Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 140/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť výrobného družstva Remesloslužba, Barčianska 66, Košice,

zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom, Stropkovská 48, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo výrobného družstva Remesloslužba na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Výrobnému družstvu Remesloslužba p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 700 € (slovom tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice – okolie

p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý uhradiť výrobnému družstvu

Remesloslužba trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur osem

centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Františka Kočku, Stropkovská 48,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-08 z 19. februára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť výrobného

družstva Remesloslužba (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu z 1. apríla 2014 okresný súd vo svojom vyjadrení

k prijatej sťažnosti sp. zn. z 31. marca 2014 k priebehu konania okrem iného

uviedol:

„... Predmetom konania je odporovateľnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy

uzavretej medzi dlžníkom žalobcu (sťažovateľa) a žalovanými v 1. a 2. rade, pôvodne

žalobca odporoval aj dohode o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, v tejto

časti došlo po začatí pojednávania vo veci k späťvzatiu žaloby. Konanie úzko súvisí

s konaním, ktoré sa vedie na návrh sťažovateľa proti žalovanej M. K. na tunajšom súde pod

č. k. , v ktorom je uplatňované právo na náhradu škody, na zverených

hodnotách, vo veci bolo dňa 12. 2. 2014 rozhodnuté. Tiež je potrebné poukázať aj na

vedenie trestného konania proti bývalej zamestnankyni sťažovateľa, M. K., na Okresnom

súde Košice I pod č. k. a rozsiahle dokazovanie vrátane opakovaného

znaleckého dokazovania, z ktorého nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver z dôvodu

nedostatkov účtovných dokladov.

Prehľad úkonov súdu vo veci:

- 20. 12. 2007 - začatie konania, doručenie žaloby súdu;

- 3. 1. 2007 - vydané poverenie tajomníčke senátu na vykonanie úkonov

na prípravu pojednávania;

- 15. 1. 2007 - vyrubenie súdneho poplatku, žiadosť o doručenia listín

o napadnutých právnych úkonoch;

- 9. 2. 2007 - poučenia účastníkov o procesných právach, doručenie žaloby

žalovaným;

- 14. 3. 2007 - dorubenie súdneho poplatku v správnej výške, doručovanie

vyjadrení žalovanej 3/ ostatným účastníkom;

- 3. 5. 2007 - doručovanie ďalších podaní účastníkov navzájom a žalobcovi aj

listín o napadnutých právnych úkonoch;

- 3. 7. 2007 - výzva žalobcovi na zaujatie stanoviska k doručeným listinám

a navrhnúť dôkazy;

- 3. 9. 2007 - urgencia žalobcu na zaujatie stanoviska k doručeným listinám

(totiž žalobca nemal tieto listiny k dispozícii, nepresne označil

napadnuté úkony a nereagoval na ich doručenie spresnením

žalobného petitu;

- 18. 9. 2007 - určenie pojednávania na 9. 11. 2007;

- 9. 11. 2007 - pojednávanie vo veci, vykonané čiastočné späťvzatie žaloby,

pojednávanie bolo odročené na 10. 1. 2008 z dôvodu kolízie

termínov, odročené na 14. 1. 2008;

- 14. 1. 2007 ~ pojednávanie, zistené závady o doručení podania, ktorým boli

vyčíslené trovy právneho zastúpenia žalovanej v 3. rade, proti

ktorej bolo vykonané späťvzatie žaloby, pojednávanie odročené

na 6. 3. 2008;

- 6. 3. 2008 - pojednávanie odročené bez prejednania veci na 7. 4. 2008

(práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcu)

- 2. 4. 2008 - určenie pojednávania z 7. 4. 2008 na 5. 5. 2008 pre závadu

v doručení;

- 5. 5. 2008 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom doplnenia

dokazovania;

- 16. 4. 2009 - doručovanie podania žalovaných žalobcovi, zisťovanie stavu

súvisiaceho trestného konania...

- 23. 2. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania na 22. 3. 2012,

- 22. 3. 2012 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom oboznámenia

sa s trestným spisom a stavom znaleckého dokazovania, ktoré

bolo nariadené v súvisiacom konaní o náhradu škody

();

- 25. 4. 2012 - úradný záznam o stave znaleckého dokazovania v konaní

16 ;

- 1. 6. 2013 - úradný záznam o stave trestnej veci Okresného súdu Košice I,

č. ;

- 20. 6. 2013 - vytýčenie termínu pojednávania na 27. 9. 2013;

- 27. 9. 2013 - pojednávanie odročené na 5. 11. 2013 pre neprítomnosť právnej

zástupkyne žalovaných - závada v doručení predvolania,

- 15. 11. 2013 - pojednávanie odročené na 23. 1. 2014 pre neúčasť účastníkov

konania a ich právnych zástupcov,

- 23. 1. 2014 - pojednávanie odročené na neurčito, podaný návrh na prerušenie

konania, odročené za účelom zadováženia ďalších listinných

dôkazov z katastra nehnuteľností a tiež aj zistenie termínov, v

ktorých sa žalovaný v 2. rade i svedkyňa M. K. zdržiavajú v

mieste trvalého bydliska - obaja pracujú v zahraničí,

- 18. 3. 2014 - vydané uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o čiastočnom

späťvzatí žaloby a o návrhu žalovaných na prerušenie konania-

návrh bol zamietnutý, výzva žalovaných, žiadosť o doručenie

listín;

- po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. zo dňa 18. 3. 2014,

ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania bude určené pojednávanie, na ktorom

bude potrebné doplniť dokazovanie výsluchom žalovaných i svedkyne M. K. a zrejme budú

podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci...

V konaní č. sa nejedná o právne zložitú vec, ale skutkovo áno, pretože

s ňou súvisia iné konania a to č. a trestné konanie č. . V konaní

nenastali prekážky pre postup súdu v zmysle ust. a nasl. , neboli spôsobené

prieťahy sťažovateľom a ani iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na prieťahy v konaní

okrem zaťaženosti sudcov...“.

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko podaním

zo 4. apríla 2014, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 7. apríla 2014. V ňom sa okrem

iného uvádza: «Predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie... poukazuje na súvisiace

konanie a vedenie trestného konania proti bývalej zamestnankyni

sťažovateľa, M. K., na Okresnom súde Košice I pod č. k. .

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že predpokladom na priznanie náhrady

škody spôsobenej schodkom na zverených hodnotách podľa , ktorá je

predmetom konania je uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia

schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie zverených

hodnôt. Zavinenie pri zodpovednosti za škodu na zverených hodnotách podľa Zákonníka

práce sa prezumuje a zamestnávateľ nie je povinný ho dokazovať, na rozdiel od trestného

činu sprenevery, kde orgány činné v trestnom konaní musia preukázať naplnenie skutkovej

podstaty trestného činu páchateľa.

Aj v uznesení z 28. októbra 2010, sp. zn. -231 Krajský súd v

Košiciach, ktorý rozhodoval o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu... o prerušení konania

16 do rozhodnutia v trestnej veci , konštatoval, že dokazovanie

v civilnom konaní je „nezávislé na dokazovaní vykonávanom pre potreby trestného

stíhania“ obžalovanej M. K. v konaní , pričom „v civilnom konaní ide o právny

nárok voči odporkyni vyplývajúci z dohody o hmotnej zodpovednosti podľa Zákonníka

práce. Vyvodenie tejto zodpovednosti... sa riadi inými hodnotiacimi kritériami ako

posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti pre trestný čin sprenevery. Vyčkávanie súdu

na výsledky trestného konania v konaní (i v konaní ) teda

bolo zbytočné.

Úkon zo 16. apríla 2009 - zisťovanie stavu súvisiaceho trestného konania, odročenie

pojednávania z 22. marca 2012 na neurčito za účelom oboznámenia sa s trestným spisom,

úradný záznam z 1. júna 2013 o stave trestnej veci, preto považujeme za neúčelné

a nehospodárne úkony, ktoré nemala sudkyňa vôbec vykonať, čím spôsobila prieťahy

v konaní.

Pokiaľ sa vo vyjadrení... hovorí o rozsiahlom dokazovaní vrátane opakovaného

znaleckého dokazovania, z ktorého údajne nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver

z dôvodu nedostatku účtovných dokladov, uvádzame nasledovné:

Záver o vzniku schodku, zodpovednosti M. K. za tento schodok i výške spôsobenej

škody mohla sudkyňa Okresného súdu... vyvodiť i z dôkazov, ktoré sme predložili k

odporovacej žalobe (uznanie záväzku, znalecký posudok č. 7/2003) i z dôkazov vykonaných

v konaní a pripojením týchto spisov bez nariadenia nového

znaleckého dokazovania, resp. pokiaľ tieto závery nepovažovala za dostatočné, v konaní 16

mohla nariadiť znalecké dokazovanie skôr a nie až 24. januára 2012.

Tvrdenie, že neexistovali účtovné doklady, sa nezakladá na pravde, keď pokladničné

doklady, výpisy z účtov, strany pokladničnej knihy boli a sú súčasťou trestného spisu

.

Vo vzťahu k úkonu - Uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 18. marca 2014

o čiastočnom späťvzatí žaloby, na ktoré poukazuje predsedníčka Okresného súdu Košice -

okolie, uvádzame, že úkon smerujúci k späťvzatiu bol urobený ešte na pojednávaní, ktoré

sa konalo 9. novembra 2007, pričom uznesenie o zastavení konania v tejto časti nám bolo

doručené až 26. marca 2014 teda po viac ako 76 mesiacoch, pričom toto rozhodnutie bolo

vyhotovené až po podaní Ústavnej sťažnosti.

Vo vyjadrení z 31. marca 2014 predsedníčka... uvádza, že bude určené pojednávanie,

na ktorom bude potrebné doplniť odkazovanie výsluchom žalovaných i svedkyne M. K. V

tejto súvislosti poukazujeme na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných z 2. mája 2008, v

ktorom uviedla, že žalovaný trvajú na svojom prehlásení, aby súd konal a rozhodol aj bez

ich prítomnosti, čo žiadajú na celé konanie. Od podania návrhu uplynulo viac ako 7 rokov,

pričom žalovaný a ani svedkyňa M. K. v tomto konaní neboli doposiaľ vypočutý. Bez ohľadu

na vyššie uvedené prehlásenie žalovaných uvádzame, že pokiaľ chcela sudkyňa Okresného

súdu Košice -okolie vykonať dôkaz výsluchom účastníkov konania a svedkov, máme za to, že

mala na to dostatočný časový priestor.

Pokiaľ ide o ďalšie „dôvody“ na odročenie pojednávania z 23. januára 2014

na neurčito, uvádzame, že sudkyni nič nebránilo v tom, aby si ďalšie listinné dôkazy

z katastra zadovážila skôr.

Väčšina úkonov vymenovaných vo vyjadrení... je formálna bez toho, aby ich

vykonanie smerovalo k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci.

Sama predsedníčka Okresného súdu Košice - okolie uvádza, že nejde o právne zložitú

vec a pokiaľ hovorí o skutkovej zložitosti, žiadne reálne dokazovanie súd v tejto veci

v priebehu siedmych rokov nevykonal.

Záverom poukazujeme na skutočnosť, že sama predsedníčka Okresného súdu Košice

- okolie v odpovedi na sťažnosť na postup súdu podľa

o súdoch zo dňa 6. marca 2012 konštatovala, že nečinnosťou súdu došlo k prieťahom

v konaní .»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa ( listiny), podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietal aj porušenie práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd

(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa

v napadnutom občianskoprávnom konaní domáhal určenia právnej neúčinnosti darovacej

zmluvy prostredníctvom „odporovacej žaloby“. Vec nemožno považovať za právne zložitú,

ale ani za skutkovo zložitú, ako to uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti,

(v súvislosti so súvisiacim trestným konaním a konaním o náhradu škody), keďže žiadne

reálne dokazovanie okresný súd v konaní v priebehu siedmich rokov nevykonal.

2. Ústavný súd po posúdení správania sťažovateľa dospel k záveru, že sťažovateľ

svojím správaním podstatne neprispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom.

hoci na druhej strane súdny poplatok nezaplatil už pri podaní návrhu, ale až na základe

výziev okresného súdu (z 15. januára a 21. marca 2007), a takisto ho musel okresný súd

viackrát v roku 2007 (4. mája, 3. júla a 3. septembra) vyzývať na vyjadrenie k stanovisku

odporcov, pričom vyjadrenie od prvej výzvy doručil okresnému súdu až takmer so 7-

mesačným oneskorením (9. novembra 2007). Obdobne sťažovateľ už na prvom

pojednávaní, ktoré sa konalo 9. novembra 2007, prostredníctvom svojho právneho zástupcu

zobral návrh späť v časti, v ktorej sa domáhal určenia aj neúčinnosti dohody o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 27. apríla 2005, ale podľa názoru ústavného

súdu tieto skutočnosti v súhrne len v minimálnej miere ovplyvnili doterajšiu dĺžku tohto

konania. Okresný súd navyše ani nemal k správaniu sťažovateľa výhrady.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania od podania návrhu

v decembri 2006 (viac ako sedem rokov) bez meritórneho rozhodnutia je jednoznačne

neprimerané. Aj predsedníčka okresného súdu tiež v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa

priznala v marci 2012, že v tejto veci došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd spočiatku konal o procesných otázkach

a nariadil aj pojednávanie v novembri 2007, od 5. mája 2008, keď odročil pojednávanie

na neurčito pre účely doplnenia dokazovania, bol však okresný súd úplne nečinný viac ako

47 mesiacov, až do 22. marca 2012, keď pojednávanie odročil na neurčito pre účely

oboznámenia sa s obsahom trestného spisu a znaleckým dokazovaním nariadeným

v súvisiacom konaní o náhradu škody. Okresný súd teda počas takmer štyroch rokoch

vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale

výlučne v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Činnosť okresného súdu bola aj nesústredená. Svedčí o tom to, že po výzve

z 15. januára 2007 na zaplatenie súdneho poplatku opätovne 21. marca 2007 vyzval

sťažovateľa na zaplatenie doplatku k vyrubenému súdnemu poplatku, a nemožno

akceptovať ani to, že okresný súd odročil pojednávanie (14. január 2008 pre účely

rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí návrhu sťažovateľa), ak napokon o tomto návrhu

rozhodol až 18. marca 2014.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že v označenom konaní

sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ( listiny) a právo podľa

ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na výrok o porušení základného práva sťažovateľa, ako aj na to,

že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne

skončené, ústavný súd prikázal zároveň okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a)

, aby v konaní vedenom pod sp. zn. v ďalšom

období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré

odôvodnil na strane 3 svojej sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

a berúc do úvahy zistený skutkový stav považoval ústavný súd priznanie

sumy 1 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil náhradu

trov konania, ale tieto bližšie nevyčíslil.

Ústavný súd zistil, že podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) patrí sťažovateľovi náhrada

za jeden úkon právnej služby suma 134 € (vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €)

a paušálna náhrada za jeden úkon 8,04 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2

) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 2 x 134 €

a k tomu priznal i náhradu režijného paušálu 2 x po 8,04 €. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, teda spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014