registra „C“ a pridelená do oddelenia „26 C“ na
prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Anne Kašajovej. Dňa 23. 03. 2010 zákonná
sudkyňa predložila spis súdnej tajomníčke na prípravu veci pred pojednávaním. Dňa
24. 03. 2010 súd vydal uznesenie, ktorým vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na
začatie konania. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 07. 04. 2010. Dňa 29. 09. 2010
bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania. Dňa 17. 10. 2011
bola vec pridelená do oddelenia „14 C“ na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve
Tulejovej z dôvodu prerozdelenia veci v odd. „26 C“ zákonnej sudkyne, z dôvodu
ustanovenia do funkcie predsedníčky súdu Dňa 31. 10. 2011 zákonná sudkyňa dala pokyn
spisovej kancelárii na doručenie stanoviska odporcu navrhovateľovi (ktoré mu bolo
doručené dňa 23. 11. 2011). Dňa 18. 06. 2011 súd požiadal Okresný súd Čadca
o zapožičanie spisu sp. zn. 13 Er 321/2005. Žiadosť bola Okresnému súdu Čadca doručená
dňa 27. 06. 2011. Dňa 19. 10. 2012 súd opätovne požiadal Okresný súd Čadca
o zapožičanie spisu sp. zn. 13 Er 321/2005. Žiadosť bola Okresnému súdu Čadca doručená
dňa 29. 10. 2012. Dňa 07. 11. 2012 vyšší súdny úradník dal pokyn spisovej kancelárií na
predloženie spisu zákonnej sudkyni. Dňa 05. 11. 2012 bol súdu doručený vyžiadaný spis
z Okresného súdu Čadca. Dňa 15. 07. 2013 zákonná sudkyňa určila vo vecí termín
pojednávania na 10. 09. 2013.
Na základe uvedených skutočností, konštatujem, že predmetné konanie na tunajšom
súde je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré považujem za objektívne, spôsobené
nadmernou zaťaženosťou oddelenia zákonnej sudkyne, ako aj vzniknuté z dôvodu
prerozdelenia odd. „26 C“.»
Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného
súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu sp. zn. 26 C 50/2010, a preto ho považoval za
relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 572/2013-15
z 23. septembra 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie
k sťažnosti sp. zn. Spr. 3541/2013 z 15. júla 2013 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie.
Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3848/2013 doručenom ústavnému
súdu 13. novembra 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie, a súhlasí s upustením od neho, pričom nevyužila možnosť doplniť svoje
vyjadrenie k sťažnosti.
Dňa 14. novembra 2013 vyzval ústavný súd zástupkyňu sťažovateľky, aby sa
vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3541/2013 z 15. júla a sp. zn. Spr. 3848/2012
zo 6. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 20. novembra
2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a nevyužila možnosť
zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 50/2010.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na
odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky
(sťažovateľky), ktorým sa domáha zaplatenia peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento
typ konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho
ústavný súd nepovažuje za právne zložité. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd
o návrhu sťažovateľky ešte o merite veci do podania sťažnosti ústavnému súdu v zásade
nekonal, nemohla doterajšiu dĺžku namietaného konania ovplyvniť ani jej prípadná
skutková zložitosť.
2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho
štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto
konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 26 C 50/2010 k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 26 C 50/2010 vyplýva, že prvé pojednávanie vo veci bolo
nariadené až po uplynutí 3,5 roka od doručenia návrhu, pričom dovtedy okresný súd
vykonával len administratívne úkony.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (takmer štyri roky bez
rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu
došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené predovšetkým neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že
postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.
Vysoká zaťaženosť sudcov a personálne problémy nemôžu byť na ťarchu účastníka konania
a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 50/2010 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
odôvodňuje sťažovateľka tým, že je „primerané vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla
sťažovateľovi nečinnosťou súdov a ďalšou ujmou, ktorá vyplýva z toho, že navrhovateľ sa
nemôže domôcť náhrady škody a dostáva sa do platobnej neschopnosti“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Pri rozhodovaní o určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval
predovšetkým charakter nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom
období a stav, v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného
súdu, ako aj jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku. Na základe týchto skutočností ústavný súd
dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume
1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním
Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov
konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby
vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16
ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo
predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €,
ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna
zástupkyňa sťažovateľa je platkyňou DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby
tak predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2014