Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 722/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti M. R., zastúpeného advokátkou

JUDr. Miroslavou Tencerovou, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť M. R. trovy konania v sume

417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Miroslavy Tencerovej, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013

doručená sťažnosť M. R., (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

«Navrhovateľ sa návrhom na vydanie rozsudku zo dňa 15. 08. 2005 (podanom dňa

17. 08. 2005) domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 421 088,- Sk

s príslušenstvom (ďalej len ako „návrh na vydanie rozsudku“). Navrhovateľ sa domáhal

zaplatenia uvedenej sumy z titulu nárokov, ktoré mu vznikli odstúpením od kúpnej zmluvy zo

dňa 15. 08. 2002 a odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa 06. 11. 2002.

Okresný súd Bratislava II vydal dňa 07. 03. 2007 rozsudok pod č. k. 45 C 180/2006-

156, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 37 489,- Sk, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 14. 07. 2005 do zaplatenia. Uznaný nárok

navrhovateľa predstavoval cenu za dodávku a montáž splynovacieho zariadenia na

predmetnom vozidle. Vo zvyšku t. j. v časti čo do vrátania kúpnej ceny vozidla súd návrh

zamietol. Súčasne súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania voči odporcovi,

v celkovej výške 50 292,- Sk k rukám právnej zástupkyne odporcu.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ dňa 20. 04. 2007

prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a to v časti, v ktorej súd návrh

zamietol, ako i v časti ohľadne náhrady trov konania. V odvolaní požiadal navrhovateľ

o pripustenie zmeny petitu... Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa

30. 06. 2008, č. k. -186, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 07. 03. 2007

v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15. 12. 2008 Okresný súd Bratislava II

pripustil zmenu petitu, tak ako to žiadal navrhovateľ.

Po vykonanom dokazovaní vyniesol Okresný súd Bratislava II dňa 29. 06. 2009

rozsudok, č. k. -212, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške

13 230,73 EUR (čo v slovenských korunách predstavuje sumu vo výške 398 589,- Sk) spolu

so 6 % ročným úrokom z omeškania od 14. 07. 2005 až do zaplatenia ako aj náhradu trov

konania v sume 1 652,12 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 3 660,38 EUR všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že navrhovateľ je v tej istej lehote povinný vrátiť

odporcovi motorové vozidlo značky DAEWOO Lanos II S4DR.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. -212 zo dňa 29. 06.

2009 podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 08. 09. 2009

odvolanie. Uvedeným odvolaním žiadal odporca odvolací súd, aby predmetný rozsudok

zmenil alt. v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v

zmysle ust. .

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. 01. 2011,

č. k. - 237, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie.

Po vrátení predmetnej právnej veci z Krajského súdu v Bratislave (dňa 08. 03. 2011)

ustanovil Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 27. 07. 2011 znalca M. R., z odboru:

Doprava cestná, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel.

Uznesením zo dňa 09. 02. 2012, č. k. -256 prvostupňový súd zrušil

uznesenie zo dňa 27. 07. 2011, č. k. -213, ktorým bolo nariadené znalecké

dokazovanie znalcom M. R. Dňa 03. 04. 2012 vydal Okresný súd Bratislava II uznesenie,

č. k. -262, ktorým priznal znalcovi znalečné vo výške 33,02 EUR.

Uznesením zo dňa 20. 09. 2012, č. k. -267 ustanovil Okresný súd

Bratislava II nového znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie: Technický stav cestných

vozidiel, a to R. H. K vytýčeniu nového termínu súdneho pojednávania však opäť nedošlo.

Od podania návrhu na vydanie rozsudku na zaplatenie 421 088,- Sk s

príslušenstvom, dňa 17.08.2005 uplynulo ku dňu podania tejto žiadosti t. j. ku dňu 12. 03.

2013 viac ako 7,5 roka. Navrhovateľ investoval do vozidla nemalú čiastku finančných

prostriedkov bez toho, aby mal z neho reálny úžitok. Navrhovateľ žije v neustálej právnej

neistote. K jej odstráneniu dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu. Právna neistota vyvoláva v obžalovanom pocity krivdy,

úzkosti a nespravodlivosti.»

Sťažovateľ tvrdí, že „postupom Okresného súdu Bratislava II došlo k porušeniu

práva navrhovateľa stanoveného v ... činnosťou

Okresného súdu Bratislava II bolo porušené aj právo účastníka konania na spravodlivé

a verejné prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom v súlade

s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Sťažovateľ sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 20 000 €, čo odôvodňuje takto: „Dôvodom žiadosti o priznanie primeraného

zadosťučinenia je predovšetkým samotná skutočnosť porušenia práva sťažovateľa

a dlhodobo trvajúci stav právnej neistoty, ktorý pretrvával z dôvodu nečinnosti všeobecného

súdu. Nemajetková ujma spôsobená sťažovateľovi je priamym následkom porušenia

základného práva ustanoveného v zo strany Okresného

súdu Bratislava II.“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo.

2. Sťažovateľ v prípade vyslovenia porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd žiada zároveň o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške

20 000,- EUR (slovom: dvadsaťtisíc eur).

3. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 747,72 EUR, ktoré je Okresný

súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Miroslavy Tencerovej..., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3161/2013 z 5. novembra 2013, v ktorom okrem iného

uviedla: „Z úkonov vykonaných v konaní jednoznačne vyplýva, že zo strany súdu

k zbytočným prieťahom nedochádza. Je pravdou, že od podania návrhu uplynul už dlhší

časový odstup, avšak je potrebné uviesť, že vo veci bol už dvakrát vyhlásený rozsudok,

pričom Krajský súd v Bratislave vec zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Ak aj vo veci vznikli nejaké prieťahy, neboli spôsobené nečinnosťou zo strany súdu

ale zo strany súdnych znalcov. Prvý ustanovený znalec znalecký posudok nevypracoval,

pričom po preštudovaní spisu uviedol, že v období rokov 1995 - 2005 bol zamestnancom

spoločnosti S., s. r. o. a od roku 2005 je riaditeľom spoločnosti, ktorej najvýznamnejším

klientom je spoločnosti S., s. r. o. V tejto súvislosti znalec uviedol, že by mohli vzniknúť zo

strany účastníkov konania pochybnosti o nezaujatosti znalca.

Z uvedeného dôvodu došlo následne k zrušeniu uznesenia o ustanovení znalca

a opätovne bol v konaní ustanovený nový znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval až po

niekoľkých urgenciách a vzájomnej komunikácii so súdom. V konaní sa pokračuje

v súčasnej dobe plynulo a bez prieťahov.“

Ústavný súd uznesením č. k. -22 z 12. decembra 2013 prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 2025/2014 z 5. februára 2014 oznámila, že netrvá na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a že zotrváva na svojom vyjadrení

k sťažnosti z 5. novembra 2013 a nebude ho už dopĺňať.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 3161/2013 z 5. novembra 2013 a sp. zn. Spr. 2025/2014 z 5. februára 2014

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. marca 2014

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom v ňom navyše okrem

iného uviedla: „V uznesení Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. 2. 2012,

č. k. o zrušení uznesenia OS BA II zo dňa 27. 7. 2011 (ktorým súd v konaní

nariadil znalecké dokazovanie) sa však dôvody uvádzané vo vyjadrení predsedníčky

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. 11. 2013 neuvádzajú. Predmetné uznesenie OS BA

II zo dňa 9. 2. 2012 je odôvodnené tým, že súd dospel k záveru, že sa nebude pokračovať

v dokazovaní vypracovaním znaleckého posudku (t. j. vo všeobecnosti, nie týmto

konkrétnym znalcom) vzhľadom na vyjadrenia R. (s ktorými sa navrhovateľ stotožnil), že

vzhľadom na dlhý časový odstup od podania žalobného návrhu možno predpokladať

spochybniteľnosť znaleckého dokazovania, pričom toto nebude účelné a efektívne aj

vzhľadom na finančnú náročnosť vyhodnotenia technického stavu vozidla (najmä

v súvislosti stým, že súčasný stav vozidla nemusí byť zhodný s jeho stavom v predmetnom

období 2002-2005). Znalec M. R. súčasne poukázal na znalecký posudok znaleckej

organizácie S. (ktorej bol zamestnancom do marca 2005), z ktorého súd môže vychádzať pri

posudzovaní stavu vozidla v predmetnom období. V odôvodnení predmetného uznesenia

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. 2. 2012 sa však neuvádza, že by nariadenie

znaleckého dokazovania znalcom M. R. bolo zrušené z dôvodov uvádzaných predsedníčkou

OS BA II v jej vyjadrení k sťažnosti zo dňa 5. 11. 2013.

O to prekvapivejšie bolo potom následné rozhodnutie súdu o ďalšom nariadení

znaleckého dokazovania znalcom R. H. (20. 9. 2012). Tento znalec len potvrdil vyjadrenia

predchádzajúceho znalca R., že vzhľadom na stav vozidla a možný vznik neodôvodnených

následných škôd rozhodne neodporučil doplnenie nádrží palivami a uskutočnenie skúšobnej

jazdy, pričom považoval za nesporné, že vady bránia riadnemu užívaniu vozidla. Nákladné

a časovo náročné skúmanie technického stavu vozidla a závad na ňom vyhodnotil ako

neúčelné a nehospodárne (chronologický popis na str. 3 a 4 ústavnej sťažnosti)...

I keby argumenty súdu o na prieťahoch spôsobených znalcami boli relevantné, súd

mohol a mal použiť dostupné právne prostriedky na zabezpečenie nápravy, čo však neučinil.

Prieťahy súdu v súvislosti so znaleckým dokazovaním však vidím v tom, že napriek

informácii znalca R. o jeho neúčelnosti súd opätovne nariadil znalecké dokazovanie

(ktorého závery sú len potvrdením vyjadrenia predchádzajúceho znalca R.)...“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu

namietaného konania:

Sťažovateľ (v procesnom postavení navrhovateľa) podal 17. augusta 2005 návrh na

vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 421 088 Sk s prísl.

Okresný súd vyzval 20. septembra 2005 navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania a následne 8. novembra 2005 uznesením č. k.

31 Ro 3012/2005-65 zastavil konanie pre jeho nezaplatenie.

Dňa 5. decembra 2005 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a 19. decembra 2005 podal

odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Okresný súd uznesením

č. k. -74 z 8. februára 2006 zrušil uznesenie o zastavení konania.

Sťažovateľ doručil 29. marca 2006 okresnému súdu doplnenie návrhu na začatie

konania.

Dňa 4. apríla 2006 okresný súd uznesením č. k. -89 zastavil konanie

v časti príslušenstva a 28. apríla 2006 vydal platobný rozkaz č. k. -92.

Odporca podal 30. júna 2006 odpor proti platobnému rozkazu.

Okresný súd vyzval 13. júla 2006 odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor

a odpor doručil sťažovateľovi.

Po tom, čo bol 7. septembra 2006 spis preradený do registra „C“ a bola mu pridelená

sp. zn. , okresný súd vec prerokoval 22. novembra 2006 na pojednávaní.

Dňa 31. januára 2007 po prerokovaní veci okresný súd pojednávanie odročil

z dôvodu, že účastníci oznámili, že majú záujem o mimosúdne vyriešenie sporu. Keďže

k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, okresný súd vec 7. marca 2007

prerokoval a o návrhu sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. -156, proti

ktorému podal sťažovateľ 26. apríla 2007 odvolanie.

Okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na

rozhodnutie o odvolaní 10. mája 2007.

Krajský súd 29. júna 2007 vrátil spis okresnému súdu s pokynom, že má konanie

zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, na čo mu následne okresný súd

spis opätovne predložil (10. júla 2007) s poukazom, že nemôže zastaviť konanie pre

nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 30. júna 2008 krajský súd uznesením č. k. -188 v napadnutej časti

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zrušenie

rozsudku odôvodnil s poukazom na

(ďalej len „OSP“).

Okresný súd 28. októbra 2008 doručil účastníkom konania procesné poučenia

a predvolal ich na pojednávanie, následne 15. decembra 2008 vec prerokoval na

pojednávaní a pripustil zmenu petitu tak, že predmetom konania je rozhodovanie o zaplatení

sumy 398 589 Sk s prísl. a vrátení motorového vozidla.

Dňa 21. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

pričom aj ďalšie pojednávania nariadené na 30. marec 2009 a 13. máj 2009 boli odročené

pre neprítomnosť zákonného sudcu.

Na pojednávaní uskutočnenom 29. júna 2009 okresný súd o veci rozhodol v poradí

druhým rozsudkom č. k. -212, ktorým v časti návrhu vyhovel a v časti konanie

zastavil (v zastavenej časti je rozsudok právoplatný, pozn.); odporca podal 8. septembra

2009 proti tomuto rozsudku odvolanie.

Dňa 25. septembra 2009 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie a zároveň doručil odvolanie sťažovateľovi. Spis bol 3. februára 2010

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Odvolací súd uznesením č. k. -237 z 31. januára 2011 v napadnutej

časti rozsudok zrušil [opäť s poukazom na ] a vec vrátil súdu

prvého stupňa na opätovne konanie a rozhodnutie 4. marca 2011.

Dňa 27. júla 2011 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.

Znalec písomným podaním z 26. septembra 2011 požiadal o predĺženie lehoty na

podanie posudku a o sprístupnenie informácií týkajúcich sa veci.

Okresný súd uznesením č. k. -256 z 9. februára 2012 zrušil uznesenie

o ustanovení znalca a následne mu 3. apríla 2012 uznesením č. k. -262 priznal

odmenu za uskutočnené úkony.

Dňa 20. septembra 2012 bol uznesením č. k. -267 ustanovený

na vypracovanie znaleckého posudku ďalší znalec, ktorému bol 9. februára 2013 doručený

spis.

Okresný súd 13. marca 2013 a 20. augusta 2013 urgoval znalca na predloženie

znaleckého posudku. Znalec doručil 16. septembra 2013 okresnému súdu vypracovaný

posudok a vyúčtoval si odmenu. Okresný súd 18. septembra 2013 zaslal účastníkom

konania znalecký posudok a uznesením č. k. -300 z 28. októbra 2013 priznal

znalcovi odmenu.

Ústavný súd zistil, že posledným úkonom okresného súdu bolo nariadenie

pojednávania na 2. apríl 2014, ktoré bolo preročené z dôvodov na strane účastníkov konania

na 7. máj 2014.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa sťažovateľ domáha zaplatenia

sumy 13 977,56 € s príslušenstvom a vrátenia motorového vozidla z titulu nárokov, ktoré

mu vznikli odstúpením od kúpnej zmluvy a odstúpením od zmluvy o dielo, pričom takéto

spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Ústavný súd preto

nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn.

naznačuje, že vec sťažovateľa je fakticky zložitejšia, avšak touto skutočnosťou nemožno

podľa ústavného súdu ospravedlniť doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania postupoval okresný súd v zásade plynulo, t. j. nemožno mu vyčítať

neodôvodnenú nečinnosť, avšak konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu

poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, a to jednak vzhľadom na dôvody,

pre ktoré boli rozsudky zo 7. marca 2007 a 29. júna 2009 krajským súdom zrušené

[z dôvodov podľa , teda odňatia možnosti konať pred súdom,

v prvom prípade z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol pred vydaním rozsudku

o návrhu sťažovateľa na zmenu petitu, a v druhom prípade z dôvodu, že nevykonal dôkaz

navrhnutý odporcom] a vrátené na ďalšie konanie, ako aj na neefektívny a nesústredný

postup pri zabezpečovaní znaleckého dokazovania.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou

činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

20 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného konania, ako aj období, v ktorých došlo

k neefektívnej činnosti okresného súdu, a zohľadňujúc primerane faktickú zložitosť veci,

ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € bude

primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. Miroslavou Tencerovou. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní

o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 € (za 2 úkony urobené v roku 2013),

a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2013, ktorá bola 804 € (za 1 úkon urobený v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané do 30. júna 2013 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1

písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 30. júna 2013 a za

jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 (stanovisko k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3

vyhlášky v znení účinnom od 1. júla 2013. Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal

po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2014 úhradu 134 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 € a za úkon

vykonaný v roku 2014 v sume 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 417,98 € (bod 4 výroku

tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2014