Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 104/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák,

Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka Mgr. Zuzana Bollová, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej

a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp M-3/2012 z 9. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2013 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len

„rozhodcovský súd“) sp. zn. Rsp M-3/2012 z 9. septembra 2013 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol

napadnutým rozsudkom vydaným rozhodcovským súdom zaviazaný (spolu so žalovaným

v 1. rade) zaplatiť obchodnej spoločnosti SG Equipment Finance Czech Republic, s. r. o.,

Praha, jej organizačnej zložke v Bratislave, spoločne a nerozdielne sumu 186 698,78 €.

3. Sťažovateľ uviedol, že v rozhodcovskom konaní „uplatnil námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy“, s ktorou sa

rozhodcovský súd v napadnutom rozhodnutí „nijako nevysporiadal“ (uvedené potvrdzuje aj

k sťažnosti pripojená písomnosť z 26. apríla 2012 adresovaná rozhodcovskému súdu

označená ako „Námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy a návrh na zastavenie konania“).

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho

sťažnosti nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho označených práv napadnutým

rozsudkom rozhodcovského súdu. Zároveň sa domáha aj zrušenia tohto rozsudku

a priznania náhrady trov konania. Súčasne požiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietané porušenie

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

k porušeniu ktorých malo dôjsť napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu.

9. V súvislosti s napadnutým rozhodcovským rozsudkom ústavný súd upriamuje

pozornosť na princíp subsidiarity vyplývajúci z citovaného , podľa

ktorého systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu

len subsidiárne. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo

právnickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio –

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ,

). Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či

ochranu tým právam, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým rozsudkom sťažovateľ

namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

10. Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie nevyplýva, či sa sťažovateľ domáha

osobitnou žalobou zrušenia napadnutého rozsudku na príslušnom všeobecnom súde

z dôvodov uvedených v o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Problematikou

prípustnosti sťažnosti ( ) sa sťažovateľ zaoberal len

okrajovo, keď v sťažnosti uviedol:

„V zmysle o organizácii Ústavného súdu... sťažnosť nie

je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Zároveň zákon

upravuje lehotu na podanie ústavnej sťažnosti, a to v trvaní dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu...

Z dôvodu, že rozsudok Rozhodcovského súdu... zo dňa 09. septembra 2013 bol

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený dňa 09. októbra 2013..., plynie dvojmesačná

lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle .. voči

napadnutému rozhodnutiu odo dňa 09. októbra 2013.“

11. Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu má/mal sťažovateľ k dispozícii

účinný právny prostriedok na ochranu namietaného porušenia jeho práv (pozri napr. § 40 a

§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní) s tým, že v prípade, ak by okresný súd jeho žalobe

o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku nevyhovel, môže/mohol sa domáhať

nápravy v opravnom konaní v rámci riadneho inštančného postupu, prípadne a za splnenia

zákonom ustanovených podmienok aj využitím mimoriadneho opravného prostriedku

(m. m. ).

12. V spojitosti s tým je potrebné uviesť, že sťažnosť podľa

nepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných

prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľ k dispozícii; takúto sťažnosť možno uplatniť

iba v tom prípade, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo

podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv alebo slobôd

(m. m. ).

13. Sťažovateľ si preto nemôže vyberať orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť

ochranu pred namietaným porušením jeho práv. Povinnosťou sťažovateľa je vyčerpať

všetky právne prostriedky ochrany ním označených práv, porušenie ktorých namieta, tak

ako to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní

a za predpokladu, že by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť

daná právomoc ústavného súdu ().

14. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

15. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo

bez právneho dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014