Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. februára 2014

o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie

konania o súlade o Exportno-importnej banke

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2,

prvou a druhou vetou a ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto

rozhodol:

Konanie o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

28. februára 2013 doručený návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa

(ďalej len „“) o súlade

o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o eximbanke“ alebo „napadnutý zákon“) s čl. 1 ods. 1

prvou vetou, , prvou a druhou vetou a ,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“).

2. Generálny prokurátor v návrhu po odcitovaní v bode 1 uvedených práv

a napadnutého ustanovenia zákona o eximbanke v podstatnom uviedol:

„Vyznačená právna úprava (§ 28 ods. 3 zákona o eximbanke, pozn.) chráni majetok

Eximbanky pred exekučným konaním do takej miery, že právoplatné rozhodnutia súdov

vydané v občianskom súdnom konaní, ktoré ukladajú povinnosť Eximbanke na peňažné

plnenie v prospech úspešného účastníka súdneho konania, sa stávajú nevykonateľnými

v prípade, ak táto banka odmietne dobrovoľne splniť svoju povinnosť.“

V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na jeden prípad (ktorý však nekonkretizoval,

pozn.), keď eximbanka odmietla splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z právoplatného

rozhodnutia súdu z dôvodu, že jej to neumožňuje napadnuté ustanovenie § 28 ods. 3 zákona

o eximbanke.

Podľa názoru navrhovateľa „náš právny poriadok neobsahuje taký právny

prostriedok, na základe ktorého by bolo možné donútiť Eximbanku na plnenie povinností,

ktoré jej vyplývajú z právoplatných rozhodnutí súdov, iných orgánov alebo ďalších

exekučných titulov. Ak aj začne exekučné konane doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi, toto konania musí byť zastavené. Ak by súdny exekútor postihol

vlastné zdroje financovania Eximbanky, súd by musel exekúciu zastaviť... z dôvodu, že

postihuje veci alebo práva, ktoré nepodliehajú exekúcii... Pred exekúciou nie sú chránené

cudzie zdroje financovania tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami [§ 28

ods. 3 v spojení s § 28 ods. 1 písm. b) zákona...]...“.

3. K namietanému porušeniu v bode 1 označených práv navrhovateľ uviedol:

«Takáto právna úprava umožňuje zneužitie práva, porušuje princíp rovnosti,

porušuje princíp rovnakej ochrany vlastníckeho práva a odopiera prístup k spravodlivosti

v prípadoch, ak jedným z účastníkov právnych vzťahov je Eximbanka a Eximbanka sa

rozhodne, že vôbec nesplní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozhodnutia súdu alebo

iného exekučného titulu. Ak riadne a včas nesplní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva

zo zákona, zo zmluvy alebo iného právneho úkonu, možno sa domáhať splnenia povinnosti

na súde alebo inom orgáne. Avšak, ani právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu či

iným exekučným titulom ju nemožno donútiť k splneniu povinnosti, ak sa rozhodne, že túto

povinnosť nesplní...

... v umožňuje, aby zákon ustanovil, ktorý ďalší majetok okrem

majetku uvedeného v tejto , nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti,

rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu,

obce alebo určených právnických osôb (prvá veta) a tiež, že zákon môže ustanoviť, že určité

veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej

republike (odsek 2). Avšak, so zreteľom na právnu úpravu postavenia a úloh, ktoré patria

do pôsobnosti Eximbanky, zastávam názor, že ochrana vlastných zdrojov financovania

Eximbanky pred exekúciou limity ústavnosti vyjadrené v ... nespĺňa.

Zákonodarca môže chrániť určitý majetok pred exekúciou. V právnom štáte však

nesmie tak urobiť spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku znamená pre oprávnené osoby

nevymožiteľnosť ich práv.

Namietaná právna úprava porušuje rovnosť subjektov právnych vzťahov pred

zákonom i pred súdom a rovnakú ochranu vlastníckeho práva. Umožňuje, aby Eximbanka

svojvoľne rozhodovala o tom, ktorému úspešnému účastníkovi súdneho konania uhradí

pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu z iného

exekučného titulu, a ktorého pohľadávku bude ignorovať s poukazom na zákonom

ustanovenú ochranu vlastných zdrojov financovania svojej činnosti pred exekúciou. Takáto

právna úprava nerešpektuje a prvú a druhú vetu ... a

Dodatkového protokolu..., a to bez toho, aby spĺňala limity obmedzenia základných práv

a slobôd ustanovené v ...

Zastávam názor, že aj pohľadávka vyplývajúca z právoplatného rozhodnutia súdu či

iného exekučného titulu je majetkom, ktorý je predmetom ochrany podľa ...

majetok, ktorý je predmetom ochrany podľa ..., zahŕňa nielen veci, ale aj

práva a iné majetkové hodnoty... vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že

má aspoň „legitímnu nádej“ na ich zhmotnenie.»

4. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1

) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru) navrhovateľ uviedol, že

porušením práva na súdnu ochranu je aj „nemožnosť docieliť výkon súdneho rozhodnutia

voči Eximbanke“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax ústavného súdu (napr.

), podľa ktorej „aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí

zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.

K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku dochádza

až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Otázku, či ochrana poskytovaná

súdnymi exekútormi podľa Exekučného poriadku je súdnou alebo inou právnou ochranou,

treba zodpovedať v prospech záveru, že táto ochrana je súdnou ochranou... Právo na súdnu

ochranu však nemá a ani nemôže mať absolútnu povahu. Zákon môže ustanoviť postup,

ktorým sa toto základné právo obmedzí, zúži alebo iným spôsobom modifikuje. Na takýto

postup však musí existovať legitímny, všeobecne akceptovateľný a spoločensky prospešný

cieľ, ktorého dosiahnutie odôvodňuje zásah do základného práva na súdnu ochranu. Aj pri

takomto obmedzení však musí zostať zachovaná podstata práva na prístup k súdu, ktorý je

jedným zo závažných aspektov spravodlivého konania pred súdom... Zákonodarca... pri

obmedzovaní efektívneho prístupu k súdu u porovnateľnej skupiny subjektov práva musí

sledovať legitímny cieľ a musí na jeho dosiahnutie použiť také právne prostriedky, ktoré sú

k sledovanému cieľu v primeranom vzťahu proporcionality s osobitným zreteľom

na podstatu ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu.“.

Podobne z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva (napr. Burdov proti

Rusku, Hornsby proti Grécku, Estima Jorge proti Portugalsku, Kreuz proti Poľsku), že

«právo na spravodlivé súdne konanie by bolo iluzórne, keby právny systém zmluvného štátu

umožňoval, aby konečné rozhodnutie zostalo bez účinkov na úkor jednej zo strán... Výkon

rozhodnutia vyneseného akýmkoľvek súdom... musí byť považovaný za integrálnu súčasť

„procesu“ v zmysle článku 6 citovaného dohovoru... prekážky v prístupe na súd nie sú

v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ak nesledujú legitímny cieľ a zároveň nespĺňajú

podmienku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným

legitímnym cieľom.».

5. Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 4. júla 2012

navrhovateľ k exekučnej imunite eximbanky konštatuje, že „namietaná právna úprava

obmedzuje základné právo veriteľa Eximbanky vlastniť majetok, ako aj jeho právo na

pokojné užívanie majetku... toto obmedzenie je legitímne (z pohľadu dosahovania verejného

záujmu)... zákonodarcom zvolené opatrenie je spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný cieľ, pretože

v situácii, keď vlastník pohľadávky voči Eximbanke disponuje exekučným titulom a iniciuje

začatie exekučného konania, je exekučná imunita majetku Eximbanky vymedzeného

v napadnutej právnej úprave účinnou zábranou proti definitívnej eliminácii využívania

tohto majetku inak než na verejné účely... zákonodarcom zvolený spôsob zásahu do

vlastníckeho práva však nie je nevyhnutný na dosiahnutie zamýšľaného cieľa... nie je (ani,

pozn.) primeraný, pretože Eximbanku ako právoplatne a vykonateľne potvrdeného dlžníka

zvýhodňuje do takej miery, že veriteľ sa vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami môže domôcť

majetku, ktorého nadobudnutie na základe majetkovej pohľadávky dôvodne očakáva.“.

6. Navrhovateľ v súvislosti s obsahom tiež uviedol:

„Zákonodarca neposkytol žiadne záruky, žiadnu ochranu pred svojvoľným konaním či skôr

nekonaním Eximbanky... Uvedenú právnu úpravu nemožno ospravedlniť žiadnym

legitímnym cieľom, žiadnym záujmom, intenzita ktorého by mohla zodpovedať intenzite

zásahu do základných práv a slobôd dotknutých účastníkov právnych vzťahov

a do základných princípov právneho štátu.“ V neposlednom rade navrhovateľ k zákazu

diskriminácie ( ) poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax ústavného

súdu (napr. , ), podľa ktorej je „národná rada... povinná

prijímať také zákony, ktoré pri uplatňovaní práva na prístup k súdnej ochrane zásadne

nikoho nediskriminujú a že za diskriminačnú úpravu možno považovať takú úpravu prístupu

k súdnej ochrane, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom,

pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym

cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať právne zvoleným legislatívnym riešením.

Zákonný rámec exekučnej imunity priznaný Eximbanke nepochybne diskriminuje

veriteľov Eximbanky a znevýhodňuje ich pri vymáhaní pohľadávok, čo vedie k situácii, že ak

Eximbanka dobrovoľne neuspokojí pohľadávky svojich veriteľov, ich pohľadávky sú

v podstate nevymožiteľné. Týka sa to aj pohľadávok priznaných právoplatným

a vykonateľným rozhodnutím súdu.“.

V závere podaného návrhu generálny prokurátor uvádza, že „ani žiaden iný subjekt -

napríklad štát, ak už poskytol... ochranu Eximbanke - nemusí na seba prevziať

zodpovednosť za nesplnenie jej záväzkov“.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd

vydal tento nález:

„ustanovenie o Exportno-importnej banke

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,

, prvou a druhou vetou a ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde) a uznesením č. k. -12 z 3. apríla 2013 ho prijal na ďalšie konanie.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie navrhovateľ, Národná rada Slovenskej

republiky (ďalej len „národná rada“) a vláda Slovenskej republiky, zastúpená ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky, ústavnému súdu predložili svoje stanoviská a oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

10. V čase po prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 8) národná rada

(i) 17. októbra 2013 schválila , ktorým sa mení a dopĺňa

o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bol inter alia novelizovaný aj ,

avšak bez explicitnej väzby k navrhovateľom napadnutému § 28 ods. 3, a

(ii) 18. októbra 2013 schválila novelu , a to zákonom

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o Exportno-importnej

banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorým bol inter alia zmenený aj

navrhovateľom napadnutý § 28 ods. 3. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

Podľa novelizovaného znenia exekúcii podľa

osobitného predpisu [osobitný predpis sa má na mysli zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.]

nepodliehajú

a) nehnuteľný majetok Eximbanky,

b) finančné nástroje vo vlastníctve Eximbanky a majetkové účasti Eximbanky

v iných právnických osobách,

c) prostriedky určené na financovanie vývozných úverov, financovanie dovozných

úverov, poisťovanie vývozných úverov, zaisťovanie vývozných úverov, poskytovanie záruk

a na poisťovanie a zaisťovanie pohľadávok vývozcov proti komerčným rizikám,

d) pohľadávky Eximbanky voči bankám, finančným inštitúciám, vývozcom,

dovozcom, zahraničným odberateľom a zahraničným dodávateľom.

11. Navrhovateľom napadnutý § 28 ods. 3 zákona o eximbanke v čase podania

návrhu 28. februára 2013 a v čase prijatia návrhu na ďalšie konanie 3. apríla 2013 znel

takto: „Vlastné zdroje financovania Eximbanky nepodliehajú exekúcii podľa osobitného

predpisu“ [osobitný predpis sa má na mysli zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.].

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje okrem iného o súlade

zákonov s .

13. Podľa ak preskúmavané právne predpisy

stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastavuje.

14. Možno konštatovať, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o eximbanke

(bod 11) bolo novelizované a jeho forma a obsah sú od 1. januára 2014 zásadným spôsobom

odlišné (pozri bod 10) od toho znenia, ktoré navrhovateľ podaným návrhom napadol a ktoré

ústavný súd svojím rozhodnutím prijal na ďalšie konanie. Z dôvodovej správy k zákonu

č. v tejto súvislosti napr. vyplýva, že „[z] dôvodu zúženia rozsahu ručenia

štátu je... potrebné pripustiť exekúciu na určitý majetok Eximbanky, aby bolo umožnené

každému z veriteľov uspokojiť si zákonným spôsobom svoje pohľadávky voči Eximbanke“.

15. Z už citovaného ustanovenia nepochybne

vyplýva, že konanie vo vzťahu k napadnutému ustanoveniu § 28 ods. 3 zákona o eximbanke

muselo byť zastavené.

16. Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. V kontexte už uvedeného neušlo pozornosti ústavného súdu, že navrhovateľ,

ktorý v konaní pred ústavným súdom napáda neústavnosť § 28 ods. 3 napadnutého zákona

v rámci medzirezortného pripomienkového konania k vládnemu návrhu zákona

(neskoršiemu , pozn.), uvedenú skutočnosť vo vzťahu k novému

zneniu § 28 ods. 3 napadnutého zákona už nenamietal, keď jeho dve výhrady smerovali iba

k názvu zákona a k § 4 písm. j) (pozri http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/

BodRokovaniaDetail?idMaterial=22734).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2014