Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Augustínom

Tomášom, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa , 2 a 3, a ,

základných práv podľa čl. 36 ods. 1, 2 a 3 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -214 zo 16. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2013 doručená a 16. januára 2014 doplnená sťažnosť Ing. V. K. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3,

a (ďalej len „“), základných

práv podľa čl. 36 ods. 1, 2 a 3 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

,,listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -214

zo 16. septembra 2013 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 30. apríla 2010

na okresnom súde žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť

spôsobená nezákonnými rozhodnutiami štátnych orgánov a ich nesprávnymi úradnými

postupmi. Okresný súd vo veci vydal viacero uznesení procesného charakteru: (i) uznesenie

o zastavení konania z 5. decembra 2011 pre litispendenciu, ktoré však bolo zrušené

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -93 zo 14. júna 2012,

(ii) uznesenie z 21. decembra 2011 o neustanovení zástupcu sťažovateľovi a (iii) uznesenie

zo 7. septembra 2012, ktorým sťažovateľa vyzval na odstránenie vád žaloby.

3. Napadnutým uznesením okresného súdu zo 16. septembra 2013 bola sťažovateľovi

uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 201 330,43 € v lehote

do 60 dní od doručenia uznesenia na účet konajúceho súdu. Sťažovateľ v rozsiahlej

sťažnosti namieta porušenie označených práv vo viacerých smeroch: (i) namieta, že v tomto

konaní mu nebol ustanovený zástupca, pričom v iných konaniach, ktorých je účastníkom,

mu zástupca ustanovený bol, (ii) namieta, že jeho osobné a majetkové pomery zakladajú

jeho právo na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, a taktiež (iii) namieta,

že okresný súd nepostupoval v súlade so závermi ústavného súdu vyslovenými vo veci

sp. zn. , kde ústavný súd zrušil druhovo rovnaké uznesenie iného

prvostupňového súdu z dôvodov, ktorých aplikácie sa domáha aj sťažovateľ vo svojej veci.

Napokon sťažovateľ prekladá ústavnému súdu podrobnú právnu, gramatickú a štrukturálnu

analýzu , na základe ktorého mu bola konajúcim

okresným súdom uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, a nesúhlasne

polemizuje aj so závermi všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia v sťažnosti uvádza.

4. Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

,,1. Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu a na spravodlivé prejednanie jeho

veci nestranným a nezávislým súdom, v rozsahu záruk chránených , 2 ,

čl. 36 ods. 1, 2 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, právo sťažovateľa na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom v rozsahu záruk chránených čl. 46 ods. 3

a listiny a sťažovateľovo základné právo na rovnosť účastníkov v konaní

zaručené v a listiny bolo porušené uznesením okresného

súdu č. k. -214 zo dňa 16.9.2013.

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote zaručené

v bolo porušené okresným súdom v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Ústavný súd zrušuje uznesenie okresného súdu č. k. -214 zo dňa

16.9.2013 a prikazuje okresnému súdu vo veci ďalej konať.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €...

4. Okresný súd je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume

330,69 €...“

5. Sťažovateľ doručil prostredníctvom právneho zástupcu ústavnému súdu

16. januára 2014 podanie nazvané ako doplnenie sťažnosti. Prílohami tohto podania boli

ďalšie uznesenia okresného súdu, a to (i) uznesenie z 9. decembra 2013, ktorým súd priznal

sťažovateľovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov do výšky 50 € vrátane, a (ii)

uznesenie o zastavení konania tiež z 9. decembra 2013, ktorým súd konanie zastavil

z dôvodu, že sťažovateľ v súdom stanovenej lehote nezložil preddavok na trovy konania;

týmto uznesením zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Sťažovateľ listom zo 4. januára 2014 adresovaným svojmu právnemu zástupcovi

(ktorý bol tiež doručený ústavnému súdu), tohto informuje, že proti uzneseniu o zastavení

konania podá opravný prostriedok.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Obdobné právo zaručuje aj čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom. Obdobné právo zaručuje aj čl. 36 ods. 3 listiny.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní. Obdobné

právo zaručuje aj čl. 37 ods. 3 listiny.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv uznesením

okresného súdu zo 16. septembra 2013 primárne z dôvodu, že ním malo byť sťažovateľovi

zabránené v prístupe k súdu, keďže podľa jeho názoru spĺňal predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, a teda nebolo na mieste, aby mu súd uložil zložiť preddavok na trovy

konania v ním určenej výške. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd nesprávne právne

posúdil zistený skutkový stav a nesprávne interpretoval ustanovenie § 141a Občianskeho

súdneho poriadku.

10. Okresný súd napadnutým uznesením zo 16. septembra 2013 uložil sťažovateľovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia

v podstatnom uviedol:

„Žalobca návrhom zo dňa 6.5.2010 v spojení s jeho úpravou zo dňa 4.10.2012

žiada, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť mu škodu na majetku

vo výške 812 755,13 €, škodu na ušlom zisku vo výške 1 950 612,31€, ďalšie spôsobené

škody vo výške 1 063 241,20 €, nemajetkovú ujmu vo výške 200 000 €, alternatívne

namiesto škody na ušlom zisku vo výške 1 950 612,31€ uplatňuje škodu na inflačnom

znehodnotení majetku vo výške 559 988,28 €. Škoda a nemajetková ujma mala vzniknúť v

súvislosti s postupom správcu a konkurzného súdu v konkurznom konaní úpadcu K., s.r.o.,

čo negatívne ovplyvnilo majetkové pomery spoločnosti F., s.r.o., v súčasnosti rovnako

v konkurznom konaní...

Podľa navrhovateľovi, u ktorého nie sú

splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu

a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote

nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej

vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.

Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako

dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.

Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má

povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty

na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

O zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie;

preddavok sa vždy použije najskôr na náhradu trov podľa § 148 ods. 1. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nenahrádza povinnosť podľa § 141.

Podmienky pre oslobodenie účastníka od platenia súdnych poplatkov celkom alebo

sčasti vyplývajú z ustanovenia , v zmysle ktorého, ak

to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva, môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov…

Z obsahu podaní žalobcu, ako aj z lustrácie súdnych spisov vyplýva, že na tunajšom

súde je vedených viacero konaní týkajúcich sa nárokov na náhradu škody spôsobených

konaním správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k spoločnosti F., s.r.o., resp. spoločnosti

K., s.r.o. (, , , )...

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že na tlačive

o osobných a majetkových pomeroch žalobca deklaroval, že je bez príjmu, nepoberá žiadne

dávky, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ani registrovaný

v Sociálnej poisťovni, nedisponuje majetkom väčšej hodnoty a má viacero záväzkov voči

rôznym fyzickým a právnickým osobám.

Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. ..., kat. úz. K. vyplýva, že žalobca je

vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu a pozemku, na ktorom dom stojí, ako aj

priľahlej záhrady...

Od účastníka sporu, ktorý iniciuje viacero konaní s obdobným a v niektorých

prípadoch i totožným predmetom konania, preberá na seba sporné pohľadávky patriace

obchodným spoločnostiam, v ktorých má majetkovú účasť a za ktoré koná, je dôvodné

a spravodlivé očakávať, že aspoň v minimálnom rozsahu tvorí finančné rezervy na prípadné

náklady spojené so súdnym konaním. Aj keď žalobca deklaroval, že je bez príjmu, je

súčasne vlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý by mu v pomere k nárokom, ktoré si

v súdnych konaniach uplatňuje, umožnil uhradiť súdne poplatky aspoň v základnom rozsahu

16,50 €. Preto napriek tomu, že žalobca neudáva žiadny oficiálny príjem, na jeho strane

nie sú splnené podmienky na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov. Nebolo tiež zistené,

aby žalobcovi v tomto konaní Centrum právnej pomoci ustanovilo právneho zástupcu.

Nakoľko žalobca si v tomto konaní uplatňuje nároky na náhradu škody postúpené

spoločnosťou F., s.r.o., pričom v inom konaní () si táto spoločnosť uplatňuje

zhodné nároky vo svojom mene, aj keď voči inému subjektu, možno tiež usudzovať

na bezúspešné uplatňovanie práva, čo rovnako vylučuje oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z dôvodu, že žalobca nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov

v celom rozsahu, sú dané zákonné podmienky na zloženie preddavku na trovy konania

v zmysle návrhu žalovaného v 2. rade...“

11. S prihliadnutím na odôvodnenie predmetného uznesenia je ústavný súd toho

názoru, že nie je žiadna spojitosť medzi sťažnosťou napadnutým uznesením okresného súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivý

proces a nadväzne na to ani ďalších v petite sťažnosti uvedených práv, lebo predmetným

uznesením k zásahu do označených práv dôjsť nemohlo. Ústavný súd poznamenáva,

že sa analogickými sťažnosťami už v minulosti zaoberal (napr. v konaniach vedených

pod sp. zn. , , ), pričom na výsledky týchto

konaní a právne názory v nich vyslovené pri posudzovaní aktuálnej sťažnosti prihliadol.

12. Samotné vydanie uznesenia, ale ani nadobudnutie jeho právoplatnosti nemá

bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľa. K namietaným dôsledkom

by totiž mohlo dôjsť až vydaním uznesenia o zastavení konania.

13. Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok je však proti uzneseniu

o zastavení konania prípustné odvolanie a vo vzťahu k prípadnému nepriaznivému

potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania,

ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Sťažovateľ bude mať možnosť v rámci odvolacieho konania, prípadne

dovolacieho konania proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania uplatňovať všetky

tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom aktuálne posudzovanej sťažnosti. Všeobecné súdy

budú mať možnosť posúdiť, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku

na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie

ktorých sťažovateľ namietal. Ako vyplýva z listu sťažovateľa, ktorý 4. januára 2014

adresoval svojmu právnemu zástupcovi, sťažovateľ hodlá možnosť podania opravného(ých)

prostriedku(ov) efektívne využiť.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. K námietke

sťažovateľa ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že vo svojom

rozhodnutí sp. zn. zo 6. júna 2012 v podstatnom uviedol, že „v danom

prípade z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal, resp.

nezohľadnil a napokon fakticky ani vôbec neskúmal aktuálne majetkové pomery

sťažovateľky majúce podstatný vplyv na jej uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania. Rozhodnutie okresného súdu je založené iba na jeho dohadoch, resp.

predpokladoch o majetkových pomeroch sťažovateľky bez akéhokoľvek reálneho skutkového

zistenia o týchto skutočnostiach“, teda ústavný súd v uvedenej veci vychádzal z iných

podstatných skutočností, a z nich vyplývajúci právny názor (záver) nie je na aktuálne

posudzovanú sťažnosť aplikovateľný.

15. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ústavný súd iba stručne dodáva, že aj

v tejto časti je sťažnosť zjavne neopodstatnená. Aj napriek tomu, že konanie ako celok

do podania sťažnosti trvalo viac ako tri roky, podstatnú časť možno pripísať práve na vrub

samotnému sťažovateľovi v dôsledku toho, že podal žalobu bez riadne špecifikovanej sumy,

ktorej sa ako náhrady škody (na stratenom majetku, ušlého zisku, inflačného znehodnotenia

majetku, vyvolaných škôd) proti žalovanej Slovenskej republike domáhal. Okrem

uvedeného okresný súd opakovane na návrh sťažovateľa, ako aj bez takéhoto návrhu

rozhodoval uzneseniami procesného charakteru či realizoval lustráciu iných spisov, kde sa

sťažovateľ, prípadne iné osoby domáhali proti rovnakým, prípadne iným osobám nárokov

na náhradu škody na základe obdobných prípadne rovnakých skutkových okolností.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku už pri jej predbežnom prerokovaní

neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané

na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie uznesenia okresného súdu a vrátenie veci

na ďalšie konanie, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014