Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 80/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť B. S.,

zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2014 doručená sťažnosť B. S. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že podala „na Okresnom súde

Bratislava I dňa 09. 01. 2012 po predchádzajúcom a zákonnom uplatnení žiadosti

na predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy na MS SR dňa

13. 12. 2011 kompenzačnú žalobu v konaní vedenom pod č. k. na náhradu

nemajetkovej ujmy za prieťahy zavinené Okresným súdom Pezinok porušením zásady

špeciality v exekučnom konaní č. k. , EX 101/08 od 15. 06. 2008, v ktorom

mal sťažovateľ postavenie povinného, pričom sa ukázalo, že exekučné konanie proti

sťažovateľovi bolo vymyslené a zjavne nezákonné od samotného počiatku, v konečnom

dôsledku bola exekúcia zastavená až dňa 31. 05. 2012 vydaním uznesenia č. k.

-47, doručené 26. 6. 2012, teda trvala neprimerane dlho.“.

Ďalej sťažovateľka uvádza, že «Od podania kompenzačnej žaloby dňa 09. 01. 2012

ku dňu podania tejto sťažnosti porušovateľ nekonal efektívne a sústredene viac ako 2 roky

a to aj napriek viacerým a opakovaným žiadostiam sťažovateľa na vytýčenie termínu

pojednávania, čo malo za následok, že o kompenzačnej žalobe doposiaľ porušovateľ

nerozhodol a to ani len na prvom stupni, pričom prvý termín pojednávania vytýčil až na deň

23. 01. 2014.

Ergo stav neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania trvá. Prieťahy

v exekučnom konaní boli skonštatované aj predsedom Okresného súdu Pezinok. Vec je

po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá, je uplatnený nárok na odškodnenie

nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s porušením zásady špeciality (nekonanie

podľa §-u 50 ods. 2 Ex. por. viac ako 3 roky a 5,5 mesiaca). Sťažovateľ dôvodne

a zmysluplne s poukazom na judikatúru ESĽP (príkladmo Vrabec vs SR, 2010) požaduje

v kompenzačnom konaní odškodnenie v sume 3.458,33 € istiny s prísl., čím je daný aj

význam veci v konaní o tejto sťažnosti, teda to, čo je v hre – „at stake“.».

Napokon sťažovateľka poukazuje na to, že «Vzhľadom k neefektívnemu konaniu

porušovateľa a odignorovania základného práva sťažovateľa prerokovania kompenzačnej

veci bez zbytočných prieťahov podal sťažovateľ listom zo dňa 18. 12. 2013 sťažnosť

predsedníčke Okresného súdu Bratislava I.

Sťažovateľ túto sťažnosť podáva v súlade s aktuálnou a záväznou judikatúrou ESĽP

proti Slovensku – Ištván a Ištvánová z r. 2012, Komanický (č. 6) z r. 2012, Unter-mayer

z r. 2013, JUPITER SK s. r. o. z r. 2013 a iné, nakoľko postupom porušovateľa sa opätovne

stal obeťou prieťahov, teraz však v kompenzačnom konaní voči Slovenskej republike.

Ergo sťažovateľ tvrdí, že je obeťou porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Dĺžka doterajšieho konania /v dôsledku neefektívneho konania

porušovateľa odporujúceho zásade rýchlosti súdneho konania – / nesplnila dľa

sťažovateľa požiadavku „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ku dňu podania tejto sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne a plynulo, porušuje

zásadu rýchlosti súdneho konania, čo v kompenzačnom konaní o odškodnení obete

porušenia práva orgánom štátu nie je prípustné a nie je dovolené.».

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo B. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

podľa veta prvá a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k.

porušené boli

2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 2 750 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v napadnutom konaní.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Ústavný súd zo sťažnosti, z pripojených príloh a z overenia veci na okresnom súde

zistil, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby 9. januára 2012. Okresný súd v ďalšom

priebehu tohto konania opakovane trikrát (19. januára 2012, 28. septembra 2012

a prostredníctvom e-mailu 28. januára 2013) žiadal Okresný súd Pezinok o zapožičanie

súvisiaceho exekučného spisu vedeného na tomto súde pod sp. zn. (ďalej

len „exekučný spis“).

Z e-mailových odpovedí Okresného súdu Pezinok z 27. januára 2012 a 11. októbra

2012 na žiadosti okresného súdu o zapožičanie súvisiaceho exekučného spisu vyplýva, že

uvedený spis nebolo možné v tom čase zapožičať, pretože v dôsledku podaných odvolaní

proti uzneseniam o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. o zastavení

exekučného konania sa exekučný spis v uvedenom čase nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave.

Predmetný exekučný spis bol okresnému súdu napokon zapožičaný 15. júla 2013

a okresný súd následne 30. júla 2013 nariadil termín pojednávania vo veci na 23. január

2014. Keďže pojednávania sa nezúčastnila sťažovateľka, ktorú ospravedlnil jej právny

zástupca, okresný súd na účel jej vypočutia odročil pojednávanie na 3. apríl 2014.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a pripojenými prílohami konštatuje, že

v čase, keď sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu, nebolo exekučné konanie,

z ktorého sťažovateľka odvíja uplatňovaný nárok na náhradu škody, právoplatne skončené,

pričom bez predloženia exekučného spisu nemohol okresný súd vo veci konať.

Ústavný súd poukazuje taktiež na to, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu

doručená 17. januára 2014, pričom od augusta 2013 mala vedomosť o tom, že okresný súd

nariadil termín pojednávania vo veci na 23. január 2014.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup

okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita

s prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, že by to

mohlo viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci

bez zbytočných prieťahov podľa (resp. práva podľa

dohovoru), pričom súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prerokovania

predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (,

).

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva garantovaného a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2014