Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 93/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť J. M., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa , ako aj

porušenie a 4 postupom predsedníčky Okresného

súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 3017/2008 a jej prípisom z 25. júna 2008,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2013 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“), ako

aj porušenie a 4 postupom predsedníčky Okresného súdu Topoľčany

(ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 3017/08 a jej prípisom z 25. júna

2008 súvisiacim s vybavovaním jeho sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalovaného

účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , predmetom

ktorého bolo rozhodovanie o žalobe o určenie otcovstva. Rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 28. januára 1992 bol sťažovateľ určený za otca žalobcu. Proti označenému

rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Bratislave – pobočka Nitra rozsudkom č. k. -49 z 24. septembra 1992 tak, že

odvolaní napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 20. júna 2008 sťažnosť, v ktorej vyjadril

nespokojnosť s postupom tohto súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť

v predmetnej veci vybavila predsedníčka okresného súdu v súlade s § 62 ods. 1, 2 a 3

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) prípisom sp. zn. Spr. 3017/2008

z 25. júna 2008, v ktorom uviedla, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú.

Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva

podľa , ako aj porušenie a 4 postupom predsedníčky

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 3017/08 a jej prípisom z 25. júna 2008

súvisiacim s vybavovaním jeho sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a označený prípis predsedníčky okresného súdu zruší.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ v prvom rade namieta, že označeným postupom a prípisom predsedníčky

okresného súdu podľa zákona o súdoch došlo k porušeniu jeho základného práva podľa

.

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávam dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník

konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad

dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí

plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej

veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,

a odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 64 ods. 2 zákona o súdoch orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti

potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje,

alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.

Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,

že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa

jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.

Podľa ak lehotu podľa odseku 1 nemožno

dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo

v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť

však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu

príslušnému na jej vybavenie.

Podľa o každom predĺžení lehoty na vybavenie

sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne

upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1.

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach

na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To

neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa

nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane

použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na

vybavovanie sťažnosti osobitný zákon, ktorým je o sťažnostiach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že postup pri vybavovaní

sťažností podľa zákona o súdoch nemožno ratione materiae považovať za konanie,

v ktorom by sa bezprostredne rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ale ide o administratívne konanie, ktoré nepodlieha ochrane práva na

spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane základného práva na

urýchlené konanie vo veci (m. m. , , ).

V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup administratívneho charakteru

upravený už uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch a zákonom

o sťažnostiach), v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu

nemožno považovať za správne konanie [pozri k tomu

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na

neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Táto

špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie

základného práva podľa .

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom predsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Spr. 3017/2008 a jej prípisom z 25. júna 2008 a základným právom podľa čl. 48 ods. 2

, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala reálnu možnosť

vysloviť porušenie tohto základného práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva podľa , pri predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. K namietanému porušeniu a 4

Sťažovateľ tiež namieta, že označeným postupom predsedníčky okresného súdu a jej

prípisom došlo aj k porušeniu a 4 .

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Ustanovenia a 4 majú charakter všeobecných ústavných

princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade

a uplatňovaní . Tieto články sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania

ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd

garantovaných podľa (m. m. ). Aplikácia

uvedených ustanovení sa v konaní o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb viaže na vyslovenie porušenia osobitne určeného základného práva

alebo slobody sťažovateľa (ide o sprievodný účinok porušenia základného práva alebo

slobody), t. j. k porušeniu a 4 môže dôjsť len v spojení s porušením

niektorého konkrétneho práva alebo slobody garantovaných , príp. kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou.

Keďže v danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa

nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa postupom

predsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 3017/2008 a jej prípisom

z 25. júna 2008, nemožno vzhľadom na uvedené uvažovať ani o tom, že nimi došlo

k porušeniu a 4 .

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014