Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 723/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť N. P., zastúpenej

advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Prešov, a takto

rozhodol:

1. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. N. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť N. P. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet advokátky

JUDr. Dariny Solárovej, Škultétyho 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra

2012 doručená sťažnosť N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «... sa žalobou zo dňa 07. 5. 2010 domáhala od

Okresného súdu Prešov /ďalej len „súd“/ súdnej a právnej ochrany svojich porušených

základných, ľudských, ústavných a zákonných práv na ochranu osobnosti, na vyslovenie

porušenia práva na ochranu osobných údajov, na vyslovenie neoprávnenosti

zhromažďovania, spracovania, rozširovania, zverejnenia a iného zneužívania údajov

o osobe, na uloženie povinnosti odstrániť protiprávny stav. Pričom so žalobou bol spojený

návrh na nariadenie predbežného opatrenia súvisiaceho so zneužívaním rôznymi osobami,

medzi ktorými sú aj obvinení v obzvlášť závažnom trestnom čine podvodu a obzvlášť

závažnom falšovaní a pozmeňovaní cenných papierov, práv vyplývajúcich z neústavného

a nezákonného rozhodcovského rozsudku...».

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. -7 z 25. júna

2010 konanie o návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zastavil.

O odvolaní sťažovateľky proti označenému uzneseniu okresného súdu rozhodol Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -81 z 15. februára 2011

tak, že ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľka tvrdí, že „Súd nevykonával v namietanom období úkony stanovené

Krajským súdom a zákonom, ktoré by viedli k nadobudnutiu právnej istoty.

Neopodstatnenými prieťahmi v konaní Okresný súd Prešov zapríčinil, že nebol dosiahnutý

cieľ – poskytnutie súdnej a právnej ochrany porušeným právam. Neopodstatnenými

prieťahmi v konaní Okresný súd Prešov spôsobil sťažovateľke stav právnej neistoty, odoprel

prístup k realizácii práva a porušil týmto základné právo sťažovateľky na včasnú

spravodlivosť, čím zavinil sťažovateľke zvýšený stres, poníženie a morálnu ujmu.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Základné právo N. P. na spravodlivé prejednanie veci zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

3. Základné právo N. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

4. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Prešov, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

5. N. P., Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie v sume

2 tisíc Eur, ktoré jej Okresný súd Prešov povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. , z 25. apríla 2013,

ku ktorému pripojila prehľad procesných úkonov súdu zostavený zákonnou sudkyňu. Podľa

názoru zákonnej sudkyne „súd vo veci koná a realizuje množstvo úkonov“.

Ústavný súd uznesením č. k. -23 z 12. decembra 2013 prijal

sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. na ďalšie konanie

a vo zvyšnej časti ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného súdu, aby prípadne doplnila

svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. , z 25. apríla 2013

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. ,

z 20. februára 2014 doručenom ústavnému súdu 28. februára 2014 oznámila, že netrvá na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a zároveň uviedla: „vo veci sp. zn.

bolo do spisu dňa 2. 8. 2013 založené upozornenie predsedníčky súdu,

ktorým uložila zákonnej sudkyni plynulo konať vo veci, vykonávať adekvátne úkony

smerujúce k jej rozhodnutiu a spis predkladať na kontrolu predsedníčke súdu každé tri

mesiace. Prvá kontrola sa uskutočnila 22. 11. 2013, kedy bolo zistené, že predmetný spis sa

vrátil z Ústavného súdu SR dňa 22. 10. 2013. Spis bol predložený zákonnej sudkyni na ďalší

procesný postup. Po uvedenom termíne boli v tejto právnej veci vykonané nasledovné

úkony:

- 19. 11. 2013 - preklad odvolania M.

- 25. 11. 2013 - uznesenie -439 odmena prekladateľke

- 27. 11. 2013 - uznesenie -442 o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie + preložené odvolanie zasielané navrhovateľke na vyjadrenie

- 23. 12. 2013 - vyjadrenie M. k návrhu

- 22. 01. 2014 - spis na Krajskom súde v Prešove

- 17. 02. 2014 - návrat spisu

- 20. 02. 2014 - doručované uznesenie KS PO -456 z 11. 02. 2014

odporcovi a M.

- 20. 02. 2014 - spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyhotovenie

prekladu uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -456.

Z uvedenej chronológie úkonov je zrejmé, že v tejto právnej veci sudkyňa koná

plynulo bez prieťahov.“

Dňa 3. marca 2014 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa

vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. , z 25. apríla 2013

a z 20. februára 2014 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa

sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 10. marca 2014 oznámila, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedla, že „súd prvého stupňa o jej návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia z 12. mája 2010 do dnešných dní nerozhodol.

K náprave nedošlo ani po vydaní uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.

, ktorý vyslovil svoj právny názor a prikázal súdu. aby o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia vo veci nulitného rozhodcovského rozsudku a konal a rozhodol aj

o žalobnom návrhu vo veci samej.

Sťažovateľka namieta, že jej prislúchalo legitímne právo na čo najefektívnejšiu

a najúčinnejšiu súdnu ochranu, pretože sa domáhala svojich práv v súvislosti s obzvlášť

závažnými trestnými činmi podvodu a falšovania cenných papierov v ktorom má postavenie

osoby poškodenej. /konanie sp. zn. vedené pred Špecializovaným trestným

súdom, pozn./. Počas toho, čo súd nekonal v primeranej lehote a bez prieťahov, trestne

stíhané osoby mohli pokojne, nerušene pokračovať v porušovaní zákonov

a sťažovateľkiných práv, čím nielenže bola právna neistota sťažovateľky ďalej prehlbovaná,

ale neúmerne sa zväčšili aj majetkové a nemajetkové ujmy na jej strane.“.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu, vyjadrenia predsedníčky okresného súdu a sťažnosti

ústavný súd zistil o doterajšom priebehu namietaného konania tieto skutočnosti:

1. Dňa 12. mája 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie označené ako

„žaloba na vyslovenie porušovania ľudských práv a základných slobôd, na vyslovenie

porušovania práva na súdnu a inú právnu ochranu, na vyslovenie porušovania práva na

informáciu, na vyslovenie porušenia povinnosti doručiť žalobný návrh a rokovací poriadok,

na ochranu osobnosti a o priznanie primeraného zadosťučinenia“, ktorého súčasťou bol

návrh na vydanie predbežného opatrenia; veci bola pridelená spisová značka

.

2. Okresný súd uznesením č. k. -7 z 25. júna 2010 konanie o návrhu

sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zastavil a následne uznesením

č. k. -8 z 28. júna 2010 ustanovil prekladateľku do ruského jazyka na preklad

označeného uznesenia; preklad bol prekladateľkou okresnému súdu predložený 12. júla

2010 a sťažovateľke doručený 12. augusta 2010.

3. Sťažovateľka podala 30. augusta 2010 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -7 z 25. júna 2010, ktoré 6. októbra 2010 doplnila o listinný dôkaz.

4. Okresný súd uznesením č. k. -29 z 29. novembra 2010 rozhodol

o priznaní odmeny prekladateľke a zároveň uznesením č. k. -30 uložil

prekladateľke preložiť z ruského jazyka podania sťažovateľky z 30. augusta 2010

a zo 6. októbra 2010 a následne jej uznesením z 12. januára 2011 priznal za preklad

odmenu.

5. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 20. januára 2011 ďalšie podanie označené

ako „doloženie dôkazov“.

6. Dňa 21. januára 2011 okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľky, ktorý 24. januára 2011 doplnil o podanie sťažovateľky

z 20. januára 2011.

7. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 11. februára 2011 podanie označené ako

„upresnenie petitu“, ktoré okresný súd postúpil krajskému súdu 15. februára 2011.

8. Krajský súd uznesením č. k. -81 z 15. februára 2011 zrušil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu z 25. júna 2010 a vrátil vec na ďalšie konanie; spis bol

vrátený okresnému súdu 21. februára 2011.

9. Dňa 21. februára 2011 okresný súd uložil prekladateľke preložiť do ruského jazyka

uznesenie krajského súdu č. k. -81 z 15. februára 2011; preklad označeného

uznesenia krajského súdu bol predložený okresnému súdu 31. marca 2011, ktorý uznesením

z 8. apríla 2011 priznal prekladateľke odmenu (pričom preložené uznesenie krajského súdu

bolo sťažovateľke doručené 14. apríla 2011).

10. Sťažovateľka 4. júla 2011 doručila okresnému súdu podanie označené ako

„Doloženie dôkazov“.

11. Dňa 14. júla 2011 okresný súd zaslal verejnému ochrancovi práv, ktorého

sťažovateľka v žalobe z 12. mája 2010 označila ako vedľajšieho účastníka konania na strane

žalobkyne (sťažovateľky), listinnú dokumentáciu v zmysle uznesenia krajského súdu

č. k. -81 z 15. februára 2011 a následne ho 25. augusta 2011 vyzval, aby

oznámil, či súhlasí s tým, aby v namietanom konaní vystupoval ako vedľajší účastník na

strane sťažovateľky podľa (ďalej len „OSP“).

12. Dňa 14. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie verejného

ochrancu práv, že nemá žiadny právny záujem na výsledku občianskoprávneho sporu

a nesúhlasí s vedľajším účastníctvom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

.

13. Okresný súd uznesením č. k. -112 z 29. novembra 2011 vylúčil

„návrh na určenie, že základné právo žalobkyne na slobodný prístup k informáciám

zaručené Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR,

základné právo žalobkyne na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky, základné právo žalobkyne na spravodlivý proces zaručené čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo žalobkyne na

neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe zákona a nie v medziach zákona, zaručené

č. 13 ods. 1 písm. a) , základné právo žalobkyne na účinné

právne prostriedky nápravy zaručené č. 13 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom žalovaného v rozhodcovskom konaní

porušené bolo, a priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku“ z 12. mája 2010 (doplnený podaním z 10. februára 2011) na

samostatné konanie.

14. Okresný súd 5. decembra 2011 uznesením č. k. -113 uložil

prekladateľke preložiť do ruského jazyka jeho uznesenie z 29. novembra 2011;

prekladateľka preklad doručila okresnému súdu 2. januára 2012 (okresný súd ho

sťažovateľke doručil 23. januára 2012).

15. Sťažovateľka 27. januára 2012 doručila okresnému súdu odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -112 z 29. novembra 2011, ako aj „návrh na

neodkladne vydanie predbežného opatrenia“.

16. Okresný súd uznesením č. k. -137 z 30. januára 2012 vyzval

sťažovateľku, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnila a opravila svoje podanie

označené ako „návrh na neodkladne vydanie predbežného opatrenia“ z 27. januára 2012,

a zároveň uznesením uložil prekladateľke preložiť do ruského jazyka označené uznesenie

z 30. januára 2012.

17. Krajský súd doručil 31. januára 2012 okresnému súdu podanie sťažovateľky

totožné s jej podaním doručeným okresnému súdu 27. januára 2012.

18. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 14. februára 2012 podanie označené ako

„Doloženie dôkazov k námietke postúpenia veci doručenej do KS v Prešove dňa

27. 1. 2012“, pričom krajský súd 15. februára 2012 doručil okresnému súdu podanie

sťažovateľky totožné s podaním doručeným okresnému súdu 14. februára 2012.

19. Okresný súd doručil sťažovateľke 20. februára 2012 preklad uznesenia

z 30. januára 2012.

20. Sťažovateľka doručila okresnému súdu svoj návrh zo 16. marca 2012, ktorým sa

domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať

s právami vyplývajúcimi z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RKCb 1/2007 zo 7. mája 2007

vydaného rozhodcom JUDr. Jozefom Čorbom.

21. Okresný súd uznesením č. k. -195 z 5. apríla 2012 priznal odmenu

a náhradu hotových výdavkov prekladateľke.

22. Okresný súd uznesením č. k. -192 z 11. apríla 2012 vyhovel

návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň v ten istý deň

uznesením č. k. -194 uložil prekladateľke preložiť označené uznesenie do

ruského jazyka.

23. Okresný súd uznesením č. k. -211 z 22. mája 2012 priznal odmenu

a náhradu hotových výdavkov prekladateľke.

24. V období mesiacov máj – jún 2012 okresný súd vykonával procesné úkony na

účely zistenia bydliska jedného z účastníkov konania a prešetroval skutočnosti relevantné

pre použitie fikcie doručenia vo vzťahu k zásielke doručovanej sťažovateľke.

25. Okresný súd si 11. septembra 2012 vyžiadal na nahliadnutie spis sp. zn.

.

26. Okresný súd uznesením č. k. -239 z 30. októbra 2012 konanie

zastavil a uznesením č. k. -240 z toho istého dňa uložil prekladateľke

povinnosť preložiť ho do ruského jazyka. Následne uznesením č. k. -250

zo 4. januára 2013 priznal okresný súd odmenu a náhradu hotových výdavkov

prekladateľke.

27. Sťažovateľka podala 29. januára 2013 odvolanie proti uzneseniu o zastavení

konania z 30. októbra 2012. Okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky 18. marca 2013 na

vyjadrenie odporcovi a 15. mája 2013 predložil spis predložený odvolaciemu súdu na

rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľky proti uzneseniam okresného súdu z 29. novembra

2011, 11. apríla 2012 a 30. októbra 2012.

28. Krajský súd vrátil 12. júna 2013 spis okresnému súdu na účely opravy uznesenia

z 11. apríla 2012 a zároveň mu doručil svoje uznesenia zo 4. júna 2013, ktorými zrušil

uznesenie okresného súdu z 30. októbra 2012 (o zastavení konania) a odmietol odvolanie

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 29. novembra 2011 (o vylúčení časti jej

návrhu na samostatné konanie).

29. Okresný súd uznesením č. k. -281 z 19. júna 2013 uložil

prekladateľke preložiť do ruského jazyka uznesenia odvolacieho súdu zo 4. júna 2013

a opravným uznesením sp. zn. z toho istého dňa súd vykonal opravu svojho

uznesenia z 11. apríla 2012.

30. Dňa 25. júla 2013 boli preložené uznesenia odvolacieho súdu zaslané

sťažovateľke a okresný súd zároveň uznesením č. k. -318 z toho istého dňa

priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov prekladateľke.

31. Zákonný sudca dal 26. septembra 2013 pokyn na vyžiadanie listinných dôkazov

zo Špecializovaného trestného súdu.

32. Okresný súd uznesením č. k. -390 z 3. októbra 2013 uložil

prekladateľke preložiť do ruského jazyka odvolanie jedného z účastníkov konania

(prekladateľka preklad odvolania doručila okresnému súdu 19. novembra 2013 a okresný

súd jej uznesením č. k. -439 z 25. novembra 2013 priznal odmenu).

33. Zákonný sudca dal 8. októbra 2013 pokyn na vyžiadanie spisu

zo Špecializovaného trestného súdu.

34. Dňa 27. novembra 2013 bolo preložené odvolanie zaslané sťažovateľke

a uznesením č. k. -442 z toho istého dňa okresný súd uložil odvolateľovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

35. V období od 22. januára 2014 do 17. februára 2014 sa spis nachádzal na

odvolacom súde (krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 11. februára 2014, ktoré okresný súd doručoval 20. februára 2014 účastníkom konania

s tým, že bude ustanovený prekladateľ na jeho preklad do ruského jazyka).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa sťažovateľka domáha určenia, že

postupom odporcu v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu jej bližšie

nešpecifikovaných subjektívnych práv, a domáha sa tiež toho, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie nemajetkovej ujmy. Po preskúmaní spisovej dokumentácie ústavný súd

konštatuje, že žalobu sťažovateľky možno hodnotiť ako sčasti neurčitú, nekompletnú, resp.

nedostatočne zrozumiteľnú. Aj pri zohľadnení tejto skutočnosti ústavný súd nepovažuje vec

sťažovateľky za právne zložitú, keďže okresný súd má k dispozícii celý rad procesných

nástrojov na odstránenie nedostatkov žaloby. Z faktického hľadiska ústavný súd považuje

posudzovanú vec za zložitejšiu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka

neovláda úradný jazyk, a preto okresný súd zabezpečuje preklad každej písomnosti do (či

z) jej materinského jazyka, čo nepochybne zvyšuje časové nároky na procesný postup vo

veci konajúceho súdu. Ústavný súd zároveň ale konštatuje, že ani faktická zložitosť veci

nemôže ospravedlniť stav, v akom sa namietané konanie nachádzalo v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu, možno ju však zohľadniť pri rozhodovaní o výške primeraného

finančného zadosťučinenia.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatuje, že jej žaloba, ako aj jej procesné návrhy predložené v doterajšom priebehu

konania boli do značnej miery nezrozumiteľné a obsahovali aj iné nedostatky. Tieto

nedostatky musel okresný súd v priebehu konania priebežne odstraňovať, čo objektívne

spôsobilo jeho predĺženie, a preto ústavný súd aj na túto skutočnosť prihliadal pri

rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že doterajší postup okresného súdu

je vo svojej podstate plynulý, keďže v jeho doterajšom priebehu nedošlo k dlhodobejšej či

krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti. Podľa názoru ústavného súdu je však namietané

konanie ako celok poznamenané neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného

súdu. V nadväznosti na tento záver ústavný súd napríklad poukazuje na nedostatočné

využitie procesných nástrojov na odstránenie nedostatkov žaloby, vady súvisiace

s rozhodovaním okresného súdu o zastavení konania o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia [uznesenie sp. zn. z 25. júna 2010, ktoré krajský súd uznesením

sp. zn. z 15. februára 2011 zrušil podľa , t. j.

z dôvodu, že postupom okresného súdu bola sťažovateľke odňatá možnosť konať pred

súdom, s poukazom na to, že súd prvého stupňa zastavil konanie o vydanie predbežného

opatrenia, „hoci na to neboli splnené zákonné podmienky“] a tiež s rozhodnutím o zastavení

konania v časti žaloby týkajúcej sa určenia, že boli porušené základné práva a slobody

sťažovateľky [uznesenie okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2012, ktoré

krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. júna 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, a to taktiež z dôvodu podľa , keďže súd

prvého stupňa mal podľa záveru krajského súdu „... konať podľa , odstrániť

vady tohto podania, poskytnúť navrhovateľke lehotu na presnú špecifikáciu tých

subjektívnych práv, ktoré žiada chrániť a ktoré môžu byť predmetom prerokovania pred

všeobecným súdom, s primeraným poučením, ako je potrebné túto vadu odstrániť“].

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý

nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, nie je

zlučiteľný so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a preto rozhodol, že neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu

v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a jej práva podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného konania, ako aj charakteru neefektívnej

a nesústredenej činnosti okresného súdu a zohľadňujúc správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Darinou Solárovou. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2012, ktorá bola 781 € (za 2 úkony urobené v roku 2013).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané do 30. júna 2013 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2013

tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za

2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €, čo spolu predstavuje sumu 275,94 € (bod 4

výroku tohto nálezu).

Za úkon právnej služby – podanie právnej zástupkyne sťažovateľky zo 6. marca 2014

(doručené ústavnému súdu 10. marca 2014) – ústavný súd úhradu nepriznal vzhľadom na

jeho obsah (opakovanie argumentácie uvedenej v sťažnosti).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014