Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 554/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37,

Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Ulica L. Novomeského 25,

Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

32 Ro 5165/06) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., n e p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej zástupkyne

advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -12

z 12. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS

PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločností VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní č. k.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. sa priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- € (slovom: štyritisícpäťsto euro), ktoré je Okresný

súd Bratislava II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu .

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom: dvestošesťdesiatdeväť eur a 58 centov),

ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 2154/2013

z 27. januára 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, ktorá priznala

prieťahy vo veci v období od 12. mája 2009 do 22. februára 2010 čiastočne z objektívnych

príčin (pre práceneschopnosť sudcu v období od 7. septembra do 30. septembra 2009

a od 9. novembra do 18. novembra 2009). K dôvodom namietanej dĺžky konania uviedla:

„Vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. je vec sledovaná

predsedom súdu, pričom k sťažovateľom namietanej dĺžke konania poukazujem

na skutočnosti, že i napriek tomu, že vec nie je právoplatne ukončená, tunajším súd už

trikrát vec predkladal na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, a to

1) dňa 18. 09. 2007 z dôvodu odvolania odporcu voči uzneseniu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov (spis sa na krajskom súde nachádzal 5 mesiacov),

2) dňa 27. 11. 2008 z dôvodu odvolania odporcu voči uzneseniu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov (spis sa na krajskom súde nachádzal 6 mesiacov),

3) dňa 24. 02. 2012 z dôvodu odvolania odporcu voči rozsudku (spis sa na krajskom

súde nachádzal 12 mesiacov), ktoré skutočnosti výrazne prispievajú k dĺžke konania.

Taktiež mám za to, že odporca sám svojim správaním prispieva k prieťahom konania,

nezúčastňuje sa riadne stanovených pojednávaní.

Tunajší súd vo veci stanovil sedem pojednávaní, z toho na štyri pojednávania sa

odporca nedostavil.

V súčasnosti sú vo veci vykonávané úkony priebežne, termín pojednávania je

stanovený na deň 03. 03. 2014.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o zaplatenie

žalovanej sumy 5 228 Sk istiny s prísl. za poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ ide

o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú

právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Navrhovateľ sa v konaní

domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky z titulu poskytnutých právnych služieb. Obdobné

spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom k tejto

problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný

súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu

sp. zn. nesignalizuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci, preto ústavný

súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať

doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako účastníčky

konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním výrazne prispela

k predĺženiu trvania konania. Celkovo ospravedlnil konateľ sťažovateľky svoju neúčasť

na pojednávaniach štyrikrát pre práceneschopnosť. Z uvedeného dôvodu okresný súd

odročil pojednávania nariadené na 18. október 2010, 6. december 2010, 31. január 2011

a 21. január 2014. Z dôvodu kolízie termínu pojednávania s pojednávaním na inom súde sa

konateľ sťažovateľky nezúčastnil ani pojednávania konaného 23. marca 2011. Konateľ

sťažovateľky sa prvýkrát zúčastnil pojednávania pred okresným súdom až 9. októbra 2013.

Aj keď ústavný súd uznáva, že práceneschopnosť účastníka konania je relevantným

dôvodom na ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi,

nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľa) na prieťahy

v konaní na tieto okolnosti neprihliadnuť, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad

na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že zásielky adresované sťažovateľke boli vo väčšine

prípadov neúspešne doručované pre nepreberanie poštových zásielok konateľom

sťažovateľky a fikcia doručenia spravidla nastala až ich uložením na pošte, čo tiež prispelo

k predĺženiu celkovej doby konania vo veci.

Sťažovateľka tiež využila svoje právo na podanie procesných návrhov, najmä právo

na opravný prostriedok – odpor proti platobnému rozkazu z 10. mája 2007, odvolanie proti

uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov za podaný odpor

z 30. augusta 2007 a 19. novembra 2008, odvolanie proti prvostupňovému rozsudku vo veci

z 5. augusta 2011, odvolanie proti uzneseniu o uložení zaplatenia súdneho poplatku

za odvolanie z 29. novembra 2011, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“). Ústavný súd stabilne uvádza, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkov konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale

zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (napr. ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. začalo

22. decembra 2006 návrhom na vydanie platobného rozkazu (v tom období bolo vedené

pod sp. zn. ) a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Trvá teda viac ako

7 rokov. Uvedená dĺžka konania signalizuje, že v konaní nedochádza k naplneniu účelu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie

stavu právnej neistoty účastníkov konania. Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu

vyplýva, že prvostupňový súd v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú

činnosť v období od 12. mája 2009 do 22. februára 2010 (viac ako 9 mesiacov)

od 22. februára 2010 do 5. augusta 2010 (viac ako 5 mesiacov), od 7. mája 2013

do 9. októbra 2013 (5 mesiacov). Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v preskúmavanej veci počas

súdneho konania nachádzala.

Okresný súd okrem označenej nečinnosti podľa názoru ústavného súdu konal aj

neefektívne. Za neefektívny postup súdu považuje ústavný súd aj prijaté rozhodnutie

vo veci samej č k. -127 z 23. marca 2011 na pojednávaní bez prítomnosti

sťažovateľky. Krajský súd uvedený rozsudok okresného súdu zrušil svojím uznesením

sp. zn. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru

že „súd prvého stupňa v danom prípade uskutočnil pojednávanie, na ktorom vyhlásil

rozsudok v neprítomnosti odporcu bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky uvedené

v ust. s. 2 , čím odňal tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom“.

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že obdobia, počas ktorých sa spis

nachádzal na druhostupňovom (krajskom) súde z titulu konania o odvolaniach, nemožno

pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť

priebeh ani plynulosť skúmaného konania.

Napriek tomu, že aj sťažovateľka svojím správaním a aj procesnými úkonmi prispela

k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že uvedené

konanie trvá už viac ako 7 rokov a je poznamenané aj čiastočnou nečinnosťou okresného

súdu a jeho neefektívnou činnosťou, a preto rozhodol, že v konaní okresného súdu

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a v nadväznosti na to aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € z dôvodu

pretrvávajúceho stavu právnej neistoty. Predmetom sporu je suma 5 228 Sk, t. j. približne

174 €, čo je v značnom nepomere s požadovaným zadosťučinením.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru je pre sťažovateľku dostatočným

zadosťučinením. Sťažovateľka sa výrazným spôsobom podieľala na vzniknutých prieťahoch

uvedených v bode 2, preto by bolo popretím účelu inštitútu primeraného finančného

zadosťučinenia priznať jej aj finančné zadosťučinenie.

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy konania v sume 269,58 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,16 €, režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky). Právna zástupkyňa sťažovateľky deklarovala, že je platcom DPH, túto

skutočnosť však nedoložila relevantným dôkazom, a preto ústavný súd na uvedené tvrdenie

neprihliadol. Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

ústavnému súdu), celkovo v sume 275,94 €.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume celkovo

269,58 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014