Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 572/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol.

s r. o., Horelica 13, Čadca, zastúpenej Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o.,

Palárikova 83, Čadca, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa

Vramusa, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T,

spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., trovy konania v sume 331,13 € (slovom

tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet Advokátskej kancelárie VARMUS s. r. o.,

Palárikova 83, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o.,

Horelica 13, Čadca (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení žalobkyne. Návrhom na začatie konania doručeným

okresnému súdu 4. marca 2010 sa domáha proti odporcovi Slovenskej republike –

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia peňažného plnenia

s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:

„Okresný súd Bratislava 1. /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod sp. zn.

postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od r. 2010

nebol zatiaľ vytýčený termín pojednávania a nie je predpoklad, že vec bude v dohľadnej

dobe skončená. Prvostupňový súd opätovne vo veci nekoná a nečinnosťou súdu sú

spôsobované opätovne prieťahy...

Sťažovateľ má za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jeho základné

právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2 SR, aby jeho vec

pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2010, pričom okresný súd riadne

vo veci nekoná a vo veci spôsobuje vážne prieťahy...“

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia „v rozsahu 10 000

EUR“, ktoré je podľa jej názoru primerané „vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla sťažovateľovi

nečinnosťou súdov a ďalšou ujmou, ktorá vyplýva z toho, že navrhovateľ sa nemôže domôcť

náhrady škody a dostáva sa do platobnej neschopnosti“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 SR,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 EUR, ktorú sumu je Okresný súd Bratislava 1 povinný zaplatiť sťažovateľovi v

lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastupovania vo výške 331,13 € /príprava a prevzatie zastupovania, podanie sťažnosti - 2 x

130,16 € + 2 x 7,81 € režijný paušál + 20 % DPH t. j. 55,19 €/ na účet...“

Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3541/2013 z 15. júla

2013, v ktorom okrem iného uviedla:

«... dňa 04. 03. 2010 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci

navrhovateľa obchodnej spoločnosti DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r. o., proti

odporcovi Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky, o zaplatenie 50.282,15 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom v zmysle Dňa 17. 03. 2010 bola

vec prevedená z registra „Ro“ do registra „C“ a pridelená do oddelenia „26 C“ na

prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Anne Kašajovej. Dňa 23. 03. 2010 zákonná

sudkyňa predložila spis súdnej tajomníčke na prípravu veci pred pojednávaním. Dňa

24. 03. 2010 súd vydal uznesenie, ktorým vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na

začatie konania. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 07. 04. 2010. Dňa 29. 09. 2010

bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania. Dňa 17. 10. 2011

bola vec pridelená do oddelenia „14 C“ na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve

Tulejovej z dôvodu prerozdelenia veci v odd. „26 C“ zákonnej sudkyne, z dôvodu

ustanovenia do funkcie predsedníčky súdu Dňa 31. 10. 2011 zákonná sudkyňa dala pokyn

spisovej kancelárii na doručenie stanoviska odporcu navrhovateľovi (ktoré mu bolo

doručené dňa 23. 11. 2011). Dňa 18. 06. 2011 súd požiadal Okresný súd Čadca

o zapožičanie spisu sp. zn. . Žiadosť bola Okresnému súdu Čadca doručená

dňa 27. 06. 2011. Dňa 19. 10. 2012 súd opätovne požiadal Okresný súd Čadca

o zapožičanie spisu sp. zn. . Žiadosť bola Okresnému súdu Čadca doručená

dňa 29. 10. 2012. Dňa 07. 11. 2012 vyšší súdny úradník dal pokyn spisovej kancelárií na

predloženie spisu zákonnej sudkyni. Dňa 05. 11. 2012 bol súdu doručený vyžiadaný spis

z Okresného súdu Čadca. Dňa 15. 07. 2013 zákonná sudkyňa určila vo vecí termín

pojednávania na 10. 09. 2013.

Na základe uvedených skutočností, konštatujem, že predmetné konanie na tunajšom

súde je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré považujem za objektívne, spôsobené

nadmernou zaťaženosťou oddelenia zákonnej sudkyne, ako aj vzniknuté z dôvodu

prerozdelenia odd. „26 C“.»

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného

súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu sp. zn. , a preto ho považoval za

relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -15

z 23. septembra 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila svoje vyjadrenie

k sťažnosti sp. zn. Spr. 3541/2013 z 15. júla 2013 a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3848/2013 doručenom ústavnému

súdu 13. novembra 2013 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, a súhlasí s upustením od neho, pričom nevyužila možnosť doplniť svoje

vyjadrenie k sťažnosti.

Dňa 14. novembra 2013 vyzval ústavný súd zástupkyňu sťažovateľky, aby sa

vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3541/2013 z 15. júla a sp. zn. Spr. 3848/2012

zo 6. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 20. novembra

2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a nevyužila možnosť

zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na

odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky

(sťažovateľky), ktorým sa domáha zaplatenia peňažného plnenia s príslušenstvom z titulu

náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento

typ konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho

ústavný súd nepovažuje za právne zložité. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd

o návrhu sťažovateľky ešte o merite veci do podania sťažnosti ústavnému súdu v zásade

nekonal, nemohla doterajšiu dĺžku namietaného konania ovplyvniť ani jej prípadná

skutková zložitosť.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto

konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že prvé pojednávanie vo veci bolo

nariadené až po uplynutí 3,5 roka od doručenia návrhu, pričom dovtedy okresný súd

vykonával len administratívne úkony.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (takmer štyri roky bez

rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu

došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené predovšetkým neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že

postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Vysoká zaťaženosť sudcov a personálne problémy nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

odôvodňuje sťažovateľka tým, že je „primerané vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla

sťažovateľovi nečinnosťou súdov a ďalšou ujmou, ktorá vyplýva z toho, že navrhovateľ sa

nemôže domôcť náhrady škody a dostáva sa do platobnej neschopnosti“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval

predovšetkým charakter nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom

období a stav, v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného

súdu, ako aj jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku. Na základe týchto skutočností ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov

konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16

ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo

predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €,

ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, keďže právna

zástupkyňa sťažovateľa je platkyňou DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby

tak predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014