Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 80/2014
PDF · 187.73 KB
No categories available
IV. ÚS 80/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2014
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho (sudca spravodajca), zo sudkyne
Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť B. S.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára
2014 doručená sťažnosť B. S. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/2012 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že podala „na Okresnom súde
Bratislava I dňa 09. 01. 2012 po predchádzajúcom a zákonnom uplatnení žiadosti
na predbežné prerokovanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy na MS SR dňa
13. 12. 2011 kompenzačnú žalobu v konaní vedenom pod č. k. 15 C/5/2012 na náhradu
nemajetkovej ujmy za prieťahy zavinené Okresným súdom Pezinok porušením zásady
špeciality v exekučnom konaní č. k. 15 Er 5626/2008, EX 101/08 od 15. 06. 2008, v ktorom
mal sťažovateľ postavenie povinného, pričom sa ukázalo, že exekučné konanie proti
sťažovateľovi bolo vymyslené a zjavne nezákonné od samotného počiatku, v konečnom
dôsledku bola exekúcia zastavená až dňa 31. 05. 2012 vydaním uznesenia č. k.
15 Er 5626/2008-47, doručené 26. 6. 2012, teda trvala neprimerane dlho.“.
Ďalej sťažovateľka uvádza, že «Od podania kompenzačnej žaloby dňa 09. 01. 2012
ku dňu podania tejto sťažnosti porušovateľ nekonal efektívne a sústredene viac ako 2 roky
a to aj napriek viacerým a opakovaným žiadostiam sťažovateľa na vytýčenie termínu
pojednávania, čo malo za následok, že o kompenzačnej žalobe doposiaľ porušovateľ
nerozhodol a to ani len na prvom stupni, pričom prvý termín pojednávania vytýčil až na deň
23. 01. 2014.
Ergo stav neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania trvá. Prieťahy
v exekučnom konaní boli skonštatované aj predsedom Okresného súdu Pezinok. Vec je
po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá, je uplatnený nárok na odškodnenie
nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s porušením zásady špeciality (nekonanie
podľa §-u 50 ods. 2 Ex. por. viac ako 3 roky a 5,5 mesiaca). Sťažovateľ dôvodne
a zmysluplne s poukazom na judikatúru ESĽP (príkladmo Vrabec vs SR, 2010) požaduje
v kompenzačnom konaní odškodnenie v sume 3.458,33 € istiny s prísl., čím je daný aj
význam veci v konaní o tejto sťažnosti, teda to, čo je v hre – „at stake“.».
Napokon sťažovateľka poukazuje na to, že «Vzhľadom k neefektívnemu konaniu
porušovateľa a odignorovania základného práva sťažovateľa prerokovania kompenzačnej
veci bez zbytočných prieťahov podal sťažovateľ listom zo dňa 18. 12. 2013 sťažnosť
predsedníčke Okresného súdu Bratislava I.
Sťažovateľ túto sťažnosť podáva v súlade s aktuálnou a záväznou judikatúrou ESĽP
proti Slovensku – Ištván a Ištvánová z r. 2012, Komanický (č. 6) z r. 2012, Unter-mayer
z r. 2013, JUPITER SK s. r. o. z r. 2013 a iné, nakoľko postupom porušovateľa sa opätovne
stal obeťou prieťahov, teraz však v kompenzačnom konaní voči Slovenskej republike.
Ergo sťažovateľ tvrdí, že je obeťou porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Dĺžka doterajšieho konania /v dôsledku neefektívneho konania
porušovateľa odporujúceho zásade rýchlosti súdneho konania – § 6 O. s. p./ nesplnila dľa
sťažovateľa požiadavku „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Ku dňu podania tejto sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne a plynulo, porušuje
zásadu rýchlosti súdneho konania, čo v kompenzačnom konaní o odškodnení obete
porušenia práva orgánom štátu nie je prípustné a nie je dovolené.».
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo B. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v kompenzačnom konaní č. k.
15 C /5/2012 porušené boli
2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod
č. k. 15 C 5/2012 konal bez zbytočných prieťahov.“
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné
zadosťučinenie v sume 2 750 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky
smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/2012,
ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v napadnutom konaní.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Ústavný súd zo sťažnosti, z pripojených príloh a z overenia veci na okresnom súde
zistil, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby 9. januára 2012. Okresný súd v ďalšom
priebehu tohto konania opakovane trikrát (19. januára 2012, 28. septembra 2012
a prostredníctvom e-mailu 28. januára 2013) žiadal Okresný súd Pezinok o zapožičanie
súvisiaceho exekučného spisu vedeného na tomto súde pod sp. zn. 15 Er 5626/2008 (ďalej
len „exekučný spis“).
Z e-mailových odpovedí Okresného súdu Pezinok z 27. januára 2012 a 11. októbra
2012 na žiadosti okresného súdu o zapožičanie súvisiaceho exekučného spisu vyplýva, že
uvedený spis nebolo možné v tom čase zapožičať, pretože v dôsledku podaných odvolaní
proti uzneseniam o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie, resp. o zastavení
exekučného konania sa exekučný spis v uvedenom čase nachádzal na Krajskom súde
v Bratislave.
Predmetný exekučný spis bol okresnému súdu napokon zapožičaný 15. júla 2013
a okresný súd následne 30. júla 2013 nariadil termín pojednávania vo veci na 23. január
2014. Keďže pojednávania sa nezúčastnila sťažovateľka, ktorú ospravedlnil jej právny
zástupca, okresný súd na účel jej vypočutia odročil pojednávanie na 3. apríl 2014.
Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a pripojenými prílohami konštatuje, že
v čase, keď sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu, nebolo exekučné konanie,
z ktorého sťažovateľka odvíja uplatňovaný nárok na náhradu škody, právoplatne skončené,
pričom bez predloženia exekučného spisu nemohol okresný súd vo veci konať.
Ústavný súd poukazuje taktiež na to, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu
doručená 17. januára 2014, pričom od augusta 2013 mala vedomosť o tom, že okresný súd
nariadil termín pojednávania vo veci na 23. január 2014.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že hoci doterajší postup
okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita
s prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
15 C 5/2012 nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, že by to
mohlo viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), pričom súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prerokovania
predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04,
V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 5/2012, podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2014