Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 5/2013
PDF · 187.07 KB
No categories available
PL. ÚS 5/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. februára 2014
o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie
konania o súlade § 28 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 12 ods. 2,
čl. 20 ods. 1 prvou a druhou vetou a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto
rozhodol:
Konanie o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky
z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
28. februára 2013 doručený návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej
republiky (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa
čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 28 ods. 3
zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o eximbanke“ alebo „napadnutý zákon“) s čl. 1 ods. 1
prvou vetou, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 prvou a druhou vetou a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“).
2. Generálny prokurátor v návrhu po odcitovaní v bode 1 uvedených práv
a napadnutého ustanovenia zákona o eximbanke v podstatnom uviedol:
„Vyznačená právna úprava (§ 28 ods. 3 zákona o eximbanke, pozn.) chráni majetok
Eximbanky pred exekučným konaním do takej miery, že právoplatné rozhodnutia súdov
vydané v občianskom súdnom konaní, ktoré ukladajú povinnosť Eximbanke na peňažné
plnenie v prospech úspešného účastníka súdneho konania, sa stávajú nevykonateľnými
v prípade, ak táto banka odmietne dobrovoľne splniť svoju povinnosť.“
V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na jeden prípad (ktorý však nekonkretizoval,
pozn.), keď eximbanka odmietla splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z právoplatného
rozhodnutia súdu z dôvodu, že jej to neumožňuje napadnuté ustanovenie § 28 ods. 3 zákona
o eximbanke.
Podľa názoru navrhovateľa „náš právny poriadok neobsahuje taký právny
prostriedok, na základe ktorého by bolo možné donútiť Eximbanku na plnenie povinností,
ktoré jej vyplývajú z právoplatných rozhodnutí súdov, iných orgánov alebo ďalších
exekučných titulov. Ak aj začne exekučné konane doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, toto konania musí byť zastavené. Ak by súdny exekútor postihol
vlastné zdroje financovania Eximbanky, súd by musel exekúciu zastaviť... z dôvodu, že
postihuje veci alebo práva, ktoré nepodliehajú exekúcii... Pred exekúciou nie sú chránené
cudzie zdroje financovania tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami [§ 28
ods. 3 v spojení s § 28 ods. 1 písm. b) zákona...]...“.
3. K namietanému porušeniu v bode 1 označených práv navrhovateľ uviedol:
«Takáto právna úprava umožňuje zneužitie práva, porušuje princíp rovnosti,
porušuje princíp rovnakej ochrany vlastníckeho práva a odopiera prístup k spravodlivosti
v prípadoch, ak jedným z účastníkov právnych vzťahov je Eximbanka a Eximbanka sa
rozhodne, že vôbec nesplní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z rozhodnutia súdu alebo
iného exekučného titulu. Ak riadne a včas nesplní svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva
zo zákona, zo zmluvy alebo iného právneho úkonu, možno sa domáhať splnenia povinnosti
na súde alebo inom orgáne. Avšak, ani právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu či
iným exekučným titulom ju nemožno donútiť k splneniu povinnosti, ak sa rozhodne, že túto
povinnosť nesplní...
Ústava... v čl. 20 ods. 2 umožňuje, aby zákon ustanovil, ktorý ďalší majetok okrem
majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti,
rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu,
obce alebo určených právnických osôb (prvá veta) a tiež, že zákon môže ustanoviť, že určité
veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej
republike (odsek 2). Avšak, so zreteľom na právnu úpravu postavenia a úloh, ktoré patria
do pôsobnosti Eximbanky, zastávam názor, že ochrana vlastných zdrojov financovania
Eximbanky pred exekúciou limity ústavnosti vyjadrené v čl. 20 ods. 2 Ústavy... nespĺňa.
Zákonodarca môže chrániť určitý majetok pred exekúciou. V právnom štáte však
nesmie tak urobiť spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku znamená pre oprávnené osoby
nevymožiteľnosť ich práv.
Namietaná právna úprava porušuje rovnosť subjektov právnych vzťahov pred
zákonom i pred súdom a rovnakú ochranu vlastníckeho práva. Umožňuje, aby Eximbanka
svojvoľne rozhodovala o tom, ktorému úspešnému účastníkovi súdneho konania uhradí
pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu z iného
exekučného titulu, a ktorého pohľadávku bude ignorovať s poukazom na zákonom
ustanovenú ochranu vlastných zdrojov financovania svojej činnosti pred exekúciou. Takáto
právna úprava nerešpektuje čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 prvú a druhú vetu Ústavy... a čl. 1
Dodatkového protokolu..., a to bez toho, aby spĺňala limity obmedzenia základných práv
a slobôd ustanovené v čl. 13 ods. 4 Ústavy...
Zastávam názor, že aj pohľadávka vyplývajúca z právoplatného rozhodnutia súdu či
iného exekučného titulu je majetkom, ktorý je predmetom ochrany podľa čl. 20 Ústavy...
majetok, ktorý je predmetom ochrany podľa čl. 20 Ústavy..., zahŕňa nielen veci, ale aj
práva a iné majetkové hodnoty... vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že
má aspoň „legitímnu nádej“ na ich zhmotnenie.»
4. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1
ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) navrhovateľ uviedol, že
porušením práva na súdnu ochranu je aj „nemožnosť docieliť výkon súdneho rozhodnutia
voči Eximbanke“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax ústavného súdu (napr.
PL. ÚS 21/00), podľa ktorej „aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí
zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.
K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza
až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Otázku, či ochrana poskytovaná
súdnymi exekútormi podľa Exekučného poriadku je súdnou alebo inou právnou ochranou,
treba zodpovedať v prospech záveru, že táto ochrana je súdnou ochranou... Právo na súdnu
ochranu však nemá a ani nemôže mať absolútnu povahu. Zákon môže ustanoviť postup,
ktorým sa toto základné právo obmedzí, zúži alebo iným spôsobom modifikuje. Na takýto
postup však musí existovať legitímny, všeobecne akceptovateľný a spoločensky prospešný
cieľ, ktorého dosiahnutie odôvodňuje zásah do základného práva na súdnu ochranu. Aj pri
takomto obmedzení však musí zostať zachovaná podstata práva na prístup k súdu, ktorý je
jedným zo závažných aspektov spravodlivého konania pred súdom... Zákonodarca... pri
obmedzovaní efektívneho prístupu k súdu u porovnateľnej skupiny subjektov práva musí
sledovať legitímny cieľ a musí na jeho dosiahnutie použiť také právne prostriedky, ktoré sú
k sledovanému cieľu v primeranom vzťahu proporcionality s osobitným zreteľom
na podstatu ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu.“.
Podobne z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva (napr. Burdov proti
Rusku, Hornsby proti Grécku, Estima Jorge proti Portugalsku, Kreuz proti Poľsku), že
«právo na spravodlivé súdne konanie by bolo iluzórne, keby právny systém zmluvného štátu
umožňoval, aby konečné rozhodnutie zostalo bez účinkov na úkor jednej zo strán... Výkon
rozhodnutia vyneseného akýmkoľvek súdom... musí byť považovaný za integrálnu súčasť
„procesu“ v zmysle článku 6 citovaného dohovoru... prekážky v prístupe na súd nie sú
v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ak nesledujú legitímny cieľ a zároveň nespĺňajú
podmienku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným
legitímnym cieľom.».
5. Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 111/2011 zo 4. júla 2012
navrhovateľ k exekučnej imunite eximbanky konštatuje, že „namietaná právna úprava
obmedzuje základné právo veriteľa Eximbanky vlastniť majetok, ako aj jeho právo na
pokojné užívanie majetku... toto obmedzenie je legitímne (z pohľadu dosahovania verejného
záujmu)... zákonodarcom zvolené opatrenie je spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný cieľ, pretože
v situácii, keď vlastník pohľadávky voči Eximbanke disponuje exekučným titulom a iniciuje
začatie exekučného konania, je exekučná imunita majetku Eximbanky vymedzeného
v napadnutej právnej úprave účinnou zábranou proti definitívnej eliminácii využívania
tohto majetku inak než na verejné účely... zákonodarcom zvolený spôsob zásahu do
vlastníckeho práva však nie je nevyhnutný na dosiahnutie zamýšľaného cieľa... nie je (ani,
pozn.) primeraný, pretože Eximbanku ako právoplatne a vykonateľne potvrdeného dlžníka
zvýhodňuje do takej miery, že veriteľ sa vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami môže domôcť
majetku, ktorého nadobudnutie na základe majetkovej pohľadávky dôvodne očakáva.“.
6. Navrhovateľ v súvislosti s obsahom čl. 13 ods. 4 ústavy tiež uviedol:
„Zákonodarca neposkytol žiadne záruky, žiadnu ochranu pred svojvoľným konaním či skôr
nekonaním Eximbanky... Uvedenú právnu úpravu nemožno ospravedlniť žiadnym
legitímnym cieľom, žiadnym záujmom, intenzita ktorého by mohla zodpovedať intenzite
zásahu do základných práv a slobôd dotknutých účastníkov právnych vzťahov
a do základných princípov právneho štátu.“ V neposlednom rade navrhovateľ k zákazu
diskriminácie (čl. 12 ods. 2 ústavy) poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax ústavného
súdu (napr. PL. ÚS 37/95, PL. ÚS 111/11), podľa ktorej je „národná rada... povinná
prijímať také zákony, ktoré pri uplatňovaní práva na prístup k súdnej ochrane zásadne
nikoho nediskriminujú a že za diskriminačnú úpravu možno považovať takú úpravu prístupu
k súdnej ochrane, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom,
pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym
cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať právne zvoleným legislatívnym riešením.
Zákonný rámec exekučnej imunity priznaný Eximbanke nepochybne diskriminuje
veriteľov Eximbanky a znevýhodňuje ich pri vymáhaní pohľadávok, čo vedie k situácii, že ak
Eximbanka dobrovoľne neuspokojí pohľadávky svojich veriteľov, ich pohľadávky sú
v podstate nevymožiteľné. Týka sa to aj pohľadávok priznaných právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu.“.
V závere podaného návrhu generálny prokurátor uvádza, že „ani žiaden iný subjekt -
napríklad štát, ak už poskytol... ochranu Eximbanke - nemusí na seba prevziať
zodpovednosť za nesplnenie jej záväzkov“.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd
vydal tento nález:
„ustanovenie § 28 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,
čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 prvou a druhou vetou a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“
8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1
zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde) a uznesením č. k. PL. ÚS 5/2013-12 z 3. apríla 2013 ho prijal na ďalšie konanie.
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie navrhovateľ, Národná rada Slovenskej
republiky (ďalej len „národná rada“) a vláda Slovenskej republiky, zastúpená ministrom
spravodlivosti Slovenskej republiky, ústavnému súdu predložili svoje stanoviská a oznámili,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
10. V čase po prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 8) národná rada
(i) 17. októbra 2013 schválila zákon č. 352/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bol inter alia novelizovaný aj zákon č. 80/1997 Z. z.,
avšak bez explicitnej väzby k navrhovateľom napadnutému § 28 ods. 3, a
(ii) 18. októbra 2013 schválila novelu zákona č. 80/1997 Z. z., a to zákonom
č. 355/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Zb. o Exportno-importnej
banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2013 Z. z.“), ktorým bol inter alia zmenený aj
navrhovateľom napadnutý § 28 ods. 3. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.
Podľa novelizovaného znenia § 28 ods. 3 zákona č. 355/2013 Z. z. exekúcii podľa
osobitného predpisu [osobitný predpis sa má na mysli zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.]
nepodliehajú
a) nehnuteľný majetok Eximbanky,
b) finančné nástroje vo vlastníctve Eximbanky a majetkové účasti Eximbanky
v iných právnických osobách,
c) prostriedky určené na financovanie vývozných úverov, financovanie dovozných
úverov, poisťovanie vývozných úverov, zaisťovanie vývozných úverov, poskytovanie záruk
a na poisťovanie a zaisťovanie pohľadávok vývozcov proti komerčným rizikám,
d) pohľadávky Eximbanky voči bankám, finančným inštitúciám, vývozcom,
dovozcom, zahraničným odberateľom a zahraničným dodávateľom.
11. Navrhovateľom napadnutý § 28 ods. 3 zákona o eximbanke v čase podania
návrhu 28. februára 2013 a v čase prijatia návrhu na ďalšie konanie 3. apríla 2013 znel
takto: „Vlastné zdroje financovania Eximbanky nepodliehajú exekúcii podľa osobitného
predpisu“ [osobitný predpis sa má na mysli zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.].
II.
12. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje okrem iného o súlade
zákonov s ústavou.
13. Podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde ak preskúmavané právne predpisy
stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastavuje.
14. Možno konštatovať, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o eximbanke
(bod 11) bolo novelizované a jeho forma a obsah sú od 1. januára 2014 zásadným spôsobom
odlišné (pozri bod 10) od toho znenia, ktoré navrhovateľ podaným návrhom napadol a ktoré
ústavný súd svojím rozhodnutím prijal na ďalšie konanie. Z dôvodovej správy k zákonu
č. 355/2013 Z. z. v tejto súvislosti napr. vyplýva, že „[z] dôvodu zúženia rozsahu ručenia
štátu je... potrebné pripustiť exekúciu na určitý majetok Eximbanky, aby bolo umožnené
každému z veriteľov uspokojiť si zákonným spôsobom svoje pohľadávky voči Eximbanke“.
15. Z už citovaného ustanovenia § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde nepochybne
vyplýva, že konanie vo vzťahu k napadnutému ustanoveniu § 28 ods. 3 zákona o eximbanke
muselo byť zastavené.
16. Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
17. V kontexte už uvedeného neušlo pozornosti ústavného súdu, že navrhovateľ,
ktorý v konaní pred ústavným súdom napáda neústavnosť § 28 ods. 3 napadnutého zákona
v rámci medzirezortného pripomienkového konania k vládnemu návrhu zákona
(neskoršiemu zákonu č. 355/2013 Z. z., pozn.), uvedenú skutočnosť vo vzťahu k novému
zneniu § 28 ods. 3 napadnutého zákona už nenamietal, keď jeho dve výhrady smerovali iba
k názvu zákona a k § 4 písm. j) (pozri http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/
BodRokovaniaDetail?idMaterial=22734).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2014