Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 246/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými značkami: ,

Rvp 18493/2013, , , , ,

Rvp 19982/2013, , , , ,

Rvp 23587/2013, , , , ,

Rvp 23592/2013, , , , ,

Rvp 23597/2013, , , , ,

Rvp 23602/2013, , , , ,

Rvp 23607/2013, a , ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského súdu v Žiline spisových značiek: z 30. apríla 2013,

z 28. februára 2013, z 25. apríla 2013,

z 12. februára 2013, z 28. februára 2013, z 31. januára 2013,

z 30. apríla 2013, z 28. marca 2013,

z 12. februára 2013, zo 7. marca 2013, z 18. septembra

2013, z 23. septembra 2013, z 9. októbra 2013,

z 23. septembra 2013, z 23. septembra 2013,

z 8. marca 2013, z 28. februára 2013,

z 8. marca 2013, z 3. apríla 2013, z 18. marca 2013,

z 18. marca 2013, z 19. marca 2013,

z 19. marca 2013, zo 16. januára 2013, zo 4. apríla 2013,

z 30. júla 2013, zo 14. augusta 2013,

z 27. augusta 2013, zo 7. marca 2013, z 19. septembra

2013, z 30. septembra 2013, z 28. februára 2013

a z 19. septembra 2013, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 18508/2013, , , , ,

Rvp 23585/2013, , , , ,

Rvp 23590/2013, , , , ,

Rvp 23595/2013, , , , ,

Rvp 23600/2013, , , , ,

Rvp 23605/2013, , , a

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. júna 2013,

1. augusta 2013 a 19. decembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

spisových značiek: z 30. apríla 2013, z 28. februára 2013,

z 25. apríla 2013, z 12. februára 2013,

z 28. februára 2013, z 31. januára 2013, z 30. apríla 2013,

z 28. marca 2013, z 12. februára 2013,

zo 7. marca 2013, z 18. septembra 2013, z 23. septembra

2013, z 9. októbra 2013, z 23. septembra 2013,

z 23. septembra 2013, z 8. marca 2013,

z 28. februára 2013, z 8. marca 2013, z 3. apríla 2013,

z 18. marca 2013, z 18. marca 2013,

z 19. marca 2013, z 19. marca 2013, zo 16. januára 2013,

zo 4. apríla 2013, z 30. júla 2013, zo

14. augusta 2013, z 27. augusta 2013, zo 7. marca 2013,

z 19. septembra 2013, z 30. septembra 2013,

z 28. februára 2013 a z 19. septembra 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka doručila ústavnému súdu vo veci

vedenej na krajskom súde pod sp. zn. týkajúcej sa konania vedeného

Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. totožné sťažnosti vedené ústavným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. .

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Liptovský Mikuláš,

Okresnému súdu Žilina, Okresnému súdu Ružomberok, Okresnému súdu Dolný Kubín

a Okresnému súdu Čadca (ďalej spolu aj „okresné súdy“) žaloby o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, ktorými sa proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha svojich nárokov podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“).

Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť „kontinuálnym a zásadným zásahom do jej

základných práv“, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej

kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v exekučných konaniach

vedených okresnými súdmi, ktorých účastníkom bola sťažovateľka (ako oprávnená, pozn.).

Konania, predmetom ktorých sú nároky sťažovateľky na náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike sú Okresným súdom Liptovský Mikuláš

vedené pod spisovými značkami: , a , Okresným

súdom Dolný Kubín pod sp. zn. , Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

, Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. a sp. zn.

a Okresným súdom Čadca pod spisovými značkami: ,

, , , , , ,

, , , , , ,

, , , , , ,

, , , , ,

a (ďalej spolu len „označené konania okresných súdov“).

Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve

nesprávny úradný postup okresných súdov poznačený zbytočnými prieťahmi mal byť

dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresným súdom, ktoré sú zároveň podľa

(ďalej aj „OSP“) súdmi príslušnými na prerokovanie

a rozhodnutie týchto vecí.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

už v úvode podaných žalôb „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho

pohľadu)“.

V rámci odôvodnenia svojho uplatneného nároku sťažovateľka okrem iného

poukazuje na skutočnosť, že okresné súdy, ktoré mali zapríčiniť svojím nesprávnym

úradným postupom vznik škody na jej strane, nemôžu byť zároveň orgánom súdnej moci,

ktorý bude o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo

k nerešpektovaniu zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala

na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov

okresných súdov z prerokovania a rozhodovania v označených konaniach okresných súdov.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce

zásah do jej práv, konkrétne:

«- základného práva zaručeného , t. j. práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva

na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd..., t. j. práva na nestranný súd

zriadený zákonom.»

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukazuje aj na právne závery obsiahnuté

v judikatúre ústavného súdu (napr. , , ,

, , , ), ako aj Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu

(rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. 2. 1997, odsek 73; rozsudok ESĽP

Kyprianou v. Cyprus z 15. 12. 2005).

Sťažovateľka tvrdí, že objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby

o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresných súdov majú byť prerokované

a rozhodnuté sudcami tých istých okresných súdov, ktorí majú medzi sebou „minimálne

kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti

všetkých sudcov okresných súdov, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu

javiť z pohľadu účastníkov ako nezávislí.

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že Krajský súd v Trnave, Krajský súd v Nitre

a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich rozhodnutiach v skutkovo a právne

obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako krajský súd vo svojich napadnutých

uzneseniach.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené jej základné

práva podľa a a právo podľa dohovoru, zároveň

napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti“ napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právna

a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc

v spojení s , tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými krajský súd inter alia rozhodol o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresných

súdov z prerokúvania a rozhodovania v označených konaniach okresných súdov.

II.2.1 K uzneseniam krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2013

(), sp. zn. z 28. februára 2013 (), sp. zn.

z 30. apríla 2013 () a sp. zn.

() z 28. marca 2013

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Ústavný súd zistil, že už:

- uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 rozhodol o odmietnutí

sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému krajským

súdom pod sp. zn. (),

- uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 rozhodol o odmietnutí

sťažností sťažovateľky vo vzťahu ku konaniam o námietkach zaujatosti vedených krajským

súdom pod sp. zn. (), sp. zn.

() a sp. zn. ().

Predmetné sťažnosti boli odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu

na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Z uvedeného teda vyplýva, že v konaniach vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , a vystupujú identickí

účastníci (sťažovateľka a krajský súd), identický je aj predmet konania (ako to bolo

vo veciach vedených pod sp. zn. a ) a sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniam krajského súdu,

o ktorom už ústavný súd rozhodol svojimi uzneseniami sp. zn. a sp. zn.

z 18. decembra 2013. Sťažovateľka sa teda domáha toho, aby ústavný súd

konal vo veciach, o ktorých už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa zmenili

podmienky konania. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti

sťažovateľky v tejto časti podľa ako neprípustné.

II.2.2 K ostatným uzneseniam krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní sťažností konštatuje, že sťažovateľka sa na neho

opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými sťažnosťami, o ktorých už

viackrát rozhodol, pričom formuloval k jej námietkam jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , , ). Z uvedeného vyplýva, že

sťažovateľke už musí byť právny názor ústavného súdu na problematiku týkajúcu sa

nedostatku jeho právomoci na preskúmanie rozhodnutí príslušných všeobecných súdov

týkajúcich sa námietky zaujatosti sudcov všeobecných súdov konajúcich o žalobách

sťažovateľky o náhrade škody dostatočne známy. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva

otázka, aký význam a efektivitu má pre ňu opakované podávanie sťažností ústavnému súdu

v skutkovo a právne takmer identických veciach, keďže aj podľa judikatúry ESĽP nie je

nevyhnutné, aby z hľadiska splnenia právnych predpokladov na podanie individuálnej

sťažnosti na ESĽP opakovane preukazovala vyčerpanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ako právneho prostriedku nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa tento javí

z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

V naznačenom kontexte ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP k čl. 13

dohovoru, z ktorej možno identifikovať požiadavky kladené na vlastnosti vnútroštátnych

prostriedkov nápravy, ku ktorým patrí požiadavka ich prístupnosti, adekvátnosti a praktickej

účinnosti (k tomu pozri KMEC, J. et al. Evropská úmluva o lidských právech. Velké

Komentáře. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 198). Povinnosť vyčerpať prostriedok nápravy

i v prípade pochybnosti o jeho účinnosti vyplýva taktiež z ustálenej judikatúry ESĽP

(Van Oosterwijck proti Belgicku, rozsudok zo 6. 11. 1980, č. 7654/76, bod 37), táto sa však

uplatní v prípadoch, keď pochybnosti sťažovateľa o účinnosti prostriedku nápravy nie sú

podložené dostatočnými argumentmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takýto

prostriedok nápravy ponúka primerané vyhliadky na úspech, napr. s ohľadom na ustálenú

vnútroštátnu judikatúru (Radio France a ďalší proti Francúzsku, rozhodnutie ESĽP

z 23. 9. 2003, č. 53984/00, bod 34).

Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnostiach, ktoré sú

predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenia napadnutých

uznesení krajského súdu obsahujú z hľadiska skutkových zistení a právneho posúdenia vecí

krajskými súdmi obdobné závery ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli

preskúmané a rozhodnuté.

S poukazom na uvedené skutočnosti a prihliadajúc na zásadu efektivity a procesnej

hospodárnosti konania sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania týchto sťažností

plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr.

uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 23. septembra 2013, sp. zn.

z 20. júna 2013 a sp. zn. z 22. augusta 2013) týkajúcich

sa takmer rovnakých sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené pri predbežnom prerokovaní sťažností

zdôrazňuje, že považuje za dostatočné poukázať na právne závery, na základe ktorých

odmietol predchádzajúce sťažnosti sťažovateľky z dôvodu nedostatku právomoci ústavného

súdu na ich prerokovanie, ktoré nie je účelné opakovane uvádzať aj v odôvodnení tohto

uznesenia, a preto rozhodol podľa tak, že sťažnosti

v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na ich prerokovanie.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014