Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 95/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. J., zastúpenej advokátkou JUDr.

Dášou Komkovou, Advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Ing. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. J. J. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 €

(slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Dáše Komkovej, Advokátska kancelária,

Hlavná 27, Prešov, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 zo 7. februára 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynul chronologický prehľad niektorých úkonov vykonaných

v napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:

«Na Okresnom súde Košice II sa v konaní pod sp. zn. vedie súdny

spor vo veci mňa, sťažovateľky, ako právnej nástupkyne navrhovateľa O., zast. Ing. I. J.(...),

proti odporcovi HASKO, spol. s. r. o., Ul. Pražská č. 4, 040 01 Košice(...), predmetom

ktorého je zaplatenie sumy 572,01 Eur (17.232,30 Sk) s prísl.

Návrh zo strany môjho právneho predchodcu, ako navrhovateľa, bol podaný dňa

19. 1. 1999. Na návrh môjho právneho predchodcu rozhodol súd vo veci platobným

rozkazom dňa 6. 4. 1999, vydaným pod sp. zn. -11.

Účinkom včas podaného odporu zo strany odporcu bol platobný rozkaz zrušený. (...)

(...)ja, sťažovateľka mám za to, že postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené moje základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pretože od začiatku súdneho konania, podania návrhu

zo strany navrhovateľa, teda môjho právneho predchodcu, uplynula doba viac ako 13

rokov, pričom vec do dnešného dňa nie je právoplatne skončená.

Podľa môjho názoru v prejednávanej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn.: sa po skutkovej a právnej stránke nejedná o náročnú vec

a na prerokovanie a platné rozhodnutie takéhoto sporu nie je potrebný takýto dlhý časový

úsek a neprimeraný čas, t. j. vec sa už prejednáva viac ako trinásť rokov. (...)

V prejednávanej veci podľa môjho názoru sa nejedná o právnu zložitosť a náročnosť

sporu, resp. ani právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy

v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nedokonalým poznaním obsahu

samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou na pojednávanie, neodborným využitím

času určeného na pojednávanie, neodborným vedením jednotlivých pojednávaní

a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre

toto dokazovanie ().

Pri kritériu „správanie účastníkov“ mám za to, že taktiež nie je možné ustáliť, aby

v tomto konaní došlo k zbytočným prieťahov v dôsledku správania sa sťažovateľky, resp. jej

právneho predchodcu.

Pri posudzovaní posledného kritéria, ktorým je postup samotného okresného súdu, je

potrebné poukázať, že súd v období od podania návrhu zo strany navrhovateľa

do vyhlásenia rozsudku zo dňa 1. 10. 2002, ako aj od zrušujúceho uznesenia Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn.: -87, zo dňa 30. 1. 2004 do súčasnej doby nekonal

dostatočne aktívne a sústredene a svojou neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy

v namietanom konaní, čo má za následok porušenie základného práva uvedeného v čl. 48

ods. 2 SR. (...)

Takáto zdĺhavosť konania v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby

do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej

podstate. (...)

Ja, sťažovateľka sa domáham priznania finančného zadosťučinenia, ako náhrady

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 40.000 Eur, a to z dôvodov, že porušenie

môjho základného práva a slobody už nie je možné napraviť, ako aj v spôsobení ujmy

spočívajúcej v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti spojených s neprimerane

dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty ().

Takýmto zdĺhavým a nezákonným rozhodovaním súdu I. stupňa, najmä jeho

posledného rozhodnutia došlo ešte k prehĺbeniu mojich útrap tak psychických, ako aj

ekonomických.

Okrem zaplatenia nemajetkovej ujmy uplatňujem si aj náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré vyčísľujem podľa vyhl. č. (...)

Po začatí konania sťažovateľka navrhuje, aby senát Ústavného súdu SR rozhodol

nálezom

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo Ing. J. J., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené

v SR.

2. Ing. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000 Eur(...),

ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. J. J.,

ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátke JUDr. Dáši

Komkovej, Prešov, Hlavná 27, vo výške 323,50 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.(...)»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 22. marca 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného

súdu z 19. apríla 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Konanie na tunajšom súde bolo začaté na návrh žalobcu dňa 19. 1. 1999, kde

žalobcom bol Ing. I. J., žalobca I. J. zomrel dňa 12. 10. 2004, túto skutočnosť však oznámila

jeho právna zástupkyňa súdu až dňa 2. 12. 2008 a doklady preukazujúce právne

nástupníctvo sťažovateľky Ing. J. J. boli súdu doručené až dňa 13. 9. 2010. Vo veci bolo

rozhodnuté na pojednávaní dňa 9. 10. 2012, spis sa z dôvodu odvolania od 4. 2. 2013

nachádza na Krajskom súde v Košiciach.

S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že k ujme na právach

sťažovateľky mohlo postupom tunajšieho súdu dôjsť najskôr od 14. 9. 2010, v súčasnosti je

ale vo veci rozhodnuté. (...)

V zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd

konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu

uviedla najmä, že:

„(...) nemožno sa stotožniť s vyjadrením účastníka konania v tom, že pôvodný

žalobca Ing. I. J. zomrel v roku 2004 a túto skutočnosť sme oznámili súdu až v roku 2008.

Pokiaľ by súd postupoval v zmysle zák. pri organizácii rozvrhu práce, ako aj

pri kontrolnej a revíznej činnosti, ako aj na poradách, by dospel k záveru, že skutočne nebol

vytýčený termín pojednávania od roku 2004 bez ohľadu na skutočnosť, že účastníkovi

konania zanikla spôsobilosť na právne úkony.

Včasným vytýčením termínu pojednávania by súd prerušil konanie do ukončenia

dedičského konania po poručiteľovi, resp. po právnom predchodcovi mňa, sťažovateľky.

Podľa , o sudcoch a prísediacich v znení neskorších

predpisov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na

nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone

svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa

svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných

prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

K tomuto postoju SR výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone

jeho funkcie.

V zmysle zák. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vyplýva, že predseda súdu, resp. podpredsedovia súdu nie sú nadriadení sudcu a ani sudca

nie je voči nim podriadeným.

Podľa zák. o sudcoch a prísediacich sudca je povinný vykonávať svoje

povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, vždy

upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich

nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov (§ 30 cit. zák.). (...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený

13. januára 2014, ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom

súde v konaní vedenom pod sp. zn. :

Dňa 19. januára 1999 podal právny predchodca sťažovateľky – Ing. I. J., ktorý

podnikal v rámci združenia pod obchodným názvom O. (ďalej aj „navrhovateľ“),

na okresnom súde proti spoločnosti HASKO, spol. s r. o., Pražská 4, Košice (ďalej len

„odporca“), návrh „na zaplatenie 17.232.30 Sk a prísl.“.

Dňa 3. februára 1999 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdnych

poplatkov.

Dňa 18. marca 1999 navrhovateľ uhradil súdny poplatok.

Dňa 6. apríla 1999 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -11.

Dňa 23. apríla 1999 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.

Dňa 6. mája 1999 súd vyzval odporcu, aby uhradil súdny poplatok za podaný odpor

a aby zaslal ešte jeden opis odporu.

Dňa 29. mája 1999 odporca uhradil súdny poplatok za odpor a reagoval na výzvu

súdu.

Dňa 15. júna 1999 súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k odporu.

Dňa 28. júna 1999 sa navrhovateľ písomne vyjadril k odporu.

Dňa 12. júna 2000 súd vyzval navrhovateľa, aby v stanovenej lehote predložil

zmluvu o združení, ktorou bol založený O.

Dňa 25. augusta 2000 súd urgoval navrhovateľa na predloženie uvedenej zmluvy

o združení.

Dňa 27. septembra 2000 navrhovateľ predložil súdu požadovanú zmluvu o združení.

Dňa 13. decembra 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. február 2002.

Dňa 17. decembra 2001 súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinný dôkaz

o dodaní tovaru odporcovi.

Dňa 5. februára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

12. marec 2002.

Dňa 12. marca 2002 bolo pojednávanie odročené na neurčito „z dôvodu práce

neschopnosti predsedkyne senátu“.

Dňa 15. marca 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. apríl 2002.

Dňa 30. apríla 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

11. jún 2002.

Dňa 11. júna 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

3. september 2002.

Dňa 15. augusta 2002 právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť

na nastávajúcom pojednávaní.

Dňa 3. septembra 2002 bolo pojednávanie odročené na 1. október 2002. Právna

zástupkyňa navrhovateľa bola vyzvaná na predloženie listinného dôkazu.

Dňa 1. októbra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom

č. k. -64 žalobný návrh zamietol.

Dňa 30. decembra 2002 navrhovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 7. februára 2003 navrhovateľ podrobne odôvodnil svoje odvolanie.

Dňa 14. februára 2003 súd zaslal odvolanie odporcovi na vyjadrenie a súčasne

uznesením č. k. -74 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

z odvolania.

Dňa 10. apríla 2003 navrhovateľ podal „odvolanie“ proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -74 a zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 29. mája 2003 sa odporca vyjadril k odvolaniu navrhovateľa.

Dňa 4. júla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“), aby rozhodol o odvolaniach navrhovateľa.

Dňa 8. septembra 2003 okresný súd uznesením č. k. -85 priznal

navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 30. januára 2004 krajský súd uznesením č. k. -87 zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uznesením č. k.

89 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -74.

Dňa 19. apríla 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. februára 2004 súd zaslal účastníkom konania uvedené rozhodnutie krajského

súdu.

Dňa 19. septembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. december 2008.

Dňa 2. decembra 2008 právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní, pričom v jednom svojom ospravedlnení uviedla, že pojednávanie navrhuje

odročiť „vzhľadom na skutočnosť, že po smrti pôvodného navrhovateľa pána Ing. J. je

obtiažnejšie zistiť z účtovných dokladov záznamy o výkone motorového vozidla“.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 18. marca 2009 právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla predvolať a vypočuť

vo veci svedka.

Dňa 7. augusta 2009 súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa na zaslanie

listinného dôkazu (záznamu o prevádzke vozidla).

Dňa 27. októbra 2009 právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu, že

„s poukazom na úmrtie navrhovateľa nie je možné v súčasnej dobe zadovážiť záznam

o prevádzke motorového vozidla“.

Dňa 5. augusta 2010 súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby lehote 30 dní

zaslala „osvedčenie o prejednaní dedičstva po nebohom navrhovateľovi“.

Dňa 13. septembra 2010 sťažovateľka doručila súdu dedičské rozhodnutie po neb.

navrhovateľovi – Ing. I. J. (zomr. 12. októbra 2004), č. k. -325 z 21. marca

2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2006.

Dňa 11. januára 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 28. február 2012.

Dňa 28. februára 2012 bolo pojednávanie odročené na 12. jún 2012, pretože právna

zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na tomto pojednávaní.

Dňa 10. mája 2012 bola právna zástupkyňa navrhovateľa vyzvaná súdom na

predloženie splnomocnenia od dedičov už neb. navrhovateľa.

Dňa 12. júna 2012 bolo pojednávanie odročené „z dôvodu mimoriadnej udalosti na

súde“ na 9. október 2012.

Dňa 9. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom

č. k. -124 žalobný návrh zamietol.

Dňa 3. decembra 2012 sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 7. januára 2013 bolo odvolanie sťažovateľky zaslané odporcovi na vyjadrenie.

Dňa 4. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľky.

Dňa 27. septembra 2013 krajský súd rozsudkom č. k. -149 napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil.

Dňa 28. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 13. novembra 2013 rozsudok okresného súdu č. k. -124

nadobudol právoplatnosť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola

závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu

napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka najmä tým, že nebola súčinnostná

v napadnutom konaní, keďže dedičské rozhodnutie po pôvodnom navrhovateľovi bolo

okresnému súdu doručené až 13. septembra 2010 napriek tomu, že právoplatnosť nadobudlo

už 13. apríla 2006. Na uvedené správanie sťažovateľky nemohol ústavný súd neprihliadnuť

pri úvahe o priznaní výšky finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania trinásť rokov iba na

súde prvého stupňa (od 19. januára 1999 až do vydania rozhodnutia z 9. októbra 2012) je už

samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj v tom prípade, ak sa odhliadne od

toho, že spis sa v tomto období nachádzal osem mesiacov na odvolacom súde a dokonca aj

v tom prípade, ak sa odpočíta šesťročné obdobie od úmrtia pôvodného navrhovateľa

(12. októbra 2004) až po doručenie právoplatného dedičského rozhodnutia okresnému súdu

(13. septembra 2010). Na predloženie uvedeného relevantného dedičského rozhodnutia

okresný súd vyzval sťažovateľku iba 5. augusta 2010, pričom už najneskôr 2. decembra

2008 mohol získať z podania právnej zástupkyne sťažovateľky informáciu o úmrtí

pôvodného navrhovateľa. Okrem uvedeného obdobia bol okresný súd v predmetnej veci bez

akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov opakovane nečinný od 28. júna 1999

do 12. júna 2000 (jeden rok), od 27. septembra 2000 do 13. decembra 2001 (jeden rok a dva

mesiace) a od 20. februára 2004 do 12. októbra 2004 (osem mesiacov). Na okresnom súde,

teda minimálne štyri a pol roka nebol vykonaný žiadny alebo žiadny efektívny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého

súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným

prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne

v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,

a teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 9. októbra 2012 bol v predmetnej veci na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

40 000 €, „a to z dôvodov, že porušenie môjho základného práva a slobody už nie je možné

napraviť, ako aj v spôsobení ujmy spočívajúcej v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti

spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, preto uznal za

odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na povahu veci (o zaplatenie

572,01 € s prísl.) považuje za primerané jej priznať v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. júla 2012, spísanie ústavnej

sťažnosti z 10. júla 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. apríla

2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €

a režijný paušál v sume dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí

odmena v sume 130,16 € a režijný paušál v sume 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 407,55 €, ku ktorej bolo

treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 81,51 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

predstavujú celkove sumu 489,06 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014