Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 117/2014
PDF · 169.74 KB
No categories available
II. ÚS 117/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh Ing. J. Š., na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/18/13-K
z 25. júna 2013 a takto
rozhodol:
Návrh Ing. J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. septembra
2013 doručený návrh Ing. J. Š. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)
sp. zn. VP/18/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ bol 10. mája 2012 odvolaný z funkcie
riaditeľa štátneho podniku Rudné bane, š. p. Banská Bystrica (ďalej len „štátny podnik“).
Podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len
„ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) navrhovateľ podal
14. júna 2013 výboru písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových
pomerov (ďalej len „oznámenie“) za rok 2012.
Namietaným rozhodnutím výbor uložil navrhovateľovi ako bývalému verejnému
funkcionárovi pokutu v sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného
funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať
oznámenie do 31. marca 2013.
Navrhovateľ v úvode svojho návrhu poukázal na svoje stanovisko zaslané výboru
11. júna 2013, v ktorom uviedol, že 10. mája 2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa štátneho
podniku. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podal 7. mája 2013 na poštovú prepravu na
predpísanom tlačive oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a teda v lehote
v zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, a podľa jeho názoru podávanie písomného
oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už
nebol verejným funkcionárom, je nad rámec zákona.
Navrhovateľ následne v návrhu, nadväzujúc na svoje vyjadrenie prezentované v už
opísanom liste, uvádza, že zákonná povinnosť verejného funkcionára podávať písomné
oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok je buď podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
alebo podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, ale nie podľa oboch ústavných noriem zároveň.
Súčasná aplikácia čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je podľa názoru navrhovateľa
nesprávna a je nad rámec ústavného zákona, a teda podľa navrhovateľa nezákonná. Z toho
dôvodu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavným súdom.
II.
Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vykonával verejnú funkciu
v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, t. j. funkciu riaditeľa štátneho podniku,
do 10. mája 2012, keď bol z tejto funkcie odvolaný. Týmto dňom teda skončil výkon jeho
verejnej funkcie.
Navrhovateľ 7. mája 2013 podal výboru oznámenie po skončení výkonu verejnej
funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona a 14. júna 2013 podal výboru písomné
oznámenie za rok 2012 podľa čl. 7 ústavného zákona.
Výbor po zistení, že navrhovateľ nepodal v ustanovenej lehote (do 31. marca 2013)
písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona, uznesením č. 154 z 23. mája 2013 začal
proti nemu konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľa podľa
čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného
záujmu. Navrhovateľ na výzvu výboru reagoval listom z 11. júna 2013, v ktorom uviedol,
že 10. mája 2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa štátneho podniku, čím prestal byť
verejným funkcionárom podľa ústavného zákona. Ďalej v liste uviedol, že podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona podal 7. mája 2013 na poštovú prepravu na predpísanom tlačive
oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a teda v lehote predpokladanej čl. 8 ods. 5
ústavného zákona. Taktiež v liste uviedol, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona naposledy
podal oznámenie v marci 2012 za predchádzajúci kalendárny rok 2011 a že podávanie
oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už
nevykonáva verejnú funkciu, je nad rámec zákona. Pre skrátenie konania pred výborom
navrhovateľ s listom zároveň podal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za rok
2012.
Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že „vyjadrenie verejného
funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané
skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť verejnú funkcionárku
zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov“. Z tohto dôvodu prijal 25. júna 2013
uznesenie č. 217, ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/18/13-K. V napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného
zákona v lehote v ňom ustanovenej, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona (oznámenie za rok 2012 mal podať do 31. marca 2013, oznámenie podal 14. júna
2013), za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume
805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.
Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 7. augusta 2013.
Vzhľadom na charakter námietok navrhovateľa, ktorý namieta výklad a aplikáciu
ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ako aj na skutočnosť, že neexistuje rozpor medzi
navrhovateľom tvrdeným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu návrhu a skutkovým
stavom veci vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia, ktorý navrhovateľ ani nerozporoval,
ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať predsedu výboru, aby sa vyjadril k návrhu
navrhovateľa a aby predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál.
III.
Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov
senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde,
podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný
funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata
mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,
ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu
na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto
návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred
ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného
súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
ústavného zákona.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo
dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa čl. 8 ods. 1 ústavného
zákona je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej
funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa
porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za
verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej
funkcie.
Navrhovateľ namieta, že podávanie písomného oznámenia podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už nebol verejným funkcionárom
a keď navyše podal oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona, je nad rámec ústavného zákona. Podľa názoru navrhovateľa zákonná
povinnosť verejného funkcionára podávať písomné oznámenie za predchádzajúci
kalendárny rok je buď podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, alebo podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona, ale nie podľa oboch ustanovení zároveň.
Ústavný súd v úvode považuje vzhľadom na námietky navrhovateľa za potrebné
vyjadriť sa k súčasnému plneniu povinností podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného
zákona zo strany verejného funkcionára. Inak povedané, či podanie oznámenia po skončení
výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vylučuje povinnosť verejného
funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a naopak.
Ústavný zákon ustanovuje povinnosti verejných funkcionárov počas aktívneho
výkonu verejnej funkcie, ale aj po jeho skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých
povinností (typicky čl. 8 ústavného zákona). Na účely preverenia dodržiavania týchto
povinností zo strany verejných funkcionárov ústavný zákon upravuje viaceré oznamovacie
povinnosti verejného funkcionára, napr. podľa čl. 7 ods. 1 alebo čl. 8 ods. 5 ústavného
zákona. Kým účelom úpravy povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7
ods. 1 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas
aktívneho výkonu verejnej funkcie, účelom úpravy povinnosti podať oznámenie po
skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je preverenie
dodržiavania ustanovení ústavného zákona vzťahujúcich sa na obdobie jedného roka po
skončení výkonu verejnej funkcie a len na vybraných verejných funkcionárov. Už na
základe uvedeného je možné konštatovať, že prijatím záveru o súčasnej neaplikovateľnosti
čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona by bol popretý účel týchto ustanovení a nebolo
by preverené plnenie všetkých povinností verejného funkcionára vyplývajúcich mu
z ústavného zákona.
Povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona sa navyše vzťahuje
na všetkých verejných funkcionárov, t. j. na každého, kto vykonáva funkciu podľa čl. 2
ods. 1 ústavného zákona, a je bezpodmienečná. Naopak, povinnosť podať oznámenie podľa
čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa vzťahuje len na verejných funkcionárov taxatívne
vymenovaných v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, t. j. na verejných funkcionárov podľa čl. 2
ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), a to za predpokladu, že tento v období
dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci
alebo o poskytnutí, alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností
vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych
právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.
V zmysle už uvedeného ústavný súd konštatuje, že bez ohľadu na skutočnosť, či
navrhovateľ bol za podmienok ustanovených v čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona
povinný podať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, bol povinný podať
oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý sa vzťahuje bez výnimky na všetkých
verejných funkcionárov v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona a ktorého účel je odlišný od
účelu reprezentovaného čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Plnením povinnosti podľa čl. 8 ods. 5
ústavného zákona zo strany navrhovateľa nedošlo k zániku jeho povinnosti podať
oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.
Na tomto mieste sa však ústavný súd musí vysporiadať s otázkou, či navrhovateľ
porušil povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za
kalendárny rok 2012 do 31. marca 2013, t. j. v čase, keď už nebol verejným funkcionárom,
keďže navrhovateľ bol odvolaný z verejnej funkcie 10. mája 2012 a oznámenie podal
14. júna 2013. Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu, ktoré bolo prijaté
7. júla 2010 uznesením č. k. PLz. ÚS 1/2010-10 (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“),
verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7
ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za dobu výkonu funkcie
v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho
kalendárneho roku.
Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť
dodržiavaný ústavný zákon a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.
Z tohto dôvodu je rozumné, že verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie
povinný urobiť oznámenie aj za dobu výkonu funkcie v poslednom kalendárnom roku
výkonu funkcie, a to do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku (PLz. ÚS 1/2010,
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár, ktorému výkon
verejnej funkcie skončil 10. mája 2012, bol povinný v záujme preverenia dodržiavania
ústavného zákona v období medzi 1. januárom 2012 a 10. májom 2012 podať oznámenie
podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona najneskôr do 31. marca 2013. V opačnom prípade by
časť jeho aktívneho výkonu funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného
zákona. Pretože navrhovateľ oznámenie za rok 2012 v uvedenej lehote nepodal (predmetné
oznámenie podal až 14. júna 2013), porušil tým povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1
ústavného zákona.
Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti
napadnutému rozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú
také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné
posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľa odmietol
už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2014