Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 117/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval návrh Ing. J. Š., na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/18/13-K

z 25. júna 2013 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. septembra

2013 doručený návrh Ing. J. Š. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/18/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ bol 10. mája 2012 odvolaný z funkcie

riaditeľa štátneho podniku Rudné bane, š. p. Banská Bystrica (ďalej len „štátny podnik“).

Podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone

funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len

„ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) navrhovateľ podal

14. júna 2013 výboru písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov (ďalej len „oznámenie“) za rok 2012.

Namietaným rozhodnutím výbor uložil navrhovateľovi ako bývalému verejnému

funkcionárovi pokutu v sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného

funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať

oznámenie do 31. marca 2013.

Navrhovateľ v úvode svojho návrhu poukázal na svoje stanovisko zaslané výboru

11. júna 2013, v ktorom uviedol, že 10. mája 2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa štátneho

podniku. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podal 7. mája 2013 na poštovú prepravu na

predpísanom tlačive oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a teda v lehote

v zmysle čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, a podľa jeho názoru podávanie písomného

oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už

nebol verejným funkcionárom, je nad rámec zákona.

Navrhovateľ následne v návrhu, nadväzujúc na svoje vyjadrenie prezentované v už

opísanom liste, uvádza, že zákonná povinnosť verejného funkcionára podávať písomné

oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok je buď podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,

alebo podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, ale nie podľa oboch ústavných noriem zároveň.

Súčasná aplikácia čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je podľa názoru navrhovateľa

nesprávna a je nad rámec ústavného zákona, a teda podľa navrhovateľa nezákonná. Z toho

dôvodu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavným súdom.

II.

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vykonával verejnú funkciu

v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, t. j. funkciu riaditeľa štátneho podniku,

do 10. mája 2012, keď bol z tejto funkcie odvolaný. Týmto dňom teda skončil výkon jeho

verejnej funkcie.

Navrhovateľ 7. mája 2013 podal výboru oznámenie po skončení výkonu verejnej

funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona a 14. júna 2013 podal výboru písomné

oznámenie za rok 2012 podľa čl. 7 ústavného zákona.

Výbor po zistení, že navrhovateľ nepodal v ustanovenej lehote (do 31. marca 2013)

písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona, uznesením č. 154 z 23. mája 2013 začal

proti nemu konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľa podľa

čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného

záujmu. Navrhovateľ na výzvu výboru reagoval listom z 11. júna 2013, v ktorom uviedol,

že 10. mája 2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa štátneho podniku, čím prestal byť

verejným funkcionárom podľa ústavného zákona. Ďalej v liste uviedol, že podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona podal 7. mája 2013 na poštovú prepravu na predpísanom tlačive

oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a teda v lehote predpokladanej čl. 8 ods. 5

ústavného zákona. Taktiež v liste uviedol, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona naposledy

podal oznámenie v marci 2012 za predchádzajúci kalendárny rok 2011 a že podávanie

oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už

nevykonáva verejnú funkciu, je nad rámec zákona. Pre skrátenie konania pred výborom

navrhovateľ s listom zároveň podal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za rok

2012.

Po vykonanom dokazovaní výbor dospel k záveru, že „vyjadrenie verejného

funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané

skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť verejnú funkcionárku

zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov“. Z tohto dôvodu prijal 25. júna 2013

uznesenie č. 217, ktorým schválil rozhodnutie sp. zn. VP/18/13-K. V napadnutom

rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného

zákona v lehote v ňom ustanovenej, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona (oznámenie za rok 2012 mal podať do 31. marca 2013, oznámenie podal 14. júna

2013), za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume

805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.

Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 7. augusta 2013.

Vzhľadom na charakter námietok navrhovateľa, ktorý namieta výklad a aplikáciu

ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ako aj na skutočnosť, že neexistuje rozpor medzi

navrhovateľom tvrdeným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu návrhu a skutkovým

stavom veci vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia, ktorý navrhovateľ ani nerozporoval,

ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať predsedu výboru, aby sa vyjadril k návrhu

navrhovateľa a aby predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál.

III.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého podľa

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje ,

podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia . Rozhodnutie ústavného

súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo

dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa čl. 8 ods. 1 ústavného

zákona je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa

porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za

verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej

funkcie.

Navrhovateľ namieta, že podávanie písomného oznámenia podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už nebol verejným funkcionárom

a keď navyše podal oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona, je nad rámec ústavného zákona. Podľa názoru navrhovateľa zákonná

povinnosť verejného funkcionára podávať písomné oznámenie za predchádzajúci

kalendárny rok je buď podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, alebo podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona, ale nie podľa oboch ustanovení zároveň.

Ústavný súd v úvode považuje vzhľadom na námietky navrhovateľa za potrebné

vyjadriť sa k súčasnému plneniu povinností podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona zo strany verejného funkcionára. Inak povedané, či podanie oznámenia po skončení

výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vylučuje povinnosť verejného

funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a naopak.

Ústavný zákon ustanovuje povinnosti verejných funkcionárov počas aktívneho

výkonu verejnej funkcie, ale aj po jeho skončení vrátane tzv. postzamestnaneckých

povinností (typicky čl. 8 ústavného zákona). Na účely preverenia dodržiavania týchto

povinností zo strany verejných funkcionárov ústavný zákon upravuje viaceré oznamovacie

povinnosti verejného funkcionára, napr. podľa čl. 7 ods. 1 alebo čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona. Kým účelom úpravy povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7

ods. 1 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas

aktívneho výkonu verejnej funkcie, účelom úpravy povinnosti podať oznámenie po

skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je preverenie

dodržiavania ustanovení ústavného zákona vzťahujúcich sa na obdobie jedného roka po

skončení výkonu verejnej funkcie a len na vybraných verejných funkcionárov. Už na

základe uvedeného je možné konštatovať, že prijatím záveru o súčasnej neaplikovateľnosti

čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona by bol popretý účel týchto ustanovení a nebolo

by preverené plnenie všetkých povinností verejného funkcionára vyplývajúcich mu

z ústavného zákona.

Povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona sa navyše vzťahuje

na všetkých verejných funkcionárov, t. j. na každého, kto vykonáva funkciu podľa čl. 2

ods. 1 ústavného zákona, a je bezpodmienečná. Naopak, povinnosť podať oznámenie podľa

čl. 8 ods. 5 ústavného zákona sa vzťahuje len na verejných funkcionárov taxatívne

vymenovaných v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, t. j. na verejných funkcionárov podľa čl. 2

ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), a to za predpokladu, že tento v období

dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci

alebo o poskytnutí, alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností

vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych

právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.

V zmysle už uvedeného ústavný súd konštatuje, že bez ohľadu na skutočnosť, či

navrhovateľ bol za podmienok ustanovených v čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona

povinný podať oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, bol povinný podať

oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý sa vzťahuje bez výnimky na všetkých

verejných funkcionárov v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona a ktorého účel je odlišný od

účelu reprezentovaného čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Plnením povinnosti podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona zo strany navrhovateľa nedošlo k zániku jeho povinnosti podať

oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Na tomto mieste sa však ústavný súd musí vysporiadať s otázkou, či navrhovateľ

porušil povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za

kalendárny rok 2012 do 31. marca 2013, t. j. v čase, keď už nebol verejným funkcionárom,

keďže navrhovateľ bol odvolaný z verejnej funkcie 10. mája 2012 a oznámenie podal

14. júna 2013. Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu, ktoré bolo prijaté

7. júla 2010 uznesením č. k. PLz. -10 (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“),

verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7

ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za dobu výkonu funkcie

v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho

kalendárneho roku.

Počas celého obdobia, v každom momente aktívneho výkonu funkcie musí byť

dodržiavaný ústavný zákon a z tohto dôvodu musí byť jeho dodržiavanie kontrolované.

Z tohto dôvodu je rozumné, že verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie

povinný urobiť oznámenie aj za dobu výkonu funkcie v poslednom kalendárnom roku

výkonu funkcie, a to do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku (PLz. ,

).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár, ktorému výkon

verejnej funkcie skončil 10. mája 2012, bol povinný v záujme preverenia dodržiavania

ústavného zákona v období medzi 1. januárom 2012 a 10. májom 2012 podať oznámenie

podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona najneskôr do 31. marca 2013. V opačnom prípade by

časť jeho aktívneho výkonu funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného

zákona. Pretože navrhovateľ oznámenie za rok 2012 v uvedenej lehote nepodal (predmetné

oznámenie podal až 14. júna 2013), porušil tým povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona.

Z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti

napadnutému rozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú

také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné

posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľa odmietol

už pri predbežnom prerokovaní podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014