Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 140/2014
PDF · 218.23 KB
No categories available
III. ÚS 140/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť výrobného družstva Remesloslužba, Barčianska 66, Košice,
zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom, Stropkovská 48, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/287/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo výrobného družstva Remesloslužba na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/287/2006
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/287/2006
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Výrobnému družstvu Remesloslužba p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 1 700 € (slovom tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice – okolie
p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý uhradiť výrobnému družstvu
Remesloslužba trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur osem
centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Františka Kočku, Stropkovská 48,
Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 140/2014-08 z 19. februára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť výrobného
družstva Remesloslužba (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/287/2006.
Na základe výzvy ústavného súdu z 1. apríla 2014 okresný súd vo svojom vyjadrení
k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr/160/14 z 31. marca 2014 k priebehu konania okrem iného
uviedol:
„... Predmetom konania je odporovateľnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy
uzavretej medzi dlžníkom žalobcu (sťažovateľa) a žalovanými v 1. a 2. rade, pôvodne
žalobca odporoval aj dohode o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, v tejto
časti došlo po začatí pojednávania vo veci k späťvzatiu žaloby. Konanie úzko súvisí
s konaním, ktoré sa vedie na návrh sťažovateľa proti žalovanej M. K. na tunajšom súde pod
č. k. 16 C 266/2003, v ktorom je uplatňované právo na náhradu škody, na zverených
hodnotách, vo veci bolo dňa 12. 2. 2014 rozhodnuté. Tiež je potrebné poukázať aj na
vedenie trestného konania proti bývalej zamestnankyni sťažovateľa, M. K., na Okresnom
súde Košice I pod č. k. 6 T 29/2010 a rozsiahle dokazovanie vrátane opakovaného
znaleckého dokazovania, z ktorého nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver z dôvodu
nedostatkov účtovných dokladov.
Prehľad úkonov súdu vo veci:
- 20. 12. 2007 - začatie konania, doručenie žaloby súdu;
- 3. 1. 2007 - vydané poverenie tajomníčke senátu na vykonanie úkonov
na prípravu pojednávania;
- 15. 1. 2007 - vyrubenie súdneho poplatku, žiadosť o doručenia listín
o napadnutých právnych úkonoch;
- 9. 2. 2007 - poučenia účastníkov o procesných právach, doručenie žaloby
žalovaným;
- 14. 3. 2007 - dorubenie súdneho poplatku v správnej výške, doručovanie
vyjadrení žalovanej 3/ ostatným účastníkom;
- 3. 5. 2007 - doručovanie ďalších podaní účastníkov navzájom a žalobcovi aj
listín o napadnutých právnych úkonoch;
- 3. 7. 2007 - výzva žalobcovi na zaujatie stanoviska k doručeným listinám
a navrhnúť dôkazy;
- 3. 9. 2007 - urgencia žalobcu na zaujatie stanoviska k doručeným listinám
(totiž žalobca nemal tieto listiny k dispozícii, nepresne označil
napadnuté úkony a nereagoval na ich doručenie spresnením
žalobného petitu;
- 18. 9. 2007 - určenie pojednávania na 9. 11. 2007;
- 9. 11. 2007 - pojednávanie vo veci, vykonané čiastočné späťvzatie žaloby,
pojednávanie bolo odročené na 10. 1. 2008 z dôvodu kolízie
termínov, odročené na 14. 1. 2008;
- 14. 1. 2007 ~ pojednávanie, zistené závady o doručení podania, ktorým boli
vyčíslené trovy právneho zastúpenia žalovanej v 3. rade, proti
ktorej bolo vykonané späťvzatie žaloby, pojednávanie odročené
na 6. 3. 2008;
- 6. 3. 2008 - pojednávanie odročené bez prejednania veci na 7. 4. 2008
(práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcu)
- 2. 4. 2008 - určenie pojednávania z 7. 4. 2008 na 5. 5. 2008 pre závadu
v doručení;
- 5. 5. 2008 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania;
- 16. 4. 2009 - doručovanie podania žalovaných žalobcovi, zisťovanie stavu
súvisiaceho trestného konania...
- 23. 2. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania na 22. 3. 2012,
- 22. 3. 2012 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom oboznámenia
sa s trestným spisom a stavom znaleckého dokazovania, ktoré
bolo nariadené v súvisiacom konaní o náhradu škody
- 25. 4. 2012 - úradný záznam o stave znaleckého dokazovania v konaní
16 C/266/2003;
- 1. 6. 2013 - úradný záznam o stave trestnej veci Okresného súdu Košice I,
č. 6 T 29/2010;
- 20. 6. 2013 - vytýčenie termínu pojednávania na 27. 9. 2013;
- 27. 9. 2013 - pojednávanie odročené na 5. 11. 2013 pre neprítomnosť právnej
zástupkyne žalovaných - závada v doručení predvolania,
- 15. 11. 2013 - pojednávanie odročené na 23. 1. 2014 pre neúčasť účastníkov
konania a ich právnych zástupcov,
- 23. 1. 2014 - pojednávanie odročené na neurčito, podaný návrh na prerušenie
konania, odročené za účelom zadováženia ďalších listinných
dôkazov z katastra nehnuteľností a tiež aj zistenie termínov, v
ktorých sa žalovaný v 2. rade i svedkyňa M. K. zdržiavajú v
mieste trvalého bydliska - obaja pracujú v zahraničí,
- 18. 3. 2014 - vydané uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté o čiastočnom
späťvzatí žaloby a o návrhu žalovaných na prerušenie konania-
návrh bol zamietnutý, výzva žalovaných, žiadosť o doručenie
listín;
- po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. 16 C 287/2006 zo dňa 18. 3. 2014,
ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania bude určené pojednávanie, na ktorom
bude potrebné doplniť dokazovanie výsluchom žalovaných i svedkyne M. K. a zrejme budú
podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci...
V konaní č. 16 C/287/2006 sa nejedná o právne zložitú vec, ale skutkovo áno, pretože
s ňou súvisia iné konania a to č. 16 C/266/2003 a trestné konanie č. 6 T /29/2010. V konaní
nenastali prekážky pre postup súdu v zmysle ust. § 107 a nasl. O. s. p., neboli spôsobené
prieťahy sťažovateľom a ani iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na prieťahy v konaní
okrem zaťaženosti sudcov...“.
Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu,
a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.
Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko podaním
zo 4. apríla 2014, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 7. apríla 2014. V ňom sa okrem
iného uvádza: «Predsedníčka Okresného súdu Košice – okolie... poukazuje na súvisiace
konanie 16 C/266/2006 a vedenie trestného konania proti bývalej zamestnankyni
sťažovateľa, M. K., na Okresnom súde Košice I pod č. k. 6 T /29/2010.
V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že predpokladom na priznanie náhrady
škody spôsobenej schodkom na zverených hodnotách podľa Zákonníka práce, ktorá je
predmetom konania 16 C/266/2003 je uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existencia
schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie zverených
hodnôt. Zavinenie pri zodpovednosti za škodu na zverených hodnotách podľa Zákonníka
práce sa prezumuje a zamestnávateľ nie je povinný ho dokazovať, na rozdiel od trestného
činu sprenevery, kde orgány činné v trestnom konaní musia preukázať naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu páchateľa.
Aj v uznesení z 28. októbra 2010, sp. zn. 4 Co/287/2010-231 Krajský súd v
Košiciach, ktorý rozhodoval o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu... o prerušení konania
16 C/266/2003 do rozhodnutia v trestnej veci 6 T/29/2010, konštatoval, že dokazovanie
v civilnom konaní je „nezávislé na dokazovaní vykonávanom pre potreby trestného
stíhania“ obžalovanej M. K. v konaní 6 T/29/2010, pričom „v civilnom konaní ide o právny
nárok voči odporkyni vyplývajúci z dohody o hmotnej zodpovednosti podľa Zákonníka
práce. Vyvodenie tejto zodpovednosti... sa riadi inými hodnotiacimi kritériami ako
posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti pre trestný čin sprenevery. Vyčkávanie súdu
na výsledky trestného konania v konaní 16 C/287/2006 (i v konaní 16 C/266/2003) teda
bolo zbytočné.
Úkon zo 16. apríla 2009 - zisťovanie stavu súvisiaceho trestného konania, odročenie
pojednávania z 22. marca 2012 na neurčito za účelom oboznámenia sa s trestným spisom,
úradný záznam z 1. júna 2013 o stave trestnej veci, preto považujeme za neúčelné
a nehospodárne úkony, ktoré nemala sudkyňa vôbec vykonať, čím spôsobila prieťahy
v konaní.
Pokiaľ sa vo vyjadrení... hovorí o rozsiahlom dokazovaní vrátane opakovaného
znaleckého dokazovania, z ktorého údajne nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver
z dôvodu nedostatku účtovných dokladov, uvádzame nasledovné:
Záver o vzniku schodku, zodpovednosti M. K. za tento schodok i výške spôsobenej
škody mohla sudkyňa Okresného súdu... vyvodiť i z dôkazov, ktoré sme predložili k
odporovacej žalobe (uznanie záväzku, znalecký posudok č. 7/2003) i z dôkazov vykonaných
v konaní 16 C/266/2003 a 6 T/29/2010 pripojením týchto spisov bez nariadenia nového
znaleckého dokazovania, resp. pokiaľ tieto závery nepovažovala za dostatočné, v konaní 16
C/266/2003 mohla nariadiť znalecké dokazovanie skôr a nie až 24. januára 2012.
Tvrdenie, že neexistovali účtovné doklady, sa nezakladá na pravde, keď pokladničné
doklady, výpisy z účtov, strany pokladničnej knihy boli a sú súčasťou trestného spisu
Vo vzťahu k úkonu - Uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 18. marca 2014
o čiastočnom späťvzatí žaloby, na ktoré poukazuje predsedníčka Okresného súdu Košice -
okolie, uvádzame, že úkon smerujúci k späťvzatiu bol urobený ešte na pojednávaní, ktoré
sa konalo 9. novembra 2007, pričom uznesenie o zastavení konania v tejto časti nám bolo
doručené až 26. marca 2014 teda po viac ako 76 mesiacoch, pričom toto rozhodnutie bolo
vyhotovené až po podaní Ústavnej sťažnosti.
Vo vyjadrení z 31. marca 2014 predsedníčka... uvádza, že bude určené pojednávanie,
na ktorom bude potrebné doplniť odkazovanie výsluchom žalovaných i svedkyne M. K. V
tejto súvislosti poukazujeme na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných z 2. mája 2008, v
ktorom uviedla, že žalovaný trvajú na svojom prehlásení, aby súd konal a rozhodol aj bez
ich prítomnosti, čo žiadajú na celé konanie. Od podania návrhu uplynulo viac ako 7 rokov,
pričom žalovaný a ani svedkyňa M. K. v tomto konaní neboli doposiaľ vypočutý. Bez ohľadu
na vyššie uvedené prehlásenie žalovaných uvádzame, že pokiaľ chcela sudkyňa Okresného
súdu Košice -okolie vykonať dôkaz výsluchom účastníkov konania a svedkov, máme za to, že
mala na to dostatočný časový priestor.
Pokiaľ ide o ďalšie „dôvody“ na odročenie pojednávania z 23. januára 2014
na neurčito, uvádzame, že sudkyni nič nebránilo v tom, aby si ďalšie listinné dôkazy
z katastra zadovážila skôr.
Väčšina úkonov vymenovaných vo vyjadrení... je formálna bez toho, aby ich
vykonanie smerovalo k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci.
Sama predsedníčka Okresného súdu Košice - okolie uvádza, že nejde o právne zložitú
vec a pokiaľ hovorí o skutkovej zložitosti, žiadne reálne dokazovanie súd v tejto veci
v priebehu siedmych rokov nevykonal.
Záverom poukazujeme na skutočnosť, že sama predsedníčka Okresného súdu Košice
- okolie v odpovedi na sťažnosť na postup súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch zo dňa 6. marca 2012 konštatovala, že nečinnosťou súdu došlo k prieťahom
v konaní 16 C/287/2006.»
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 16 C/287/2006 dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietal aj porušenie práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 329/2011).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd
(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03). Podľa
rovnakých kritérií postupoval aj danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa
v napadnutom občianskoprávnom konaní domáhal určenia právnej neúčinnosti darovacej
zmluvy prostredníctvom „odporovacej žaloby“. Vec nemožno považovať za právne zložitú,
ale ani za skutkovo zložitú, ako to uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti,
(v súvislosti so súvisiacim trestným konaním a konaním o náhradu škody), keďže žiadne
reálne dokazovanie okresný súd v konaní v priebehu siedmich rokov nevykonal.
2. Ústavný súd po posúdení správania sťažovateľa dospel k záveru, že sťažovateľ
svojím správaním podstatne neprispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom.
hoci na druhej strane súdny poplatok nezaplatil už pri podaní návrhu, ale až na základe
výziev okresného súdu (z 15. januára a 21. marca 2007), a takisto ho musel okresný súd
viackrát v roku 2007 (4. mája, 3. júla a 3. septembra) vyzývať na vyjadrenie k stanovisku
odporcov, pričom vyjadrenie od prvej výzvy doručil okresnému súdu až takmer so 7-
mesačným oneskorením (9. novembra 2007). Obdobne sťažovateľ už na prvom
pojednávaní, ktoré sa konalo 9. novembra 2007, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zobral návrh späť v časti, v ktorej sa domáhal určenia aj neúčinnosti dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 27. apríla 2005, ale podľa názoru ústavného
súdu tieto skutočnosti v súhrne len v minimálnej miere ovplyvnili doterajšiu dĺžku tohto
konania. Okresný súd navyše ani nemal k správaniu sťažovateľa výhrady.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania od podania návrhu
v decembri 2006 (viac ako sedem rokov) bez meritórneho rozhodnutia je jednoznačne
neprimerané. Aj predsedníčka okresného súdu tiež v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa
priznala v marci 2012, že v tejto veci došlo k zbytočným prieťahom.
Ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd spočiatku konal o procesných otázkach
a nariadil aj pojednávanie v novembri 2007, od 5. mája 2008, keď odročil pojednávanie
na neurčito pre účely doplnenia dokazovania, bol však okresný súd úplne nečinný viac ako
47 mesiacov, až do 22. marca 2012, keď pojednávanie odročil na neurčito pre účely
oboznámenia sa s obsahom trestného spisu a znaleckým dokazovaním nariadeným
v súvisiacom konaní o náhradu škody. Okresný súd teda počas takmer štyroch rokoch
vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,
a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale
výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
Činnosť okresného súdu bola aj nesústredená. Svedčí o tom to, že po výzve
z 15. januára 2007 na zaplatenie súdneho poplatku opätovne 21. marca 2007 vyzval
sťažovateľa na zaplatenie doplatku k vyrubenému súdnemu poplatku, a nemožno
akceptovať ani to, že okresný súd odročil pojednávanie (14. január 2008 pre účely
rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí návrhu sťažovateľa), ak napokon o tomto návrhu
rozhodol až 18. marca 2014.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že v označenom konaní
sp. zn. 16 C/287/2006 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
III.
Vzhľadom na výrok o porušení základného práva sťažovateľa, ako aj na to,
že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne
skončené, ústavný súd prikázal zároveň okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a)
zákona o ústavnom súde, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/287/2006 v ďalšom
období konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré
odôvodnil na strane 3 svojej sťažnosti.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
16 C/287/2006 a berúc do úvahy zistený skutkový stav považoval ústavný súd priznanie
sumy 1 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil náhradu
trov konania, ale tieto bližšie nevyčíslil.
Ústavný súd zistil, že podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) patrí sťažovateľovi náhrada
za jeden úkon právnej služby suma 134 € (vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €)
a paušálna náhrada za jeden úkon 8,04 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2
zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 2 x 134 €
a k tomu priznal i náhradu režijného paušálu 2 x po 8,04 €. Náhrada trov konania, ktorú
ústavný súd priznal sťažovateľovi, teda spolu predstavuje sumu 284,08 €.
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2014