Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 81/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom,

Advokátska kancelária, Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

Slovenskej republiky opatrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Spr.

3304/2013 z 2. júla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. februára 2014 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Miroslavom Hončárom, Advokátska kancelária, Perličková 26, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

podľa (ďalej len „“) opatrením

predsedníčky Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Spr. 3304/2013

z 2. júla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ podal na Okresný súd Bratislava II dňa 16. novembra 2007 určovaciu

žalobu, ktorou sa domáhal určenia práva v pracovnoprávnej veci. Žalobnému návrhu bola

pridelená spisová značka .

Vo veci žaloby konal okresný súd, krajský súd a najvyšší súd. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením č. k. -69 zo dňa 08. septembra 2010 zrušil uznesenia

Krajského súdu Bratislava č. k. -40 a Okresného súdu Bratislava II

č. k. -35 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Po vrátení veci, 07. októbra 2010, na Okresný súd Bratislava II bola sťažovateľova

vec 26. októbra 2010 zaevidovaná do súdneho registra , v ktorom bol

rozvrhom práce na rok 2010 určený zákonným sudcom Mgr. Raul Pospíšil.

Dňa 23. augusta 2012 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Dňa

1. októbra 2012 sa žalovaný písomne vyjadril k žalobe.

Dňa 25. 03. 2013 sa vo veci konalo pojednávanie. Súd po vyvolaní veci oboznámil

prítomných, že nesprávnym zápisom došlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu a spis bude

musieť byť presunutý do senátu JUDr. Staněka, ktorý je zákonným sudcom v zmysle rozvrhu

práce na rok 2010. Uznesením súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 07. októbra 2013 Okresný súd Bratislava II vo veci doručil

sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie vo veci sp. zn. podpísané sudcom

JUDr. Milanom Staněkom. Pojednávanie bolo vytýčené na 11. 11. 2013.

Sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava II doručil 22. 10. 2013 k sp. zn.

námietku nesprávneho zákonného sudcu.

Okresný súd Bratislava II písomnosťou zo dňa 9. 01. 2014 oznámil sťažovateľovi, že

pokiaľ sťažovateľ trvá na námietke nesprávneho zákonného sudcu smerujúcu proti

konajúcemu sudcovi JUDr. Milanovi Staněkovi, jediným orgánom kompetentným rozhodnúť

je Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti oprávnenej osoby...

Podľa veta prvá , nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi.

Podľa § 152 ods. 3 veta druhá Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. v znení neskorších zmien, ak dovolací súd nerozhodne inak,

po zrušení veci na základe mimoriadneho opravného prostriedku sa vec zapíše do súdneho

registra tomu senátu alebo samosudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením, vec sa

vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí na spisovom

obale a v súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o mimoriadnom opravnom

prostriedku.

Podľa Vyhlášky... č. , ak bola vec zapísaná do nesprávne

určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne

určeného registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci

do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote určenej podľa prvej vety k prevodu

veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa

pôvodného pridelenia.

Zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľova vec sa po rozhodnutí v konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku vrátila na Okresný súd Bratislava II. Na tomto súde

mala byť, vychádzajúc z ustanovenia § 152 ods. 3 veta druhá Vyhlášky MS SR č. 543/2005

Z. z..., zapísaná do súdneho registra samosudcovi, ktorý rozhodoval vec pred jej zrušením.

Takým sudcom bol JUDr. Staněk, ktorý bol zákonným sudcom súdneho registra 18C.

Okresný súd Bratislava II pochybil, keď sťažovateľovu vec po skončení konania

o mimoriadnom opravnom prostriedku nezapísal do súdneho registra 18C pod novou

spisovou značkou a nevyznačil súvislosť so spisovou značkou , čím došlo

k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia § 152 ods. 3 Vyhlášky MS SR.

Sťažovateľovu vec okresný súd zapísal do súdneho registra 8C a to

pod sp. zn. , v ktorom bol podľa rozvrhu práce na rok 2010 zákonným sudcom

Mgr. Raul Pospíšil. Súd v sťažovateľovej veci ďalej konal pod spisovou značkou

. Vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaný sa k žalobe vyjadril,

doručil vyjadrenie súdu. Súd vo veci vytýčil pojednávanie.

Na pojednávaní súd oznámil účastníkom konania, že došlo k nezákonnej zmene

zákonného sudcu a spis bude musieť byť presunutý do senátu JUDr. Staněka, ktorý je

zákonným sudcom v zmysle rozvrhu práce za rok 2010.

Niet pochybností o tom, že Okresný súd Bratislava II nepostupoval po vrátení

sťažovateľovej veci na ďalšie konanie zákonným spôsobom. Pochybenie v porušení § 152

ods. 3 veta druhá Vyhlášky MS SR č. však bolo možné, s poukazom

na ustanovenie veta prvá Vyhlášky MS SR č. .., odstrániť v lehote

30 dní a to opatrením predsedu súdu. Keďže predseda súdu v lehote 30 dní od zápisu

sťažovateľovej veci do súdneho registra 8C žiadne opatrenie nevydal, zákonným sudcom

sťažovateľa v jeho veci je Mgr. Raul Pospíšil, ktorý bol v zmysle rozvrhu práce za rok 2010

zákonným sudcom súdneho registra 8C. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že došlo

k nezákonnej zmene zákonného sudcu v sťažovateľovej veci. Možno len konštatovať, že síce

k pochybeniu zo strany Okresného súdu Bratislava II došlo ale zákonným postupom podľa

vety prvej Vyhlášky MS SR č. .. nebolo pochybenie súdu

odstránené, čo znamená, že platí druhá veta § 152 ods. 7 a sťažovateľovu vec dokončí

zákonný sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená, tj. Mgr. Raul Pospíšil.

Zákonnosť postupu Okresného súdu Bratislava II, však nemožno tvrdiť o opatrení

predsedníčky súdu zo dňa 02. 07. 2013 Spr. 3304/2013. Na základe tohto opatrenia sa

zákonným sudcom sťažovateľovej veci vedenej pod sp. zn. stal JUDr. Milan

Staněk zákonný sudca súdneho registra 18C a to namiesto Mgr. Raula Pospíšila, ktorý bol

rozvrhom práce na rok 2010 určený zákonným sudcom súdneho registra 8C, do ktorého

bola sťažovateľova vec zaevidovaná. Uvedené opatrenie predsedníčky súdu sťažovateľ

vníma ako odňatie zákonnému sudcovi a porušenie práva zaručeného v Čl. 48 ods. 1

Slovenskej republiky. Na vydanie opatrenia predsedníčky súdu Spr. 33042013 nebol žiadny

zákonný dôvod...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. opatrením

predsedníčky súdu Spr. 3304/2013 zo dňa 02.07.2013 porušil základné právo P. K. podľa

Čl. 48 ods. 1 , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi.

Opatrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava II Spr. 3304/2013 zo dňa 02. 07.

2013 zrušuje.

P. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa , a to opatrením

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3304/2013 z 2. júla 2013 v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Podľa nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.

Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku

výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť

a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú

povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada

pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody

a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ ().

Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca,

resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48

ods. 1 , a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne

akceptovateľné ().

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ,

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých

je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať

alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť už po predbežnom prerokovaní

odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu práva,

porušenie ktorého sťažovateľ namieta, t. j. základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi, k porušeniu ktorého malo dôjsť namietaným postupom okresného súdu

pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľovi

dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy

namietaného porušenia jeho práva.

V zmysle ustanovenia (ďalej aj „OSP“)

účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

V zmysle súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva,

že na základe prípadného odvolania podaného sťažovateľom proti budúcemu rozsudku

okresného súdu, tento rozsudok môže byť odvolacím súdom preskúmaný okrem iného aj

z hľadiska, či okresný súd bol pri rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovateľ nebol

odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Na základe sťažovateľom podaného odvolania by sa tak

odvolací súd v rozsahu svojej prieskumnej právomoci musel v podstate vyrovnať

s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu okresného

súdu uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Navyše, v zmysle nesprávne obsadenie súdu, resp. odňatie

účastníka jeho zákonnému sudcovi zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho

opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

Ústavný súd zároveň poukazuje na právny názor, ktorý už opakovane vyslovil

vo svojej rozhodovacej činnosti, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(napr. , , , ).

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom

súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na pojednávaní v namietanom konaní konanom

25. marca 2013 bol konajúcim sudcom JUDr. Raulom Pospíšilom upozornený, že

„nesprávnym zápisom došlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu a spis bude musieť byť

presunutý do senátu JUDr. Staněka, ktorý je zákonným sudcom v zmysle rozvrhu práce na

rok 2010“. Zároveň sťažovateľ uviedol, že predvolanie na ďalšie pojednávanie, ktoré mu

bolo okresným súdom doručené 7. októbra 2013, bol ako sudca konajúci vo veci označený

JUDr. Milan Staněk, pričom sťažovateľ 22. októbra 2013 doručil okresnému súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. podanie, ktorým namietal, že JUDr. Milan Staněk nie je

zákonným sudcom.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ podľa sťažovateľa došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa opatrením predsedníčky

okresného súdu z 2. júla 2013, o tomto opatrení sa sťažovateľ mohol dozvedieť aj dozvedel

(o čom svedčia opísané skutočnosti) v čase presahujúcom dva mesiace pred doručením

sťažnosti ústavnému súdu, je daný dôvod aj na odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2

ako oneskorene podanej.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými

nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014