Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 131/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť J. I. a M. H.,

zastúpených advokátkou JUDr. Máriou Kozákovou, Odborárska 7, Košice, ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C

64/2003 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co

29/2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. I. a M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2013

doručená sťažnosť J. I. a M. H. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr.

Máriou Kozákovou, Odborárska 7, Košice, ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom

postavení žalovaných.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:

„Žalobca podal žalobu 30. 10. 2003. Posledný rozsudok vo veci bol Okresným

súdom Košice I spis. zn. č. vydaný dňa 4. 7. 2012 a prevzali sme ho 27. 9.

2012.

Voči nespravodlivému rozsudku sme sa odvolali dňa 10. 10. 2012.

V čase, keď podávame tuto sťažnosť, uplynulo 10 rokov, sud nekoná a nerozumieme

v čom je problém riadne a spravodlivo rozhodnúť.“

Sťažovatelia ďalej argumentujú, že „... i keď sme žalovaní v tomto konaní máme

rovnaké právo ako žalobca a rovnaký záujem na urýchlenom ukončení sporu a meritórnom

rozhodnutí.

Z vybavenia sťažnosti v roku 2011 vyplýva, že v tomto konaní došlo len k čiastočným

prieťahom.

Nerozumieme, čo sú čiastočné prieťahy, keď ani po uplynutí 10 rokov nevidíme

termín ukončenia sporu do konca tohoto roku.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd po

prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľov v prvom až v treťom rade na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo prejednať veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, spis. zn. č. a Krajským

súdom v Košiciach spis. zn. č. porušené bolo

2. Sťažovateľom prikazuje konať bez zbytočných prieťahov

3. Sťažovateľovi v prvom rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 39 833,€ (za jeden mesiac 331,94 x 120) ktoré sú mu povinní vyplatiť sťažovatelia.

4. Sťažovateľke v druhom rade sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 39 833,€ (za jeden mesiac 331,94 x 120) ktoré sú mu povinní vyplatiť sťažovatelia.

5. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke

JUDr. Márii Kozákovej... vo výške 127 497,36 € na účet právnej zástupkyni... do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná

v primeranej lehote.

Medzi obsahom základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný

súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich namietané

porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom č. k. -427 zo 4. júla

2012. Tento rozsudok napadli sťažovatelia v zákonnej lehote odvolaním. V čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu (18. júna 2013) už teda okresný súd vo veci meritórne rozhodol

a spis bol už mimo jeho dispozície, pretože ho 16. januára 2013 predložil krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať

základné právo sťažovateľov podľa ani právo podľa

dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom krajského súdu

Na účely preskúmania opodstatnenosti tejto časti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal

súdne spisy okresného súdu sp. zn. a krajského súdu sp. zn. ,

z ktorých zistil tieto skutočnosti:

Okresný súd predložil 16. januára 2013 krajskému súdu vec na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľov.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 22. augusta 2013 napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej a vec vrátil okresnému súdu na rozhodnutie

o trovách konania. Označený rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

5. novembra 2013.

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia z predložených súdnych spisov

konštatuje, že krajský súd v období, odkedy mu bola vec predložená na rozhodnutie

(16. januára 2013), až do vyhlásenia samotného rozhodnutia (22. augusta 2013)

v namietanom konaní postupoval plynulo, pričom jeho postup výraznou mierou

ovplyvňovala najmä skutková zložitosť posudzovanej veci.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže tiež vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti

sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

[porovnaj a (napr. )].

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru, že postup krajského súdu v namietanom konaní nie je poznamenaný zbytočnými

prieťahmi, a preto ju podľa aj v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez

právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2014