Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 159/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, sudcu Jána Lubyho a zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) predbežne prerokoval sťažnosť I. S., zastúpenej

advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2013 doručená sťažnosť I. S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Katarínou Dušákovou, Považská 26, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka

sa svojou žalobou doručenou okresnému súdu 25. októbra 2010 proti obchodnej spoločnosti

R., s. r. o., domáha ochrany osobnosti v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sťažnosť

odôvodňuje takto:

„Domnievam sa, že vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice II

je v rozpore s účelom zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov,

nakoľko ani po odpovedi predsedom súdu, že moja sťažnosť je dôvodná súd vo veci nekoná,

aj napriek tomu, že zákonná sudkyňa bola upozornená na potrebu plynulého konania, som

zo súdu do dnešného dňa neobdržala žiadnu zásielku.“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že „... Dňa 1. 12. 2012... podala sťažnosť

predsedovi súdu Košice II na prieťahy v tomto konaní, ktoré považoval predseda Okresného

súdu Košice II za dôvodnú..., nakoľko v tomto konaní nebol urobený žiadny úkon t. j.

od marca 2011...“, čo oznámil sťažovateľke svojím prípisom sp. zn. Spr. 210/2012

z 12. decembra 2012.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom Okresnom súde Košice II, sp. zn. porušené.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

16.596.96,- EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľke do 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. septembra 2013 boli všetci sudcovia okresného súdu

vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. a vec bola

prikázaná Okresnému súdu Košice I, ktorému bola vec odstúpená 26. novembra 2013;

konanie o nej je vedené pod sp. zn. a 20. decembra 2013 bol nariadený

termín pojednávania na 15. apríl 2014.

Sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, nereagovala na aktuálny stav

konania a nerozšírila svoju sťažnosť aj proti Okresnému súdu Košice I. Ústavný súd preto

posudzoval sťažnosť na predbežnom prerokovaní len vo vzťahu k postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, ktoré viedol okresný súd od 25. októbra 2010 do 26. novembra 2013,

keď vec bola odstúpená Okresnému súdu Košice I, v súlade s navrhnutým petitom

v sťažnosti [

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje

bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti

a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti z vyžiadaného spisu zistil

nasledujúce skutočnosti:

Sťažovateľka podala žalobu o ochranu osobnosti okresnému súdu 25. októbra 2010.

Súčasne s ňou požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd opakovane

v novembri a decembri 2011 vyzýval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov žaloby.

O oslobodení od súdnych poplatkov rozhodol 10. januára 2011. V nadväznosti

na to 7. februára 2011 Centrum právnej pomoci ustanovilo sťažovateľke zástupcu

na jej zastupovanie v namietanom konaní. Dňa 31. marca 2011 zákonná sudkyňa oznámila

skutočnosti, pre ktoré je v namietanom konaní zaujatá.

Po podaní sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v namietanom konaní doručenej

okresnému súdu v decembri 2012 okresný súd zistil, že z dôvodu administratívnej chyby

bol spis založený do iného spisu (vedeného pod sp. zn. ), ktorý bol daný

do archívu skončených vecí. Na tomto základe predseda okresného súdu vyhodnotil

sťažnosť sťažovateľky ako dôvodnú.

Dňa 12. decembra 2012 zákonná sudkyňa predložila krajskému súdu na rozhodnutie

jej oznámenie o skutočnostiach, ktoré zakladajú dôvod na jej vylúčenie z konania

a rozhodovania vo veci. Krajský súd svojím uznesením sp. zn. zo 14. marca

2013 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania vo veci

sťažovateľky. V nadväznosti na to sa uskutočnili dve pojednávania, a to 2. júna 2013

a 15. júla 2013. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 15. júla 2013, sťažovateľka uplatnila

námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni a aj voči všetkým sudcom okresného súdu.

Z tohto dôvodu bola vec 24. júla 2013 predložená krajskému súdu na rozhodnutie, ktorý

uznesením sp. zn. z 30. septembra 2013 rozhodol, že všetci sudcovia

okresného súdu sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veci sťažovateľky, a prikázal

ju Okresnému súdu Košice I. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. novembra 2013.

Spis bol v tento deň odstúpený Okresnému súdu Košice I, ktorý vedie konanie pod sp. zn.

a aktuálne je nariadený termín pojednávania na 15. apríl 2014.

Ústavný súd nespochybňuje skutočnosť, že v období od apríla 2011 do decembra

2012 okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal. V tejto súvislosti ale konštatuje,

že v napadnutom konaní okresného súdu išlo o dlhodobejšiu, avšak ojedinelú nečinnosť

v trvaní cca 20 mesiacov. Inak okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade

plynulo. Ústavný súd v súvislosti s týmto zistením poukázal na svoju judikatúru, z ktorej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). Za takýto prieťah možno považovať podľa názoru ústavného súdu

aj uvedenú nečinnosť okresného súdu.

Za rozhodujúcu pri svojom rozhodovaní považoval ústavný súd skutočnosť,

že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní na orgáne štátnej správy

okresný súd vo veci začal hneď konať, teda došlo k náprave v jeho postupe a k odstráneniu

jeho dovtedajšej nečinnosti. Z toho možno vyvodiť, že sťažnosť sťažovateľky predsedovi

okresného súdu splnila svoj účel, pretože už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

nebol okresný súd v právnej veci sťažovateľky nečinný, ale jeho úkony smerovali

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky ako účastníčky namietaného konania.

V čase rozhodovania ústavného súdu sa vec nachádza na Okresnom súde Košice I,

kam bola odstúpená 26. novembra 2013 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 30. septembra 2013. Dňa 28. novembra 2013 vec bola pridelená

zákonnej sudkyni. Konanie je vedené Okresným súdom Košice I pod sp. zn. .

Vo veci je nariadené pojednávanie na 15. apríl 2014.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala

sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila (december 2012), pretože okresný súd začal

vo veci konať.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2014